V Maglóde, v Pakányiho dome neďaleko potoka, na stene ktorého to hlása aj tabuľa, mal v rokoch 1815 – 1817 svoje mäsiarstvo Štefan Petrovič. Pravdepodobne v Maglóde sa zoznámil s Máriou Hrúzovou, ktorá pomáhala v domácnosti maglódskeho evanjelického farára Martínyho.

Mladý pár mal svadbu v Asóde. Zosobášil ich Daniel Mikuláš. Mária začala hovoriť po maďarsky až po vydaji. V roku 1821 sa odsťahovali do Malého Kereša. Po piatich rokoch manželstva sa im narodil syn Alexander, ktorého považujú za jedného z najväčších maďarských básnikov.

Maglódčania si vážia svoje historické dedičstvo. K pamätnej tabuli na Pakányiho dome pravidelne kladú vence predstavitelia Slovákov v Maglóde. Naproti domu, pri potoku, sa však v roku 2009 rozhodol umiestniť pamätné miesto aj Zväz maglódskych občianskych organizácií, združujúci 17 občianskych združení, ktoré sa podieľajú na spoločenskom živote mesta. Členmi Zväzu sú aj spolky Slovákov v Maglóde.

Ako sa pre Ľudové noviny vyjadril predseda Zväzu Mihály Somogyvári, povolaním interiérový architekt, vysníval miesto, ktoré potom zrealizovali spoločne s drevorezbárom a sochárom Sándorom Enesom Nagyom a stolárom Sándorom Franyom. Tak vznikla stĺpová socha objímajúceho sa páru, rodičov Sándora Petőfiho, Štefana Petroviča a Márie Hrúzovej. Túliaci sa muž a žena v najlepších rokoch sú chránení drevenou pergolou, ktorú šikovní majstri – remeselníci postavili vlastnými rukami. Sochu aj pergolu okolo nej pred tromi rokmi obrúsili, vynovili a obnovili aj jej okolie. Toto miesto v Maglóde slúži potrebe a možnosti kladenia vencov pri príležitosti štátneho sviatku na počesť revolučného diania meruôsmych rokov a spomienok na básnika, ktorý sa na revolúcii aktívne podieľal a počas svojho krátkeho života napísal množstvo básní.

Popri potoku v Maglóde vedie zároveň náučný chodník. Drevené sochy sa vypínajú na jeho oboch koncoch. Na začiatku štylizovaný bojovník, ktorý mohol prísť do Maglódu spolu s družinami obsadzujúcimi Karpatskú kotlinu. Na konci, na Petőfiho námestí, stojí neďaleko seba mladý pár v ľudovom kroji, akoby práve skončili svoj párový tanec. Obaja hľadia do diaľky, na miesto spomienky na básnika, ktorého rodičia sa zahľadeli do seba v Maglóde. Kto sa poprechádza po náučnom chodníku, ten sa dozvie veľa z dejín mesta Maglód, založeného Slovákmi z Novohradu, ba aj z nedávnej minulosti, veď tabule meter krát – jeden a pol metra obsahujú zaujímavé poznatky. Na druhej strane potoka, v teraz už vynovenej budove niekdajšej základnej školy na Petőfiho námestí čaká návštevníkov miestnohistorická zbierka pomenovaná po Ľudovítovi Szeberényim.

tre-

Foto: archív mesta a Mara Poór, redaktorka MI Újság Maglód

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.