Národno-kultúrny dejateľ Ján Kutlík ml., syn dolnokubínskeho rodáka, zakladateľa Matice slovenskej na Dolnej zemi Jána Kutlíka st. (1806 – 1890), sa narodil počas otcovho pôsobenia 2. 10. 1830 v Starej Pazove. Študoval na gymnáziu v Sarvaši, na lýceu v Banskej Štiavnici a v Bratislave a na teologickej fakulte vo Viedni.

V revolučných rokoch 1848-49 bol príslušníkom slovenského dobrovoľníckeho zboru i revolučnej armády. Na kňazskú a učiteľskú dráhu nastúpil roku 1855 v Slovenskom Bánhedeši. Tam veľkú pozornosť venoval výstavbe škôl a napriek tomu, že bol aj farárom, bol presvedčený, že najskôr treba postaviť školy a až potom nákladné kostoly. Ako učiteľ na slovenskej škole v dolnozemskom Slovenskom Bánhedeši vykazoval pri výučbe výborné výsledky, ktoré hodnotili pri vizitácii aj školskí dekani čanádskeho seniorátu. Ako uvedomelý Slovák podporoval nadaných slovenských študentov a odmeňoval študentov banskoštiavnického gymnázia, kde aj on študoval, za rozvíjanie slovenčiny. V roku 1861 bol účastníkom memorandového zhromaždenia v Martine. V matičnom období organizoval zbierky na Dom Matice slovenskej. Okrem svojich kňazských a učiteľských povinností vzdelával aj dorastajúcu mládež. V opakovacej škole pre 13- až 15-ročných, ktorú založil, vyučoval bezplatne 2-3 hodiny týždenne. V čitateľskom spolku zase učil dospelých, ktorí na hodinách čítania čítali články z Obzoru, Národného hlásnika, Pešťbudinských vedomostí, a to najmä tie príspevky, v ktorých sa písalo o lepšom a modernejšom hospodárení.

Sám Ján Kutlík ml. bol popri otcovi najplodnejším a najaktívnejším dopisovateľom Obzoru a Národného hlásnika, kde uverejňoval príspevky nielen o živote čanádskych Slovákov, ale aj svojich skúsenostiach a výsledkoch, ktoré dosahoval na svojom hospodárstve. Z množstva príspevkov v Obzore, v ktorých písal najmä o výsledkoch hospodárenia, píše aj o tom, že 2. júla 1870 usporiadal Čanádsky hospodársky spolok výstavu trojročných kobýl a uhorského rožného dobytka spolu s kováčskymi a kolárskymi výrobkami. Uhorské kráľovské ministerstvo poslalo spolku peniaze na odmeny pre najlepších vystavovateľov. Tiež aj to, že v jeseni majú poslať peniaze pre učiteľov, ktorí majú najkrajšie ovocné škôlky. Medzi odmenenými za vystavené kone bol aj nadlacký Slovák Matajs a tiež aj on Ján Kutlík ml. Okrem hospodárskej situácie v Bánhedeši a úrodách sa zmieňuje aj o stoličnej výstave koní a dobytka v Makove, na ktorej on dostal odmenu 150 zlatých za trojročnú žrebicu. Reaguje aj na článok Andreja Kmeťa o pivovarníctve. Zaspomínal si, keď bol v roku 1849 v Levoči ako dobrovoľník v povstaleckom vojsku, že mešťania tam takým istým spôsobom varili pivo. Veľmi pekne sa zmieňuje o tom, ako mladí ľudia v ich obci cez zimné mesiace usporiadali výstavu ľudových a remeselníckych výrobkov. Tento najusilovnejší a stály čanádsky prispievateľ v roku 1874 píše, že medzi slovenským ľudom sa začína rozmáhať v ich odievaní kupované šatstvo, a to rovnako u žien, mužov a dokonca aj na deťoch nevidno doma vyrobeného šatstva. Poznamenáva, že pri tomto prepychu sa potom nedá nič ušetriť a investovať do hospodárstva. V inom článku upozornil čitateľov na knihu dopisovateľa Obzoru zo Sarvaša Štefana Koreňa, ktorý vydal tlačou dielo „Kvetena mesta Sarvaš“, v ktorom uvádza viac ako 700 rôznych bylín a kvetov. Hneď v prvom čísle v roku 1877 uverejnil článok, v ktorom oznamuje, že komorské osady už takmer všetky si odkúpili pôdu. Ulice, verejné cesty, miesta kde stoja kostoly a školy a rovnako aj cintoríny budú osadám darované. Dopisovateľ vyslovuje poďakovanie všetkým prispievateľom, ktorí sa so svojimi hospodárskymi skúsenosťami delia s čitateľmi. Do Národného hlásnika písal Ján Kutlík ml. už ostrejším tónom. Prinášam ukážku z niekoľkých jeho článkov. Jednotlivé čísla ročníka 1870 sú pravidelne zastúpené aj zoznamom darcov finančných príspevkov na Dom Matice slovenskej. Aj na túto akciu prispievali desiatky a stovky dolnozemských Slovákov. V prvom čísle je publikovaná druhá zbierka z Bánhedeša, ktorú organizoval „jednateľ“, evanjelický farár Ján Kutlík ml. a nádenník Ondrej Korim. V tomto zozname je uvedených vyše sto darcov, ktorí venovali dovedna 16 zlatých a 86 grajciarov. V druhom čísle NH v roku 1873 píše o minuloročných voľbách do obecného zastupiteľstva a chváli doterajších zástupcov a rovnako aj platených úradníkov. Menovite vyzdvihuje, že v ich obci, ktorá je komorská, má vydareného notára M. Chrenka, ktorý je ľudomil a preto mu aj občania zvýšili ročnú odmenu. „Teraz obecní a cirkevní predstavitelia pracujú na tom, aby ľudí presvedčili, aby v obci zanechali dva zaužívané nákladné a zbytočné zvyky pri pohreboch a svadbách, ktoré chudobných ľudí stoja veľké peniaze a stratu času“. V decembrovom čísle v roku 1873 oznamuje redakcii, že v budúcom roku sa ešte počet odberateľov týchto novín u nich zvýši a pokračuje: „Veľmi sme povďačný našej Matici, že bude vydávať spisy pre náš ľud, a to podľa toho, kto už dal alebo dá 50 grajciarov na Maticu slovenskú alebo matičný dom. Za to od svojej duchovnej matičky dostane 10 hárkovú knihu. To je veru pekný znak materinskej lásky, len aby sa jej čím viac synov a dcér hodnými stálo. Nezabudnime na túto milú správu našich upozorňovať. Hodná je toho a iste sa každý presvedčí, keď mu Matica dá peknú knihu. My sa nezameškáme hlásiť“, zdôraznil v článku. Ďalej píše, že cholera rovnako vyčíňala aj u nich a za obeť padol aj syn richtára Fraňo Chovanec, národovec, rozširovateľ a dopisovateľ Národného hlásnika.

Uvádza tiež, že i napriek tomu, že žijú vo veľkej biede, cirkev s obcou vybudovala veterný mlyn na dva kamene, stál ich vyše tri tisíc zlatých a vydaril sa. Najväčšiu zásluhu na tom má podľa neho richtár F. Chovanec. Premýšľal aj o tom, čo bude ďalej so slovenskými osadami: Pitvarošom, Albertom, Ambrózom, Bánhedešom, z ktorých sa má nový veľký krajinský dlh vyplácať. V prvom čísle novín v roku 1875 píše redakcii dobre známy Ján Kutlík ml. „Dobre padne a milo padne slovenskému národovcovi, keď vidí nových podporovateľov slovenskej veci. A to ešte takých, ktorí to sami od seba robia, nikým nevyzvaní. Takto obetovali prvý raz na Maticu slovenskú v Slovenskom Komlóši títo naši rodáci: Juraj Kulík, Michal Ondrejov, Michal Šováň, Ján Karas, Pavel Čiernik, Ján Ačaj, Juraj Bukran, Matej Mlynárik, Pavel Farkaš a Ján Záhradník, každý po 10 grajciarov, Pavel a Ján Varga, Ján Sentešský a Adam Benčík po 25 gr., spolu 2 zlaté, ktoré sme odoslali pokladníkovi Matice slovenskej do Turčianskeho Svätého Martina,“ oznámil tento stály bánhedešský dopisovateľ a pochválil Komlóšanov, že tiež prvý raz rozpredali medzi sebou 35 martinských kalendárov a teraz žiadajú poslať 12 kníh „Cesty Šustekovej“. „Z Čanádskej stolice“ je názov článku uverejnený v čísle 8 v roku 1886, kde vyslovil túto kritiku „Po tieto dni mali byť na Čabe najlepší budapeštianski herci, aby vstupné zo svojho predstavenia darovali na druhú opatrovňu malých detí, ktorá sa dobre maďarizuje a touto pomocou má byť ešte viac zmaďarizovaná. Zrno Čaby si tunajší ľud najlepšie sám opatrí, ich dietky žiadna „óvoda“ nenahradí. Hlavnomestskí páni by sa o iné veci mali starať. My tu inú prácu na starosti máme“, napísal dopisovateľ z Čanádu.

Ján Kutlík ml. písal aj o školských otázkach, o učiteľoch, o podpore slovenských študentov. Kupoval slovenské knihy a tie, čo boli určené pre ľud, rozdával aj zdarma. Nebola mu ľahostajná ani odbornosť učiteľov a postaral sa aj o ich ďalšie vzdelávanie. Založil učiteľskú knižnicu v Čanádskej stolici a tiež aj svojpomocný učiteľský spolok, do ktorého zo svojho vokátorského príjmu každý prispel tzv. keblom pšenice. V rámci neho napríklad vyslal svojho pomocného učiteľa medzi učiteľov – pomológov do Sarvaša, aby sa vyškolil v ovocinárstve. Nabádal aj ostatných učiteľov, aby sa zapojili do súťaže pri budovaní ovocných škôlok, ktorú v roku 1870 vypísalo ministerstvo s odmenou 200 zlatých pre víťaza súťaže. Na svojom pozemku vzorne hospodáril, zavádzal a udomácňoval nové druhy a odrody ovocných stromov a plodín a uplatňoval nové výkonnejšie formy a metódy poľnohospodárskej výroby. Rodičov a školské deti nabádal k sporivosti a po schválení školskej stolice a cirkevného presbytéria založil roku 1879 detskú školskú sporiteľňu. Dobre poznal sociálne pomery ľudí a počas dlhej zimnej sezóny, keď muži a ženy nemali prácu, navrhol im náhradné práce. Okrem iného odporúčal pestovanie konôp, aby sa ženy mali v zime čím zaoberať, aby priadli a tkali plátno, a aby mali z tejto práce osoh. Ján Kutlík ml. bol na Dolnej zemi nebojácnym národno-kultúrnym pracovníkom a vždy sa vedel postaviť na obranu slovenského národa. Ján Kutlík ml. zomrel 3. septembra 1893 v Slovenskom Bánhedeši.

Ján Jančovic

Foto: archív autora a internet