Dvadsať kilometrov juhozápadne od Šalgótarjánu sa rozprestiera dedinka s čulým národnostným životom. Jeho hnacím motorom je predsedníčka Šámšonházskej slovenskej národnostnej samosprávy a starostka Gyöngyi Bajnoková Képesová. Obec poznajú turisti aj vďaka náučnému chodníku, Festivalu herovky, Múzeu kuchyne, ale predovšetkým tzv. „šamšonika“.

Iniciátorka a realizátorka sedem rokov fungujúcej Verejnoprospešnej práce slovenskej samosprávy môže byť právom hrdá na doterajšie úspechy. Na rozličných fórach, trhoch, výstavách prezentujú ojedinelé ľudovoumelecké predmety. „V tejto skupine máme 6 pracovníkov, napríklad keramičku, krajčírku, dokonca aj výtvarníčku, na ktoré dohliada vedúca, ktorá predáva predmety,“ povedala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy s tým, že kolektív dopĺňa vodič nákladného auta. „Vyrábame širokú paletu vecí, od textilných až po keramické predmety, odevy s tradičnými motívmi. Našťastie máme dostatok objednávok. Teraz sme odovzdali materiál Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku, ktorá sa na nás obrátila koncom decembra,“ dodala. Napriek tomu, že sú štátne obmedzenia, práce je dosť, tvoriť však môžu ženy aj z domu. Spomenula, že krajčírka mala v poslednom období najviac úloh, lebo vo februári dokončila kroje pre jednu folklórnu skupinu blízko Pastuchova, a potom ušila 300 rúšok pre obyvateľov. „Pracovná skupina po septembri musí opäť podať konkurz a vybojovať financie na fungovanie, lebo všetko je podporované zo štátnych peňazí,“ konštatovala Gy. Bajnoková Képesová.

Ďalším turistickým lákadlom v centre obce je Slovenská porta, ktorá pozostáva z dvoch budov, v jednej funguje práve Verejnoprospešná skupina, druhá sa plánuje využiť ako Obecné múzeum. Domy postavené začiatkom 20. storočia miestna slovenská samospráva odkúpila v roku 2015. Podľa predstaviteľky miestnych Slovákov, prvá, približne storočná budova bola už všeličím. „Medzi dvoma svetovými vojnami v nej bola škôlkarská družina, bol tam už aj židovský obchod, istý čas fungovala aj ako škola,” povedala. Tento objekt je však vo veľmi zlom stave. Majitelia sa síce snažia o menšie rekonštrukcie, potreboval by však oveľa väčšiu finančnú injekciu, aspoň 15 miliónov. „Koncom minulého roka sme spolu s družobnou obcou Ábelová na Slovensku podali žiadosť o granty na Interreg. Tamojší starosta Jaroslav Maslen je tiež veľkým zástancom ľudových predmetov a architektúry. Oni žiadali na rekonštrukciu Pamätného domu Boženy Slančíkovej-Timravy, my na obnovu Slovenskej porty,” konštatovala Gy. Bajnoková Képesová s vierou, že súbeh uspeje. Predsedníčka má skromné plány. Chce, aby nepretržite fungovalo „šamšonikum“, plánuje vytvoriť miestnosť, ktorá by slúžila na výstavu ľudovoumeleckých predmetov a na spoločenské podujatia.

Čo sa týka spoločenského života v obci, momentálne je všetko na bode mrazu. Pandémia koronavírusu znemožnila realizáciu mnohých podujatí. „Tunajší evanjelický cirkevný zbor má družbu s Lučencom, a každý mesiac u nás hosťuje farár Ľudovít Hroboň. Mávame slovenské bohoslužby a práve teraz na Turíce mal prísť jeho brat, dištriktuálny biskup Ján Hroboň zo Zvolena. Žiaľ, ani toto podujatie nemôžeme uskutočniť,“ poznamenala s ľútosťou starostka Šámšonházu Gy. Bajnoková Képesová. Obyvatelia nemusia však smútiť, obec sa snaží využiť všetky možnosti ponúkané štátom. Samospráva podáva veľa konkurzov, z nich sa jej zatiaľ podarilo zabezpečiť mikrobus, vytvoriť nový priestor v škôlke, ako aj dať do poriadku plot pri cintoríne.

Ďalší plán, ktorý pre obmedzenia a prácu z domu museli odložiť, je zmena prevádzkovateľa Slovenskej dvojjazyčnej národnostnej materskej školy. Žiadosť treba podať do 31. mája, ale bez osobných stretnutí, diskusií, rokovaní sa to nedá zrealizovať. „Máme také predstavy, že by ju prevzala Šámšonházska slovenská národnostná samospráva. Vyzerá to zatiaľ tak, že až budúci rok začneme túto procedúru, po tom, ako sa svet vráti do normálneho kolobehu,“ povedala Gy. Bajnoková Képesová. V škôlke, ktorú navštevuje 19 detí, sa dvaja vychovávatelia snažia odovzdať čo najviac zo šámšonházskej kultúry. Popri rozličných zamestnaniach majú na programe aj spev. Vedúci 12-členného speváckeho zboru Hruštičke, manželský pár Michal Demen a Agnesa vedú deti s harmonikou k obľube ľudovej hudby. Tretí poslanec trojčlenného poslaneckého zboru, György Kukely, je síce dôchodca, ale tiež aktívne podporuje činnosť Šámšonházskej slovenskej národnostnej samosprávy a je členom aj speváckeho zboru.

AR

Foto: archív

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.