Básnik a národný buditeľ Michala Godra starší, narodený 20.9.1770 v Bátovciach (Hont) začínal ako farár v Dražovciach, potom až do konca svojho života v Bohuniciach (1815). Patril medzi zakladajúcich členov Učenej spoločnosti banského okolia a v jeho stopách pokračovali aj dvaja jeho synovia Michal a Samuel. Michal Godra ml. sa narodil 25. januára 1801 v Bohuniciach. Základné a stredné školy absolvoval v rodisku a v Banskej Štiavnici.

V rokoch 1817 – 1820 študoval v Modre a Šoproni, 1821 – 1822 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po absolvovaní lýcea v Bratislave prijal vychovávateľské miesto v rodine Žemberiovcov v Súdovciach (1822 – 1825). Práve vďaka podpore tejto rodiny mohol v rokoch 1825 – 1827 študovať teológiu vo Viedni. Literárnej tvorbe sa venoval už v mladom veku. Veršovať začal počas štiavnického štúdia, kde jeho obľúbeným učiteľom bol Daniel Kanka, ktorému v roku 1819 venoval oslavné verše. Počas viedenského štúdia už vo svojich básňach sa snažil napodobňovať klasikov. Po skončení štúdia odišiel roku 1828 do Báčky, kde sa stal vychovávateľom v rodine Tošu Stratimirovića v Kulpíne. Tu pobudol do roku 1831 a počas neho udržiaval blízke styky s riaditeľom novosadského gymnázia Pavlom Jozefom Šafárikom, ktorému účinne pomáhal pri jeho vedeckej práci. K meninám mu venoval aj oslavnú báseň. V Kulpíne mal dobré možnosti tvoriť a rozširovať svoju knižnicu. Svoje práce posielal najmä do českých časopisov. V roku 1829 založili v Hložanoch spoločne s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jurajom Rohoňom Prvú slovenskú učenú spoločnosť a za jej predsedu zvolili Šafárika. Keď zase v Báčskom Petrovci založili slovenský čitateľský spolok, spoločne s Jurajom Rohoňom boli jeho oporou a dávali ho za príklad aj ďalším osadám na Dolnej zemi obývaným Slovákmi. Michal Godra sa významne podieľal na organizovaní zbierok pre Slovenskú spoločnosť a knižnicu. Spoločne so Šafárikom odporúčal Srbom štúdium na slovenských gymnáziách a lýceách a zároveň podával konkrétne návrhy proti odnárodňovaniu Slovákov. V septembri roku 1834 sa Michal Godra presťahoval do Pešti s cieľom nájsť si vhodnejšiu prácu, ktorou by mohol ovplyvňovať rozvoj slovenskej vzdelanosti a kultúry. Zo začiatku si zarábal na živobytie rôznymi korektúrami a redakčnými prácami. V Pešti pracoval tiež v rodine grófa Johanna Gottlieba Steilena von Saalensteina. Jeho dávnou túžbou bolo založiť a vydávať slovenské noviny. Spoločne s Kollárom, Sucháňom v Spolku milovníkov literatúry v spolupráci s bernolákovcami a ich akcionárskym Zorospolkom, založili almanach Zora a jeho redaktorskou a korektorskou prácou bol poverený práve Michal Godra. Ďalšími redaktormi boli Ladislav Jesenský a Martin Hamuljak. V tomto almanachu vyšiel aj jeho návrh na reformu spisovnej češtiny, neskôr zbieral a publikoval materiál k slovenskému vedeckému názvosloviu a rozsiahlejší príspevok o roztriedení slovies.

Michal Godra systematicky a dôsledne budoval slovenskú odbornú terminológiu na stredoslovenskom základe. Veľa termínov utvoril dávno pred Štúrovou kodifikáciou spisovnej slovenčiny ešte v tridsiatych rokoch. V dobových rámcoch bol jedným z priekopníkov udomácňovania slovenského názvoslovia. Godrove názvoslovné procedúry sú poučné aj pre súčasnú slovenskú jazykovedu a exemplárne poukazujú na dynamický aspekt vo vývine slovenského jazyka ako emancipovaného a moderného európskeho jazyka. V tejto súvislosti bol v neustálom spojení so slovenskými vzdelancami ako bol jazykovedec v Sarvaši Štefan Jančovič, ktorého slovensko-maďarský a maďarsko-slovenský slovník rozposielal viacerým popredným dolnozemským Slovákom. Zachovala sa korešpondencia s jeho mladším bratom, básnikom Samuelom Godrom, farárom v Stredných Plachtinciach.

Keď začal pripravovať tretí ročník, nadviazal písomný styk aj s Ľudovítom Štúrom a vtedy sa uchádzal o jemu zodpovedajúcu prácu na území súčasného Slovenska. Tú pravdepodobne nenašiel a tak školský rok 1836 začína ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko-nemeckého gymnázia v Novom Vrbase v Báčke, kde študovali mnohí dolnozemskí Slováci. Tu popri tridsaťročnej riaditeľskej a profesorskej činnosti udržiaval nielen úzky kontakt s rodným Slovenskom a jeho literárnym prúdením, ale pre slovenskú vec sa snažil zapojiť všetkých slovenských vzdelancov v Báčke a pritom sám pre tento cieľ vynakladal všetky svoje sily. Vo Vojvodine rozširoval slovenské knihy, almanachy, časopisy a dolnozemským Slovákom ich odporúčal objednávať. Podporoval Štúrovu spoločnosť, Ústav s knižnicou a vítal založenie Slovenských národných novín s Orlom tatranským a sám do nich prispieval. V roku 1846 ho nachádzame medzi prvými zakladateľmi Lichardovej Domovej pokladnice. Svoje články publikoval aj v Slovenských pohľadoch, Pešťbudínskych vedomostiach, Obzore, Sokole... V srbských novinách Srbski národni list mu v roku 1835 po srbsky vyšiel článok o Slovákoch v Uhorsku. V článku uviedol stručný prehľad o fyzických i morálnych vlastnostiach, zvykoch, dejinách, jazyku a písomníctve Slovákov. Poukazuje u nich nielen na usilovnosť a pracovitosť, ale aj na ich pohostinnosť a potvrdzuje poznanie etnografa Jána Čaploviča, že pohostinnosť je národná cnosť aj Slovákov v Uhorsku. A uvádza príklad: „Ak vstúpiš do niektorého domu, gazdiná ihneď berie do rúk chlieb a dobrosrdečne ho podáva.“ Cenné sú jeho denníkové zápisky. Napríklad záznam z roku 1852 je o tom, že 5. januára napísal slovenskému dolnozemskému jazykovedcovi Štefanovi Jančovičovi, že z jeho Slovníka dostal 24 výtlačkov prvého dielu, roku 1850 tri výtlačky druhého dielu a z 13 výtlačkov druhého dielu počas prevratu sa 10 stratilo. Do Belehradu mieni poslať novší. Uviedol, že z 23 exemplárov dostanú na Dolnej zemi potomkovia Š. Leška, Ľ. Štúr a D. Kolényi. Amatérsky sa venoval botanike, konkrétne šľachteniu georgín, matematike (trisekcie uhla), o čom roku 1871 predložil prácu oxfordskej univerzite. O jeho šľachtiteľských úspechoch sa písalo aj v slovenských novinách. Napríklad pod titulkom Z Báčky v čísle 58 Slovenských národných novín zo 17. júna 1846 je nepodpísaný článok o pestovateľských úspechoch riaditeľa gymnázia v Novom Vrbase Michala Godru, ktorý sa zaoberá šľachtením georgín. Noviny preberajú správu z Orla Tatranského, že takmer do všetkých domácich a zahraničných časopisov sa dostala správa pre kvetinárov, podľa ktorej semiačka georgín od Michala Godru pýtajú zo všetkých strán. Menovaný nestačí odpovedať na listy a žiadosti o posielanie semien, ktoré pochádzajú až z Petrohradu.

V Novom Vrbase v rokoch 1836 – 1841 vyučoval vo všetkých šiestich triedach a v rokoch 1841 – 1853 len vo dvoch najvyšších. Medzitým v revolučných rokoch sa zdržiaval v Belehrade, kde bol redaktorom nemeckých novín Der Serbe. Ako pedagóg a kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov sa zaslúžil o vysokú úroveň výučby a zhromaždil vzácnu osobnú knižnicu, ktorá mala 1064 kníh. Na sklonku svojho života sa presťahoval do Báčskeho Petrovca, kde pedagóg, filológ a spisovateľ M. Godra ml. 1. marca 1874 umrel.

Ján Jančovic

Foto: autor