Obojživelníky patria celosvetovo medzi najohrozenejšie skupiny živočíchov. Na Slovensku ich žije 18 druhov a všetky sú zákonom chránené.

Žaby na fotografiách síce nepatria medzi týchto pôvodných obyvateľov našej materskej krajiny, ale tiež už istý čas žijú na Slovensku, konkrétne v Národnej zoo v Bojniciach. Sú to žaby z čeľade pralesničkovité, nazývané aj šípové žaby alebo stromárky a patria medzi najkrajšie obojživelníky. Typické kŕkanie u nich nezapočujete, vydávajú príjemné zvuky pripomínajúce spev kanárika.

Nenechajte sa však oklamať pozitívnymi dojmami, v prírode sú tieto žaby nesmierne jedovaté! Miligram jedu niektorých druhov by dokázal zabiť dva africké slony. Niektorí amazonskí Indiáni používajú jed pralesničiek na otrávenie hrotov svojich šípov. Pri akútnej otrave obeť najprv pociťuje triašku a návaly tepla. Následne dochádza k paralýze svalov úst, hlavy a krku, postihnutý nedokáže rozprávať ani kričať, aby privolal pomoc. Keďže nemôže ani prehĺtať, hromadia sa mu v ústnej dutine sliny a dostavuje sa panický pocit dusenia. Postupne stráca kontrolu nad všetkými končatinami, až sa nedokáže už vôbec hýbať. Dýchanie sa stáva čoraz komplikovanejším, dochádza k relaxácii bránice a následnej paralýze pľúc. Vo finále nastáva smrť v dôsledku respiračného zlyhania – obeť sa jednoducho pri plnom vedomí udusí. Smrteľná dávka pre dospelého človeka je približne 100 mikrogramov, čo je ekvivalent váhy dvoch zrniek jemnej kuchynskej soli. Prudko jedovatý alkaloid batrachotoxin dokáže usmrtiť človeka do 20 minút už len pri dotyku! Vstrebáva sa totiž aj pokožkou a je najsilnejším živočíšnym jedom na našej planéte. Kto by to povedal pri pohľade na také milé stvorenie.

Napriek tomu sa ich v Bojniciach nemusíte báť. V expozíciách zoo síce nájdete až 6 druhov pralesničiek, sú však od návštevníkov bezpečne separované a viaceré z nich tu aj prišli na svet, takže jed svojich príbuzných z Južnej Ameriky ani nepoznajú. Žaby narodené v ľudskej opatere sú totiž neškodné, lebo svoj jed získavajú z mravcov a jedovatých chrobákov, ktoré ho zas získavajú z rastlinných zdrojov, ktoré na Slovensku nerastú. Môžete sa teda v ich kráse bez obáv pokochať.

(Jaroslav Slašťan – zp)

Foto: Archív Národnej zoo Bojnice