V poslednú marcovú sobotu v Tekovských Lužanoch, v okrese Levice, uviedli do života knižné genealogické dielo o potomkoch békeščabianskych Kraskovcov po meči a praslici.

Jeho autorom je poľnohospodársky inžinier Pavol Krasko žijúci v Nitre, rodák z Békešskej Čaby (1947), ktorý v roku 1948 v rámci presídľovacej akcie prišiel s rodičmi na Slovensko. Ich prvým miestom usídlenia bola obec Kameničná pri Komárne, potom Tekovské Lužany. Rodičia prišli ako roľníci a prevažnú časť života aj v novom bydlisku pracovali v poľnohospodárstve. V ich stopách pokračoval aj syn, ktorý s nimi vyrastal v poľnohospodárskom prostredí, a to bol hlavný dôvod, prečo sa rozhodol študovať na Strednej poľnohospodárskej škole v Šuranoch a potom aj na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Po jej ukončení pracoval a stážoval výlučne v poľnohospodárskom odbore. Už v mladom veku ho v rodinnom kruhu a u blízkych príbuzných zaujalo rozprávanie o rodinnom pôvode, spôsobe života predkov a ich koreňoch na Slovensku a rovnako aj v Békešskej Čabe, ktoré so záujmom počúval. Spomienky ho neskôr priviedli k tomu, že sa raz bude problematikou svojich koreňov podrobnejšie zaoberať. Ten čas prišiel, keď sa blížil jeho dôchodkový vek, vtedy začal vykonávať prvé kroky k bádaniu po pôvode svojich predkov a po úplnom odchode na zaslúžený odpočinok mal už veľa faktov zo zdrojov doma a z Békešskej Čaby zistených. Slobodný čas mu umožnil cestovať častejšie v bádaní aj za hranicami, čo mu prinieslo veľa nových objavov v archívoch, cirkevných matrikách a v dokumentoch získaných pri návštevách spríbuznených rodín. Vo svojom rodisku mu veľa pomohli archivár čabianskej evanjelickej cirkvi Pavol Kováč, výskumník, historik Ján Gomboš a mnohí ďalší ochotní jednotlivci, pracujúci v príslušných úradoch a inštitúciách. A keďže rodostrom Kraskovcov sa mu rozrastal, cesty v pátraní po ich stopách pokračovali nielen po Slovensku a Maďarsku, ale aj v Srbsku a Nemecku. Pavol Krasko sa po desaťročiach dopracoval vo svojom bádaní po svojich koreňoch v týchto dňoch do štádia, kedy sa môže pochváliť vydaním genealogického diela – rodokmeňa Kraskovcov, s názvom Kraskovci. Pavol Krasko zmapoval v ňom všetkých narodených, sobášených a zosnulých Kraskovcov od roku 1728 do roku 1950. Jeho prvým zisteným predkom, ktorý patril medzi prvých osadníkov Békešskej Čaby bol roku 1682 Tomáš, ktorý sa narodil v Kraskove, v Malohonte.

V békeščabianskom evanjelickom archíve sa nachádza jeho slovakizovanou češtinou – bibličtinou písaný testament z roku 1749, ktorý je v knižke zaradený. Z najstarších uverejnených faksimile dokumentov patria milodary, ktoré pre cirkev roku 1736 venoval Tomáš Krasko, roku 1759 Ján Krasko, kúpnopredajná zmluva Michala Kraska z roku 1798, matričný sobášny údaj sobáša Michala Kraska s Dorotou Šebianovou z roku 1733, pohrebná reč z pohrebu Jána Kraska z roku 1792. Po stopách Adama Kraska, ktorý sa narodil roku 1744 v Békešskej Čabe a bol vnukom prvého v Čabe usadeného Tomáša, cestoval autor do Banátu a našiel ho zapísaného v Kovačici, kde sa roku 1785 presídlil a roku 1818 zomrel. Aj po dvoch storočiach sa mu tam podarilo stretnúť sa s jeho potomstvom. Najstaršia uverejnená rodinná skupinová fotografia Kraskovcov pochádza z roku 1890. Od druhej polovice 20. storočia je rodina Kraskovcov v obsahu diela faktograficky a fotograficky dostatočne zastúpená. Knižka s pevnou väzbou, ktorá má 235 strán a priložené dve grafiky rodokmeňa, je venovaná predovšetkým rozvetvenému rodu čabianskych Kraskovcov. Žiada sa mi ešte doplniť, že Pavol Krasko a jeho manželka Katarína sa spoločne ako dvojica dlhé roky zaoberajú zbierkou slovenských krojov, pochádzajúcich z rôznych slovenských regiónov, ktoré úspešne prezentovali nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Popri tejto odbornej a kreatívnej záľube, dokázal rodák z Békešskej Čaby súbežne dlhodobo pracovať na svojom slovenskom pôvode a pátraní po predkoch, ktoré vyústilo do knižného dokumentu o Kraskovom rode, kde nachádzame veľa rodových objavov a bravúr. Uvedenie tejto knižky do života malo slávnostný charakter. Konalo sa pod patronátom obce Tekovské Lužany, kde autor aktívne prežil svoju mladosť, v ktorej doteraz žijú jeho príbuzní a sám sa k nej hrdo hlási aj Pavol Krasko. To zdôraznil vo svojom privítacom prejave aj prítomný starosta obce Ing. Marián Kotora. Pre viac ako sto potomkov s koreňmi Kraskovcov, ktorí prišli na toto pre nich významné podujatie z viacerých kútov Slovenska a zo zahraničia, Kraskovci sa postarali o kultúrny program a pohostenie. Prítomní hostia tlieskali vydarenému vystúpeniu folklórneho súboru Sílešanek z Vinodolu a po posypaní knižky prsťou zeme z Békešskej Čaby, nasledoval zlatý klinec stretnutia Kraskovcov – prevzatie objednaného čerstvého diela s podpisom autora.

Ján Jančovic

Foto: autor