Rozpadom monarchie Slovensko zostalo agrárnou krajinou s bohatými roľníckymi tradíciami. Po vzniku Československej republiky grémium s vtedajším názvom „Zemědelská“ rada pre Slovensko rozhodlo v roku 1922 založiť Slovenské poľnohospodárske múzeum ako stánok roľníckej kultúry.

V rokoch 1924 – 1928 sa pre tieto účely postavila v Bratislave na Vajanského nábreží moderná budova. Zbierkový fond poľnohospodárskeho múzea zásluhou škôl, inštitúcií, výskumných ústavov, podnikov a jednotlivcov narástol do jednotlivých expozícií tak, že v roku 1936 bolo múzeum pre širokú verejnosť slávnostne otvorené. Po rokoch politických, vojnových udalostí a prekvapujúcich okolností, poľnohospodárske múzejníctvo na Slovensku prestalo existovať. V budove, ktorá bola v Bratislave postavená na účely poľnohospodárskeho múzea, dnes sídli Slovenské národné múzeum. Začiatkom roku 1959 Krajské nitrianske múzeum vytvorilo osobitné poľnohospodárske oddelenia a umiestnilo ho v meste Nitra. V tých rokoch sa už Nitra postupne stávala centrom poľnohospodárskeho školstva, vedy a vzorových výstavných poľnohospodárskych prevádzok na majetku celoštátnej poľnohospodárskej výstavy. V tejto situácii oddelenie múzea nepostačovalo držať krok s vývojom a zámerom vytvoriť z Nitry slovenské agrocentrum, v rámci ktorého sa rátalo s múzeom ako jeho integrálnou súčasťou. Povereníctvo školstva 1. januára 1960 rozhodlo opäť vytvoriť Slovenské poľnohospodárske múzeum so sídlom v Nitre. Po viacerých delimitáciách sa v roku 1978 stalo nakoniec súčasťou štátnej príspevkovej organizácie Agrokomplex – Výstavníctvo v Nitre. Na budovy SPM nadväzuje poľnohospodárske múzeum v prírode, ktoré je umiestnené na ploche 17 hektárov v prírodnom prostredí vo východnej časti výstaviska Agrokomplex v Nitre, kde ponúka návštevníkom prehliadku vyše tridsať zaujímavých objektov s kompletným vybavením a ukážkami činnosti a funkčnosti starých strojov a zariadení v budovách.

Exponáty tvoria náleziská archeologických osád, skladové objekty, železnicu, výrobno-technologické stavby, ako sú mliečnica z roku 1939 z Čifár, pekáreň z roku 1931 z Veľkého Bielu, pálenica z roku 1904 z Moravského Lieskového, čistiareň osív z roku 1916 z Rimavskej Seči, voštinársky záboj zo začiatku 20. storočia z Teplého Vrchu, kolesový mlyn z Frankovej z 19. storočia a valcový mlyn z toho istého obdobia z Cakova, dva typy lisovne oleja z 19. storočia, jedna od Pirošovcov zo Žirian a druhá z Nižného Lánca, stupa na konope z roku 1887 z Rimavskej Seči a tiež valcha na spracovanie vlny na súkno. Do pekného prírodného prostredia je osadený sektor včelínov. Včelárstvo patrí medzi najstaršie poľnohospodárske výrobné odvetvie a tomu zodpovedajú aj v skanzene predstavované včelíny a exponáty z viacerých oblastí Slovenska. Dva včelíny pochádzajú z Turej Lúky, kde mal včelár umiestnené včelstvo v drevených špalkoch. Včelín z Medvedzia má úle prístupné zozadu. Hontianske včelíny z Čeloviec a Sebechlieb sa podobajú predchádzajúcim, ale majú 3-7 včelstvové batérie s väčšími rozmermi rámikov a modernejším náradím. Včelárenie v košoch – úľoch zo slamených prstencov predstavuje včelín z Rejdovej. Veľmi cenné sú štýlové včelíny zo Slatinských Lazov a Gajar. Včelíny z Makova a Roštára reprezentujú súčasný spôsob včelárenia. Dominantnou stavbou v skanzene je identická kópia cirkevnej dedinskej školy z obce Divín pri Lučenci. Jedna jej trieda je zariadená pôvodným interiérom z rokov 1920 – 1930 a druhá z rokov 1950 – 1955. Byt učiteľa v škole slúži teraz na rôzne ukážky a príležitostné výstavy. Hontianske vinohradníctvo charakterizuje vinohradnícky dom z prvej polovice 20. storočia z Hontianskych Nemiec, ktorý patril Miroslavovi Palkovičovi. Z čelnej strany je vchod do lisovne a pivnice a z bočnej sú dva vchody, prvý vedie do spálne a druhý do maštale. Pri umelo vybudovaných jazierkach sú situované stavby na spracovanie a uskladnenie sena a chov zvierat: senníky, salaš a zimná maštaľ. Pochádzajú z podhorskej a horskej oblasti – Jasenice, Liptovskej Lužnej, Liptovskej Kokavy a Nižnej Boce. V senníkoch a na lúkach sa v čase zberu a sušenia trávy v minulosti aj bývalo. Salaš s príslušným vybavením (košiar, strežiarne) bol zrubovou stavbou, obyčajne natrvalo umiestnený v prostredí horských pasienkov. Objekty skanzenu sú funkčné a najviac obdivované počas výstav a veľtrhov Agrokomplex, keď býva v areáli najviac návštevníkov. V tom čase v skanzene prebiehajú ukážky mlatby mláťačkami poháňanými lokomobilami a stabilnými motormi, ukážky parných oračiek. Vtedy tu možno vidieť v prevádzke mláťačku s elevátorom poháňanú parnou lokomobilou vyrobenou roku 1910 v Budapešti. Cenná je tým, že ako pôvodne stacionárnu ju spochybnila strojáreň firmy PERL v Seredi, kde ju z Budapešti na Slovensko pritiahol konský viaczáprah. Významná je účasť múzea na majstrovstvách v orbe, kde predstavuje návštevníkom tohto podujatia rôzne spôsoby orby poťahom. Skanzen takto nadväzuje na jednotlivé objekty a expozície múzea, ktoré spoločne s ním dokumentujú históriu poľnohospodárstva na Slovensku.

Funkčnou atrakciou je 35-ročná úzkokoľajná poľná železnička

Kým v severných hornatých krajoch Slovenska sa budovali lesné železničky na prepravu dreva, v južných rovinatých oblastiach slúžili na prepravu poľnohospodárskych produktov, zvierat a stavebného materiálu. Ukázalo sa, že najväčšiu životnosť mala želiezovská poľná železnička, ktorá svojmu účelu začala slúžiť ako konská a potom dlhé roky ako parná železnička. Bola vybudovaná roku 1895 na Eszterházyho veľkostatku. K jej rozšíreniu a tým aj väčšiemu využitiu prišlo v roku 1912, keď si ju prenajal cukrovar v Pohronskom Ruskove. Želiezovská železnička mala pôvodne úzkokoľajnú 760 mm šírku a dĺžka jej trate bola 64 kilometrov. Jej hlavným poslaním bola preprava cukrovej repy do cukrovaru, naspäť cukrovarníckych rezkov, ďalej preprave zvierat, obilia, krmív, stavebného materiálu a maštaľného hnoja na hnojiská. Nemenej významná bola aj jej funkcia v osobnej doprave, pretože vozila z majerov zamestnancov do práce a deti do dedinských škôl. Aj keď príležitostne, ale predsa dávala ľuďom na vzdialených samotách spojenie so železničnou stanicou v Želiezovciach na trati do Štúrova a opačne do Levíc. Bolo to hlavne po roku 1913, keď železnička mala už parnú trakciu a prepravu všetkého druhu zabezpečovalo viac ako tristo vozňov, medzi nimi aj osobných. Želiezovskú úzkokoľajnú poľnú železničku nepriaznivo postihla prvá svetová vojna, keď časť lokomotív a rušňov padlo za jej obeť. Po znárodnení v roku 1948 železnica prešla do správy novovytvoreného Štátneho majetku v Želiezovciach. Táto jedinečná technická pamiatka v minulosti slúžila na hospodárstvach želiezovského štátneho majetku, najdlhšie zo všetkých slovenských poľných železničiek, a to až do roku 1971. Pri budovaní poľnohospodárskeho skanzenu v Nitre, sa jeho vedenie obrátilo v roku 1982 na vedenie Štátneho majetku Želiezovce, aby získali zachované fragmenty z bývalej železničky. Žiaľ, parná lokomotíva sa nezachovala ani jedna, a tak nadšenci tejto technickej pamiatky získali aspoň časť výhybiek, srdcoviek, podvalov a niekoľko sto metrov koľajníc. Nasledovalo získavanie ďalších zariadení železničky pre skanzen aj na iných miestach. Po neúnavnom úsilí a iniciatíve bývalého riaditeľa múzea inžiniera Jozefa Vontorčíka a odborného pracovníka múzea inžiniera Václava Gidaszewského, zložitých a nákladných úpravách vozňového parku, prebiehala súčasne aj výstavba prvého 600 metrového úseku trate v areáli výstaviska Agrokomplex.

Oživená železnička začala prvý raz premávať na výstave Agrokomplex roku 1985 a stala sa nielen veľkou atrakciou výstavy, ale umožnila prvým návštevníkom dostať sa bližšie k vzdialeným expozíciám výstaviska. O rok neskôr sa podarilo predĺžiť trať o ďalšie úseky, čím sa dosiahol uzavretý okruh dráhy v dĺžke 1600 metrov. Kým do roku 1989 mala železnička v skanzene iba jeden parný rušeň, po tomto roku do prevádzky železničky zaradili aj druhý parný rušeň. Zachránená poľná úzkokoľajná železnička v areáli Agrokomplex v Nitre sa stala nielen významnou technickou pamiatkou v skanzene, ale aj užitočným dopravným prostriedkom, ktorý ročne počas väčších výstav prepraví tisícky návštevníkov. Nitrianska úzkorozchodná poľná železnička, umiestnená a premávajúca na výstavisku Agrokomplex, oslavuje tohto roku svoje tridsaťpäťročné jubileum a radí sa na Slovensku medzi tie úzkokoľajné železničky, ktoré ročne prepravia najviac cestujúcich.

Ján Jančovic

Foto: autor

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.