Do skupiny vzduchozvučných hudobných nástrojov patrí aj organ. Často býva označovaný za kráľovský hudobný nástroj pre chrámové a koncertné siene. Zo stavebnej stránky je najväčší a najzložitejší hudobný nástroj. Skladá sa z píšťal, registrov, vzdušníc, mechov, čerpadla vzduchu, organovej skrine, prospektu, hracieho stola a traktúry.

I keď jeho podoba bola známa už v stredovekom Grécku, v našich zemepisných šírkach bol známy až v 14. storočí. Od druhej tretiny 15. storočia bol už rozšírený vo viacerých mestách na Slovensku. Od tohto času poznáme prvých domácich a zahraničných staviteľov organov. Kým zo začiatku organ bol inštalovaný v kostoloch väčších miest, v 17. storočí bol už zavádzaný aj do kostolov v mestečkách a dedinách. Významnými mestami organárstva sa stali v 16. a 17. storočí hlavne banské mestá. V Kremnici to boli organári Ján Transsilvanus, Ján Balvus, Matej Burian, Martin Stribitz, Michal Gleckner, Izák Roglmayr, v Banskej Bystrici Matej Poll, Ján Veit, Juraj Demicher. V nasledujúcom storočí vznikli v uvedených mestách, ale i menších mestách ďalšie organárske dielne. V Kremnici to bola dielňa Martina Zorkovského a v Banskej Bystrici dielňa Martina Podkonického (1709 – 1771) a Michala Kyseľa (1788 – 1871). V Rajci vznikla významná organárska dielňa Pažickovcov, ktorá podobne ako dielňa Podkonických sa uplatnila aj mimo územia Slovenska. Napríklad Michal Podkonický (1753 – 1816) staval organ v Alberti (Albertirsa). Takou dielňou bola aj dielňa Šaškovcov, ktorú založil v tridsiatych rokoch 19. storočia Martin Šaško (1807 Brezová pod Bradlom – 1893 Brezová pod Bradlom) vo svojom rodisku. Tento v Skalici vyučený stolár a rezbár pokračoval v organárskom učení v Brne. Po ženbe v roku 1832 s Annou Jančiovou z Košarísk si hneď na brezovskom „pľaci“ otvoril organársku dielňu. V roku 1834 dostal objednávku na stavbu prvého 15 registrového organa od evanjelickej cirkvi v rodnom mestečku. Chýr o jeho fortieli sa veľmi rýchlo rozšíril a nasledovali ďalšie objednávky a do konca jeho aktívnej práce ich boli desiatky. Od konca päťdesiatych rokov 19. storočia pracovali v dielni aj jeho synovia Martin a Ján, ktorý zomrel v mladom veku (1884). Po smrti Martina Šaška seniora prevzal a viedol dielňu jeho vnuk Gustáv Adolf Molnár. Martin Šaško senior bol vedúcou osobnosťou slovenských organárov 19. storočia. Podrobnejšie informácie o jeho živote a diele podáva Oľga Kovačičová-Húsková v monografii s názvom Brezovský staviteľ organov Martin Šaško, jeho predkovia a potomkovia, Brezová pod Bradlom 2006.

Martin Šaško junior zrástol s Dolnou zemou

S dolnozemským prostredím je bytostne spojený syn zakladateľa Martin Šaško junior, ktorý sa narodil 28. augusta 1835 v bydlisku svojej matky v Košariskách. Organárstvu sa vyučil pri svojom otcovi a zo začiatku spoločne s ním staval viaceré organy. Medzi prvými takto spoločne v rokoch 1859 – 1862 na základe zmluvy postavili 25 registrový organ pre slovenskú evanjelickú cirkev v Poľnom Berinčoku v Békešskej župe. Ján Slujka, učiteľ v Poľnom Berinčoku, neskôr v časopise Obzor číslo 17 z 15. júna 1865 okrem iného k tomu napísal: „Náš veľký nový organ, od nášho schopného rodáka Martina Šaška z Brezovej (pod Bradlom) zhotovený, slúži nám výborne a veru sme všetci hrdí na toto dielo, ktoré prichádzajú obdivovať milovníci a znalci z celej Békešskej stolice. Nech Boh menovaného rodáka živí a jeho prácu požehnáva. Veď aj on s inými organárskymi majstrami vydáva svedectvo, čo môže slovenská ruka zhotoviť“. Roku 1867 postavili organ jednomanuálový 13 registrový s pedálom v evanjelickom kostole v Slovákmi osídlenej obci v Zadunajsku – Černi. Najväčší, dvojmanuálový, 32 registrový spoločne postavili roku 1872 v kostole reformovanej cirkvi v mestečku Békés (nie v Békešskej Čabe ako sa uvádza v encyklopédiách). Manželkou Martina Šaška mladšieho bola Zuzana Majerníková, rodáčka z Poľného Berinčoka, s ktorou mal tri dcéry a troch synov, z ktorých najmladší bol učiteľom v Sarvaši. Keď mu roku 1878 manželka zomrela, natrvalo sa usadil v Békešskej Čabe, kde mal už skôr otvorenú dielňu. Na Dolnej zemi, prevažne v Békešskej a Čanádskej župe postavil a opravil niekoľko organov. Už v roku 1871 opravoval organ v evanjelickom kostole v Slovenskom Komlóši, o rok neskôr 5. septembra uzavrel zmluvu na stavbu 8 registrového organa za 1222 zlatých v novopostavenom evanjelickom kostole v Alberte (Csanádalberti).

Organ bol dokončený až v decembri roku 1882, teda v termíne, keď bol kostol posvätený a odovzdaný do užívania. Nad dverovým vchodom tohto nedávno opraveného kostola trvá stále v slovakizovanej češtine nápis: „Slúžte Hospodinu s veselím, vchádzajte do brán jeho s díkčinením, a do síni s chválami, oslavujte jej a dobrorečte jménu jeho. Žalm 100-1882“. Roku 1881 postavil jednomanuálový organ v evanjelickom kostole Békešská Čaba – Jamina a v tom istom roku rovnaký v evanjelickom kostole v Ambrózke (Ambrózfalva). Ďalší 16 registrový organ mal podľa zmluvy v roku 1882 za 2000 zlatých postaviť v susednej dedine Pitvaroš, ale organ podľa zachovaných údajov nebol na dohodnutý čas dokončený. Objednávky mal aj z Novohradu. Roku 1878 postavil jednomanuálový 8 registrový organ s pedálom v evanjelickom kostole v Siráku, a roku 1887 v evanjelickom kostole vo Veňarci. V rovnaký v tom čase v evanjelickom kostole v Ďome (Gyoma). Rok predtým opravoval organ v kostole reformovanej cirkvi v Orošháze.

 Organár Martin Šaško junior od roku 1878 trvalo žil a pracoval v Békešskej Čabe, kde 5.júna 1894 zomrel, a tam je aj pochovaný. Za zmienku ešte stojí pripomenúť, že v neďalekom Poľnom Berinčoku, kde dielňa Martina Šaška z Brezovej postavila už v rokoch 1859 – 1862 na Dolnej zemi prvý organ, žil bratranec Martina Šaška, Štefan Šaško (1833 – 1908) s rodinou (manželka Juliana Šalkovičová, deti Juliana, Samuel). Túto brezovsko-berínsku udalosť si už dlhšie pripomínajú obe mestá a cirkvi vzájomnými priateľskými návštevami.

Ján Jančovic

Foto: archív autora a internet