V rade obcí ležiacich na juhovýchode Peštianskej župy, ktoré pred tristo rokmi osídľovali Slováci nájdeme aj Bíň (Bénye) s 1250 obyvateľmi. Prostredníctvom priateľa Ladislava Revuczkého z Albertirše som sa pred časom stretol v Bíni s miestnym farárom Zsoltom Budaym a tunajším učiteľom na dôchodku Michalom Stodolom, ktorí mi informáciami a dokumentmi pomohli zoznámiť sa so slovenskými začiatkami obce.
Michal Stodola okrem toho, že sa zaoberá históriou rodnej obce, celkom slušne ovláda aj reč svojich predkov, a tak viaceré informácie som od neho dostal aj po slovensky. Jeho predkovia, po meči Stodolovci a po praslici Líškovci, boli zastúpení od prvopočiatkov Bíňu v jej predstavenstve. Aj keď do Bíňu prišli prví Slováci už v roku 1712, osadnícka zmluva bola podpísaná so zemepánom Michalom Fáym v roku 1714. To znamená, že v roku 2014 si aj Bíňania pripomenuli trojsté výročie príchodu Slovákov, založenie evanjelického cirkevného zboru a tým aj obce. Aj keď niektorí prví slovenskí prisťahovalci do Bíňu, po prechodnom pobyte v tejto obci pokračovali v sťahovaní na Dolnú zem.
Pôvod a mená prvých osadníkov
Podľa priezvisk zapísaných v urbárskych tabuľkách, slovenskí poddaní pochádzali podobne ako v Alberti z Veľkohontianskej, Novohradskej a Zvolenskej stolice a doteraz prevažujú. Keď v rokoch 1720 a 1723 župný súd v Lučenci riešil utečených poddaných z Novohradskej stolice, svedkovia z obce uvedení v týchto zápisoch uviedli, že z jednotlivých novohradských dedín utiekli pred niekoľkými rokmi dole uvedení slovenskí poddaní do Bíňu, ktorých hlavy rodín poznáme. Z Dolnej Strehovej prišlo šesť rodín, Hornej Strehovej osem, Chrtian päť, Uderinej dve a po jednej rodine z Ľuboriečky, Kalinova, Slovenských Kľačian. To ešte neznamená, že všetky tieto priezviská sa v Bíni nachádzajú aj teraz. Spravidla prví presídlenci do týchto končín putovali o pár rokov nižšie na Dolnú zem. Svedčia o tom utečenecké pomiestne priezviská Bíňan. Slobodne do Kovačice neskôr odišla rodina Jána Mladonického. Je známe, že pri osídľovaní Báčskeho Petrovca Slovákmi v jeho prvých rokoch (od roku 1745) významný počet Slovákov sa do neho presídlil zo skôr založených osád v Peštianskej stolici (Boldog, Cinkota, Demrov, Gedeľov, Maglód, Menďa, Piliš...) Zaujímavý dokument z roku 1763 objavili Petrovčania v Štátnom archíve v Novom Sade, ktorého faksimile uverejnili v menšej knižnej monografii s názvom Petrovské pohľadnice (Kultúra 1995). Je to list Jána Záborského, správcu hospodárstva Sándora Kubínyiho v Bíni, písaný po slovensky dňa 9. Júna 1763, adresovaný petrovským richtárom. Uvádza v ňom, že ich obyvateľ Jobát (poddaný) Ďuro sa u pána veľkomožného Šándora Kubíniho zjednal za fulajtára (jazdca na koni), ktorému dal zhotoviť patričné jazdecké a ďalšie oblečenie. Doslova sa v liste píše, že keď ho zaodel, stal sa mu neverným a potom ušiel. Iste i cudzie veci pobral, Inášovi nové žlté čižmy, nohavice v troch vrstvách, dva páre bielych šiat, nový pánsky kantár rojtáš a chudobnému človeku jedného koňa. A keďže je vo vašej obci, hneď ho dajte chytiť, dokiaľ z našej strany pre veci, ktoré odniesol, aby sa mohli vrátiť tomu, komu patria. V tom v moc Božiu poručene zostávam. Vaším slovutným starostom, vždy dobre prajúci Kubíni Ispan Johannes Zaborski (pečať). Bénye, 9. Júni 1763
V čase urbárskej regulácie (roky 1770-1772) sú Slováci vo veľkej prevahe a ešte aj pri sčítaní ľudu roku 1880 tvorili 77,5 % obyvateľstva. Aj keď sa prví Slováci ako zbehovia objavujú vo viacerých novozakladaných osadách na juhovýchode Peštianskej stolice už pred rokom 1720, rozhodujúce osídľovanie tohto po Osmanoch vyplieneného priestoru začalo v rámci zemepanských akcií o pár rokov neskôr. Jednotliví zemepáni si sem presťahovali alebo prostredníctvom sprostredkovateľov povolali celé skupiny Slovákov zo severných stolíc Uhorska a uzatvárajú s nimi osadnícke zmluvy. Poznáme aj súpis rodín poddaných Michala Fáya z roku 1728 v Bíni. Nevidieť v ňom viacerých, ktorí utiekli a ani niektorých z prvých už menovaných prisťahovalcov. V zozname 34 osadníkov so slobodným sťahovaním sú čeľadní otcovia (viacerí už so zle zapísanými priezviskami). Po slovensky upravené: Martin Boriš-bíro, Pavel Macháč, Juraj Štiglic, Ján Rakitka, Ondrej Tóth, Matej Gír, Ondrej Veršanský, Ondrej Gombai, Michal Klačiansky, Ondrej Litavský, Adam Tóth, Juraj Sadovský, Ondrej Stodola, Matej Malý, Michal Husák, Ján Tóth, Ondrej Ptrček, Michal Lupták, Juraj Šaranský, Juraj Ščasný, Michal Zajac, Juraj Bello, Juraj Vrbovský, Ján Gír, Matej Gír, Michal Strehovský, Jakub Rakita, Ján Šaranský, Martin Juhás, Štefan Ptrček, Ján Tichý, Michal Trpka, Michal Abrahám. Želiarskych rodín bolo 21: Juraj Bobor, Ján Tromphot, Tomáš Masár, Ján Varga, Ondrej Demeter, Ján Takáč, Ján Oravec, Juraj Puškár, Ján Žilaj, Ján Komár, Ján Oravec, Tomáš Cerovský, Albert Kiš, Ján Jakubec, Juraj Báz, Michal Čisársky, Ján Licenciáš, Ján Borka, Martin Lenko, Ondrej Burian, Matej Venciak. (In. Váci járás-possessio Bénye: Kb. 13 éve lakott telejesen Fáy Mihály és ...)
Prvé dokumenty o cirkevnom zbore
O cirkevných začiatkoch obce pojednávajú zachované dokumenty od roku 1730. Prvé protokoly a matrika sú zviazané do knižnej podoby a tak poskytujú aj prehľad o prvých obecných a cirkevných predstaviteľoch a tiež aj prvých priezviskách obyvateľov. Záznamy sú písané v slovenčine a v latinčine. Výber z dokumentu „Na Veľkú noc 11. apríla 1730 dolupodpísaní cirkevní údi (členovia) sa zišli k prerokovaniu kňazských a rechtorských dôchodkov, ktoré po slovensky zapísali do protokolu. Boli nimi v pôvodine uvedení ako Stodola Ďuro – richtár, Tout Ďorď, Boryš Martin, Macháč Pál, Šimkovic Ondrej, Kľačanský Mišo, Gér Matúš, Račko Mišo – starší kostolník, Georgius Pellionis – mladší kostolník. Rozhodli, že do roka sa vykonávajú tri ofery: na Nový rok, na deň Svätej Trojice, na deň svätého Michala, z ktorých kostolníci každoročne dávajú odpočet. Každú nedeľu a výročné evanjelické sviatky sa bude pred chrám vykladať puška (zamknutá plechová krabica), ktorá bude otvorená pri ročnom zúčtovaní“. V najstaršom cirkevnom protokole čítam z vokátora v slovenčine uverejnené dôchodky učiteľa a farára. Každý vokátor má trinásť bodov, pre veľký rozsah textu ho neuvádzam.
Čo prezrádza dokument z roku 1730?
Prvý farár Samuel Jakobei v matrike roku 1730 zapisoval priezviská Kľačanský, Štefánik, Voliar, Plintovic, Šaranský, Pandanský, Pellinis, Mladonický, Rakita, Jelšavský, Račko, Boriš, Trpka, Juhás, Guľáš, Husák, Abrhám, Kostelný, Oravec, Paulíni, Doviak, Janec, Vrbovský, Varga, Kraviar, Rosina, Herchl, Ujhely, Farkaš, Georgiades, Bohuš, Adami, Ridek, Tesársky, Klenovský, Puškár, Bašta, Bardo, Križan, Štefanides, Vaječník, Tkáčik, Mešťan, Biely, Malý, Stodola, Prendl, Kováč, Drnko, Valentíni, Molitoris, Bartholomeides, Tot, Baj, Tišák, Meleg, Černaj, Horniak, Lomen, Tesársky, Frendl, Tušiak, Misároš, Hargaš, Ďurík, Sekerkai... V rokoch 1848 – 49 rozšírenými priezviskami boli Benšo, Brindza, Černák, Duchenko, Husák, Lomen, Petrus, Salaj, Stodola, Vician. Aktuálne sa možno stretnúť s priezviskami Demeter, Gubík, Hargaš, Kalina, Klenovský, Lomen, Mladonický, Panďanský, Stodola, Svoreň, Šaranský, Šimon, Šinka, Šinkovic, Trpka, Viskok, ... Podobne ako na Slovensku, evanjelické matriky sa aj tu začali viesť okolo roku 1730. Farár Samuel Jakobei v tomto roku zapísal, že 13. februára sa narodil Adam Suchánsky a trojičky Miško, Marka a Elena, otca Ondreja Mladonického, 14. februára Ján Trpka, otca Tomáša a matky Anny, 20. februára Katarína Juhásová, otca Jána a matky Mariše. Zomrelí v roku 1730 boli – 8. februára Marka Kadašová (54-ročná), 2. februára Judita Mlynárová, 22. februára Ondrej Petro (63 a pol ročný). Od roku 1730 poznáme mená a priezviská všetkých evanjelických farárov, ktorí tu do polovice 20. storočia bohoslužby vykonávali po slovensky. Evanjelický kostol je z roku 1784 a má barokovú strechu. V Bíni sa roku 1750 narodil náboženský spisovateľ Žigmund Paulíny Tóth (1750 – 1831 Zem. Podhradie), ktorý bol farárom v novohradskom Legínde a v Zemianskom Podhradí. Prispieval básňami do Tablicovej Poézie. Tlačou vydal Šlabikár pre deti. Jeho vnukom bol slovenský spisovateľ, novinár, stoličný komisár v Kečkeméte (1853-1860), podpredseda Matice slovenskej Viliam Paulíny-Tóth (1826 Senica – 1877 Martin). V Bíni chýba osadnícka zmluva z roku 1714 so zemepánom Michalom Fáym, kde by sa našli dôležité údaje o podmienkach osadenia.
Ján Jančovic
Foto: autor, archív/ef