V mestečku Vyšehrad (Visegrád) sa každoročne v júli konajú medzinárodné „palácové“ hry.

Účastníci sa presunú v čase až do roku 1335. Uhorský kráľ Karol Róbert vo svojej sídelnej rezidencii hostil českého kráľa Jána Luxemburského a poľského kráľa Kazimíra III. Veľkého. Nebola to len veľkopanská zábava tej doby. Páni vladári sa rozhodli spolupracovať a rokovaním riešiť vzájomné, najmä územné nároky. Dohodli sa, že je možné mierové spolunažívanie. Do určitej miery.

Možno by vyšehradské stretnutie pred takmer 700 rokmi upadlo do zabudnutia, keby sa v týchto miestach v roku 1991 nestretli predstavitelia Maďarska, Českej a Slovenskej federatívnej republiky a Poľska, ktorí založili iniciatívu Vyšehradský triangel. Po zániku Česko-Slovenska spolupráca pokračovala pod názvom Vyšehradská štvorka.

Palácové hry nadväzujú na vrcholný stredovek. Tri dni v Kráľovskom paláci, na ulici pred ním i na Dolnom hrade sa to hmýri stredovekými kostýmami, jazdcami na koňoch i bez nich, vlajkami… Bez rytierskych turnajov to nejde. Rytierske turnaje sú tri, každý zo stredovekých tu prítomných kráľov má svoj. Počas nich predvádzajú súboje rytierov na koňoch, pri zemi i na zemi a iné vojnové šarvátky a radosti so zbraňami. A samozrejme všade prítomný trh. Množstvo stánkov ponúkajúcich nielen typický tovar dnešných jarmokov, ale aj akési spomienky na minulosť. Drevené meče, štíty, i kvalitné výrobky majstrov remesiel. Pretože sme v Maďarsku, tak sú dejiny prezentované predovšetkým v maďarskom duchu.

A čo my, Slováci? Hoci sme sa v dejinách strácali ako súčasť Veľkej Moravy, Uhorska či Česko-Slovenska – na palácových hrách sme rovnocenní partneri. Takmer. Zaujal ma emblém gajdošskej prehliadky (súčasť palácových hier) s vtipnou maďarskou prešmyčkou pomenovania: V4 Dudakanyar. Lemujú ho názvy vyšehradských krajín: Csehország, Lengyelország, Magyrország a Szlovákia. My Slováci sme jediný bez „krajiny“… Avšak. Oficiálna webová stránka má aj čiastkovú slovenskú mutáciu. Medzi prítomnými zo Slovenska je množstvo aktívnych účastníkov (bitkárov, majstrov akéhokoľvek umenia, remeselníkov, obchodníkov), ale aj pasívnych návštevníkov. Často aj ja s rodinou.

Na celý ten stredoveko-súčasný mumraj dohliada spod Horného hradu veľké „V“, ktoré symbolizuje nášho slovenského národovca, tunajšieho kňaza Jozefa Viktorína. Výrazne sa zaslúžil o dnešnú podobu a význam Vyšehradu. Na miestnom cintoríne je aj pochovaný.

Jozef Schwarz

Foto: archív, internet