Druhú nedeľu po Zjavení sa v Malom kostole na Panenskej ulici v Bratislave konali služby Božie, so spomienkou na básnika Milana Rúfusa, pri 10. výročí jeho úmrtia.

Rok 2018 sa niesol v znamení nedožitých deväťdesiatín majstra a začiatok roka v smutnom výročí jeho odchodu spomedzi živých. V evanjelickom kostole sa konali služby Božie, ktoré celebrovala pani farárka Anna Polcková. Básne Milana Rúfusa recitovali žiaci zo IV. C triedy Základnej školy na Medzilaboreckej ulici v Bratislave a piataci zo Základnej školy Milana Hodžu na Škarniclovej ulici v Bratislave. Kázeň, modlitby, požehnanie a básne. To všetko sa ukladalo do pamäti malých recitátorov. Ako vnímali básnika Milana Rúfusa a tento deň?

„Milan Rúfus zomrel deväť dní po smrti môjho dedka a šestnásť dní pred mojím narodením. Bol najväčším slovenským básnikom. Písal veľmi pekné básne. Niekoľko z nich viem naspamäť. Báseň Zlatovláskin brat budem recitovať na školskom kole Hviezdoslavovho Kubína. V januári som recitovala jeho báseň Lanské snehy detstva v Malom kostole v Bratislave. Všetci sme jeho básne recitovali na vianočnej besiedke v našej triede. Predtým sme sa o básnikovi veľa rozprávali a dozvedeli sme sa o ňom viac. V tretej ľudovej napísal prvú báseň a odvtedy sa to stalo jeho záľubou. Na gymnáziu sa mu nedarilo v matematike. Doučoval ho starší spolužiak a matematiku pochopil. Keď ho učiteľ na konci školského roka skúšal, dal mu veľmi ľahký príklad, ktorý zvládol hravo. Potom mu dával čoraz ťažšie a ťažšie príklady. Všetky hravo zvládol. Naučila som sa, že keď nám niečo nejde, netreba to hneď vzdávať, ale máme sa snažiť robiť to najlepšie, ako vieme.“ (Sofia Veselská)

„Včera sme boli v Malom evanjelickom kostole na Panenskej ulici v Bratislave a každý z nás recitoval báseň od Milana Rúfusa. Spievali sme báseň Deti a modlitbička, ktorú zhudobnil náš učiteľ hudobnej výchovy Andrej Sobolič. Spolu s nami vystupovali aj piataci zo Základnej školy Milana Hodžu, ktorí recitovali dlhú báseň Či jesto pravda na svete. Pani farárka Anna Polcková bola veľmi milá. Pekne rozprávala a krásne spievala. Otec nášho spolužiaka Vladka Vantu tiež spieval Biblické piesne (zhudobnené Antonínom Dvořákom). Na bohoslužby sa prišla pozrieť aj manželka Milana Rúfusa a jeho dcéra Zuzanka. V kostole bolo veľmi veľa ľudí a niektorí museli aj stáť. Bohoslužby trvali viac ako hodinu. Mala som trému, ale po skúške pred bohoslužbami som sa už nebála. Bolo to zaujímavé. Keby tu bol Milan Rúfus, páčilo by sa mu to… (Terezka Sušková)

„Bol to veľmi múdry spisovateľ. Keď bol malý, mama mu povedala: „Milanko, keď si taký múdry, nezložil by si nejaký malý veršík?“ Tak si sadol za stôl a začal písať: Zima je, zima je, budeme sa kĺzať...“ A mama mu povedala: „Dobre, pokračuj!“ Ďalej už síce neviem, ako to pokračovalo, ale to bol prvý verš, ktorý napísal. Bohužiaľ, zomrel, keď mal osemdesiat rokov. Kebyže žije, tak má deväťdesiat...“ (Tomáš Jenis)

„Milan Rúfus bol slovenský básnik. V nedeľu večer sme boli v kostole recitovať jeho básne. Bolo to 10 rokov od jeho smrti. Myslím si, že Milan Rúfus by bol šťastný, keby nás videl, ako sme recitovali.“ (Matej Mateička)

Erika Fajnorová

Foto: autorka