Podľa slovníka cudzích slov pomenovanie genealógia, pochádzajúca z gréčtiny, znamená historickú náuku zaoberajúcu sa štúdiom dejín rodov – rodopisom, ktorý jednotlivci i súkromné profesionálne a dobrovoľnícke skupiny na Slovensku už polstoročie využívajú na zostavovanie rodokmeňov, rovnako aj rodostromov.

Zvláštne poslanie v tejto oblasti genealogického bádania má skupina dobrovoľníkov, prevažne z radov potomkov presídlených Slovákov z Maďarska, so sídlom v Galante. Tá sa podujala zindexovať matriky Slovenského Komlóša za obdobie od jeho vzniku v roku 1746 až do doby, kedy sa veľká časť jeho obyvateľov v rámci medzištátnych dohôd presídlila do Československa, prevažne do okolia Galanty. Impulz prišiel od Ľubomíra Kmeťa, ktorého korene nepochádzajú z Dolnej zeme, ale matka jeho manželky pochádza zo Slovenského Komlóša. „Podarilo sa nám dostať ku scanom matriky z evanjelického cirkevného zboru Slovenského Komlóša a tak vznikla myšlienka pokúsiť sa tieto scany zindexovať,“ pochválil sa Ľubomír Kmeť. Vznikol projekt, ku ktorému sa ako prvá prihlásila Danka Tummová. Postupne sa k tejto myšlienke pridalo viac ľudí, dnes má združenie 20 dobrovoľníkov, ktorí na projekte spolupracujú. Okrem Ľubomíra Kmeťa a Danky Tummovej sa do projektu zapojili Mária Račková, Eva Tušková, Michal Hronec, Pavel Farkaš, Karol Rebro, Renáta Gombárová, Ján Hovorka, Alžbeta Valachovičová, Zuzana Szalay-Szudová a ďalší. Od februára 2020 je činnosť tejto skupiny zaregistrovaná ako Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov, ktorého predsedom je Ľubomír Kmeť a členmi výboru Eva Tušková, Renáta Gombárová a Ján Hovorka. Na komlóšskom projekte bolo vykonané obrovské množstvo práce a investované množstvo voľného času. „Veď bolo potrebné prečítať, vylúštiť a zapísať do databázy okolo 65 000 záznamov o krstoch, 50 000 záznamov o úmrtiach a približne 20 000 záznamov o sobášoch. Skupina po dvoch rokoch, viac ako 17 tisíc hodinách práce, konečne sa dopracovala do bodu, keď sú už všetky scany komlóšskej matriky spracované, prečítané a zapísané do databázy,“ doplnil autor projektu. Žiada sa pripomenúť, že spracovanie dát sprevádzalo množstvo problémov, medzi ktoré patrili najmä ťažko čitateľný rukopis niektorých farárov, v prvých obdobiach sa písalo po latinsky, neskôr sa písalo v maďarčine, ale používali sa staromaďarské výrazy, niekedy sa to ťažko dešifrovalo, priezviská sa v čase písali rôzne, pri narodení prvého, ďalší súrodenec mal už trocha pozmenené priezvisko otca/matky, bolo nutné vytvorenie soundex-kódu pre zjednodušené vyhľadávanie. Na projekte spolupracovala celá skupina ľudí, týchto bolo treba koordinovať, najmä sa zjednotiť na spôsobe zapisovania jednotlivých políčok do databázy. Ľubomír Kmeť pripomína, že okrem cirkevnej matriky pre overovanie správnosti, pripadne na získanie doplnkových údajov spracovávali aj zverejnené štátne matriky, vedené od roku 1895, ktoré získali na stránkach familysearch a tiež údaje o padlých v I. svetovej vojne zo štátneho archívu v Békeši. Na spresnenie životopisu repatriantov využili aj príslušné záznamy z cirkevných matrík z Horných Salíb, Dolných Salíb a Galanty. Nevynechali ani sprievodné súčasti matriky, medzi nimi fotografie pomníkov na cintorínoch s menami Komlóšanov, kam sa vysťahovali a kde ich potomkovia žijú. Tam tiež zhotovili aj fotografie pomníkov.

Zaujímavosti, s ktorými sa bádatelia stretli

Galantská genealogická skupina sa počas zisťovania a zaraďovania jednotlivých rodín a párov do rodopisov stretávala so zaujímavými a často aj bizarnými prípadmi. Takým bol aj príklad šiestich rôznych priezvisk tej istej osoby. Jedna matka mala priezvisko Kasár, Gregor, Dudáš, Kupec, Antal, Oravec. Tu im nestačilo analyzovať matriku Komlóša, museli použiť aj matriku z Nadlaku a z Hačavy. Na základe podrobného analyzovania matričných záznamov prišli k záveru, že Gregor je priezvisko prevzaté od vlastnej matky a Oravec je priezvisko prevzaté po prvom manželovi. V matrikách Komlóša a okolitých obcí je takto variabilne zapisované priezvisko ženy – matky v období písania priezvisk veľmi časté. Manželstvo s 26 deťmi je ďalší komlóšsky príklad. Bežné rodiny mávali 5-7 detí, ale neboli zriedkavé aj početnejšie rodiny, v ktorých sa narodilo 10 a viac detí. „Rekordérom“ zaznamenaným v komlóšskej matrike krstov je Michal Roskoš s Máriou Krajčovičovou. Michal mal z prvého manželstva 14 detí, Mária z prvého manželstva 5 detí. Spolu mali potom ešte 7 detí. Teda celkovo bolo v rodine až 26 detí. Za obdobie vyše 200 rokov existencie komlóšskej matriky malo 18 obyvateľov viac ako 15 detí. Týkalo sa to 4 žien a 14 mužov. Niektorí zosnulí majú viacnásobné hroby. Patrí medzi nich Pavol Sokolai, ktorý sa narodil roku 1863. V roku 1887 sa oženil s Máriou Naďovou. Mária zomrela v roku 1898 a na náhrobku je uvedená spolu s manželom Pavlom. Pavol sa v roku 1898 druhýkrát oženil s Margitou Naďovou, sestrou jeho prvej manželky Márie. Margita umrela v roku 1918 a má hrob hneď vedľa hrobu prvej manželky Márie. Aj na tomto druhom náhrobku je uvedený Pavol Sokolai. Po smrti druhej manželky sa Pavol v roku 1920 oženil ešte tretíkrát s Máriou Lehockou, vdovou po Ondrejovi Oravcovi. No jeho tretia manželka je už pochovaná (uvedená) spolu s jej prvým manželom Ondrejom Oravcom. Zaujímavé je, že oba hroby s oboma manželkami – sestrami, ležia vedľa seba.

Svedectvo o dlhovekosti

Napriek tomu, že v Komlóši v 19. storočí a začiatkom 20. storočia bola úmrtnosť najmä detí vysoká, medzi obyvateľmi sa našli aj dlhovekí Komlóšania, svedčia o tom nápisy na pomníkoch a aj v matrike. Ako vyše 100-roční sú pochovaní: Mária Divičanová, Mária Karasová, Anna Hajková, Mária Havranová, Michal Hovorka, Katarína Laurincová, Zuzana Karasová, Anna Lešťanová. Aj tu vidno početnú prevahu dlhovekých žien nad dlhovekými mužmi. Zo zaujímavých matričných záznamov patria 4. 12. 1795 zápis o úmrtí 50-ročného Jána Nyegryho, pôvodom z Arménska. 8. 9. 1830 je záznam o tom, že u Juraja Susekára zomrela cudzinka, neznáma žena z Ruska. 28. 11. 1868 je záznam o úmrtí Karolíny Viskidenskej, pôvodom z Horných Salíb, vdove po Michalovi Chrenkovi, pôvodom zo Skalice. 1. 12. 1922 je zápis o sobáši misionárskeho duchovného Karola Johnsona – Nisle pôvodom z nórskeho mesta Oslo. Za manželku si bral Martu Jankovú, dcéru farára. Z niektorých pomaďarčených priezvisk zistených v matrike je Čabradský Csato, Pavlík Asztalos, Pavlík Palotai, Odrobinka Hidasi, Hovorka Harmat, Ľachata Lugosi.

Matrika Slovenského Komlóša vo finále

Dlhoročné úsilie galantského Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov s projektom matriky Slovenského Komlóša vstúpilo do finále. Jeho výsledkom je už zalomená a pripravená do tlače publikácia, ktorá bude mať názov Matrika Slovenského Komlóša – Pohľady na minulosť Slovenského Komlóša a Komlóšanov. K publikácii bude priložená digitalizovaná matrika s rodokmeňmi približne 60 000 Komlóšanov v podobe DVD. Už teraz je o publikáciu záujem nielen na Slovensku, ale aj na Dolnej zemi, najmä v Slovenskom Komlóši. Kým komlóšsky projekt je pred jeho ukončením, už pracujú na ďalších, ktoré súvisia s regiónom Békeša a Čanádu, konkrétne Slovákmi osídleného Bánhedeša, kde už majú spárovaných 47% krstov na úmrtia a 52% na sobáše rodičov, postupne Pitvaroša a nevynímajúc ani Nadlaku, ktorého osídlenie Slovákmi úzko súvisí so Slovenským Komlóšom.

Ján Jančovic

Foto: autor, dokumenty ZGVDS