Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.
Pred 60 rokmi
V Dunaeďháze nieto človeka, ktorý by zorganizoval kultúrny život
Aká je kultúrna práca v Dunaeďháze? To je snáď najslabším poľom života dediny. Kultúrny súbor nejestvuje. Plánovanejšia kultúrna činnosť taktiež nie. Ani učitelia nepomáhajú rozhýbať ju. Nieto človeka, ktorý by zorganizoval kultúrny život dediny. Aj názory vedúcich sa rozchádzajú v tejto otázke. Jedni hovoria, že dnešná mládež ide pracovať do iných miest, do priemyslu, preto je ťažké zorganizovať nejaký súbor. Iní pokladajú za najväčšiu prekážku to, že kultúra v Dunaegyháze nemá svoj domov. Dá sa rozmýšľať o príčinách, no škoda je, že zimné odpočívanie dediny sa odráža v prvom rade v kultúre. (3/1959)
Pred 45 rokmi
Študentky z Bratislavy skúmajú kultúru pilíšskych Slovákov
Poslucháčky 5. ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Elena Habarová a Viera Steváková, ktoré majú odbory etnografiu a folkloristiku so špecializáciou na etnografiu u doc. PhDr. Jána Podoláka, CSc., za diplomovú prácu si vybrali lokalitu Svodín v okrese Nové Zámky. Prečo práve túto obec a aké styky to má so slovenskými obcami v Pilíši? Nuž, v práci sa zameriavajú na výskum ľudovej kultúry Slovákov presídlených v r. 1948 z Maďarska. Vo Svodíne sa totiž usadilo vyše 100 rodín, hlavne zo Senváclavu, Mlynkov a Hute. Študentky navštívili tieto naše obce, aby skúmali staršie vývojové fázy v oblasti ľudovej kultúry, konkrétne v ľudovom odeve a svadobnom ceremoniáli. (3/1974)
Pred 20 rokmi
Životné jubileum nášho všestranného literáta Oldŕicha Kníchala
„Keby nebol, museli by sme ho vymyslieť”, hovorievame často o ľuďoch typu nášho čerstvého šesťdesiatnika Oldŕicha Kníchala. A naozaj, keby sme ho nemali, niečo by sme skutočne mali vymyslieť, aby sme ako-tak dokázali zapĺňať jeho miesto, aby sme učinili to, čo pre nás tak potichučky a skromne vykonáva práve „Oldo náš”. Keďže ide o nesmierne všestrannú osobnosť, celkom nahradiť by sme ho snáď ani nedokázali. Čo však, keď ho nemusíme „vymyslieť”, keď už desaťročia obohacuje naše kruhy a najmä našu slovenskú literatúru a publicistiku v Maďarsku? Sme si vôbec vedomí, čo kladie na náš stôl, všímame si vôbec a dostatočne si ceníme jeho snaženia? Odpoveď na básnické otázky podobného rázu znie až príliš prozaicky. Svet – spolu s nami – je vraj už len taký, a tak svoje výčitky svedomia sa snažíme zmierňovať aspoň pri príležitostiach, ktoré sa nedajú nevšimnúť, povedzme práve pri okrúhlych životných jubileách. (3/1999)
Pred 15 rokmi
VZ Celoštátnej slovenskej samosprávy neodmieta registráciu
Matej Šipický: Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy neodmieta registráciu národnostných občanov pred voľbami do menšinových samospráv. Ako potenciálny volič, ktorý sa nikdy netajil svojou nemaďarskou národnosťou (takmer dvadsať rokov som zastával aj funkcie v národnostných organizáciách, vrátane tej najvyššej, Zväzu Slovákov v Maďarsku), musím protestovať proti tomuto rozhodnutiu. (...) Prečo by mali venovať miestne väčšinové samosprávy pozornosť primeranú skutočnej veľkosti miestnej slovenskej menšiny, ak sa len hŕstka jej príslušníkov dala registrovať? Prečo by mali vlády Maďarskej republiky a Slovenskej republiky poskytnúť všetky terajšie finančné zdroje aj tej budúcej CSS, ktorá vznikne po nasledujúcich voľbách na základe viacnásobne menšieho počtu hlasov ako bol počet hlasov v predošlých voľbách? Zamysleli sa nad tým, aká bude cena toho, čo získajú registráciou? (3/2004)
