V Číve pod Pilíšom, ktorý obývajú Slováci už viac ako 320 rokov, sa snažia využiť každú príležitosť na získanie peňazí, z ktorých môžu zveľaďovať svoju obec. V rámci programu Maďarská dedina aj v súčasnej ťažkej dobe vynovili materskú školu, respektíve dva úseky chodníkov, pracujú na rozvoji infraštruktúry cintorína a púšťajú sa do rozširovania detského ihriska s nádvorím hračiek.
Starostka Čívu pre Ľudové noviny povedala, že vďaka programu Maďarská dedina získali 30 miliónov forintov. V prvej etape si stanovili za cieľ rekonštrukciu materskej školy. Počas týchto prác, na ktoré získali 25 miliónov, dokončili výmenu okien a izoláciu strechy budovy a podokenných ríms. Ako dodala Bernadett Kosztková Rokolyová, okrem toho vybudovali okolo objektu aj nové oplotenie, ktoré bolo programom podporené piatimi miliónmi forintov na nákup materiálu. V druhej etape získali financie na rozvoj ihriska na verejnom priestranstve. Popri sume piatich miliónov na nákup ôsmich rôznych voľnočasových hračiek ihriska na Jubilejnom námestí, získali aj 5 miliónov na stavbu ďalšej urnovej steny na obecnom cintoríne. Tiež si podali žiadosť na získanie 5 miliónov na materiálne potreby obloženia chodníkov dvoch ulíc zámkovou dlažbou. Odbornú prácu a mzdové náklady zaplatila obecná samospráva z vlastných zdrojov. Keďže žiadosť bola schválená, mohli sa pustiť do práce spolu s miestnym podnikateľom Jozefom Kutalom.
Po škole nasledovala škôlka
– V predchádzajúcom roku ste dokončili aj rekonštrukčné práce na budove základnej školy. Ktoré priestory ste vynovili?
– Napriek tomu, že základná škola od roku 2011 nepatrí do našej kompetencie, budova je naša. Chodia tam deti z dediny. Kedysi som aj ja chodila do tejto školy, aj na toaletu, ktorá bola až vlani obnovená. Poslanecký zbor zastáva názor, že sú to naše deti, preto sa musia učiť v patričných priestoroch. Budova školy je veľká a doposiaľ nebol vyhlásený súbeh, ktorý by napomáhal financovaniu opráv. Nehnuteľnosť je schopná pojať 180 školákov. Teraz sa v nej učí 103 detí. Na každom poschodí sú dievčenské, aj chlapčenské záchody a umyvárne, záchody pre učiteľský zbor a veru už bola neodkladne nutná ich oprava. Našetrili sme si. Všetky náklady sme zaplatili zo svojho. Všetky armatúry, vodovodné batérie, školské toalety sme kompletne vymenili, dali sme nové kachličky, priestory sme vymaľovali a úplne zrekonštruovali. Mali sme šťastie, počas prázdnin sme všetky práce dokončili. Pred desiatimi rokmi sme zmodernizovali kúrenie budovy tiež z vlastného vrecka. Priznajme si, oprava toaliet naozaj nebola nízkorozpočtová investícia. Stála takmer 8 miliónov forintov. Aj inokedy vychádzame vedeniu školy v ústrety. Snažíme sa vyhovieť požiadavkám, vymeniť, dať opraviť, čo treba. Pravda, najmä menšie práce vieme uskutočniť rýchlo.
– Materská škola fungovala počas rekonštrukčných prác?
– Kdeže, mali sme šťastie v nešťastí. Škôlka bola pre pandémiu zatvorená. Vtedy sme uskutočnili rekonštrukciu.
– Máte vôbec dostatok detí, ktoré využívajú priestory škôlky a základnej školy?
– Do dediny sa prisťahovalo veľa ľudí z okolitých miest, aj z Budapešti, lebo Čív je nádherná dedina v aglomerácii, stavebné pozemky sa tu ešte dajú zaplatiť a vlaková doprava umožňuje každodennú migráciu do hlavného mesta. Teda, našťastie, rastie počet obyvateľov. Pred desiatimi rokmi nastal trend nosiť deti do školy do Budapešti. Boli takí, ktorým prekážala výučba slovenčiny, a boli aj takí, ktorí vozili deti so sebou, do školskej inštitúcie nablízku svojho pracoviska. Potom, počas uplynulých troch – štyroch rokov sa situácia pomaličky menila. Aj vlani sa zapísalo do prvej triedy 15 škôlkarov. Aj z terajších „veľkárov“ sa chystajú takmer všetci do čívskej školy. Máme vynikajúco vybavenú školu. V každej triede je interaktívna tabuľa. Máme jazykové laboratórium. Krásne sú priestory školského stravovania. Je to dôležitá úloha, aby sme udržali našich žiakov v Číve. Vynikajúca vec je, že čívska škola je národnostnou školou, vďaka čomu jej zákon umožňuje fungovať aj s nižším počtom detí v triede. My sme nemuseli zlučovať triedy, čo je mimoriadne silný argument v záujme kvalitného vyučovania. Riaditeľka školy zavádza všakovaké doplnkové hodiny, krúžky a výchovu talentov. Šesť- a osemtriedne gymnáziá sú však aj naďalej príťažlivé pre rodičov, ktorí chcú mať nadané a úspešné deti.
Všemožne hľadajú ďalšie finančné zdroje
– Väčšina súbehov je koncipovaná na princípe disponovania vlastnými zdrojmi. V ostatnej dobe sú však pre ťažkosti s celosvetovou pandémiou postihované samosprávy odňatím príjmov, ktoré by mohli zabezpečiť vlastné zdroje. Ako rieši vedenie Čívu tvorbu vlastných financií?
– Skutočne sa musíme šikovnejšie zvŕtať, než doposiaľ. Našťastie, poslanci samosprávy rozmýšľajú prezieravo a k výdavkom obce sa stavajú pragmaticky. Máme za sebou veľmi prísne rokovanie finančného rozpočtu, ktorý sme už aj prijali. Príjmy dediny dosiaľ pochádzali z normatívnych dotácií a miestnych daní. Miestne dane tvorí daň z činnosti miestnych podnikateľov a živnostníkov a komunálna daň, ktorú platia občania za svoje obytné domy. Žiaľ, normatívna podpora nie je postačujúca na prevádzkovanie našich inštitúcií, fungovania materskej školy, jaslí, siete detských sestier, sociálneho zabezpečenia, atď. Čím sme vedeli doplniť tieto príjmy, to sa nám tento rok nedarilo, veď pre zákaz rôznych akcií a podujatí sme nemohli prenajať priestory kultúrneho domu. Dôkladne vypracovaný, tesný rozpočet sme pripravili s rezervami. Počítali sme napríklad s tým, že budeme mať k dispozícii len jednu tretinu miestnych daní podnikateľov a živnostníkov, ktorá plynula do obecnej pokladnice vlani. Zostali nám rezervy na vopred stanovené ciele. Dbáme o to, aby všetky priestory obce, ktoré môžu byť prenajaté, nezostali prázdne. Keď vysvitne, aké kompenzácie chce poskytnúť vláda, potom budeme môcť premýšľať, ako ďalej. Našťastie máme ešte nejaké pozemky, ktoré v prípade nutnosti môžeme predať. Nechceme však v žiadnom prípade rozpredať všetko. Snažíme sa využiť všetky možnosti získať peniaze zo súbehov a súťaží. Našli sme aj také, ktoré financujú určité ciele úplne, bez vlastných zdrojov. Žiaľ, tie sú najčastejšie limitované a na druhej strane ceny remeselných prác, ba aj ceny materiálu nie sú v súčasnosti práve najpriaznivejšie. Okrem toho, v prípade rekonštrukcie starej budovy sa vždy vyskytnú nejaké nepredvídané náklady na vopred neplánované, neočakávané, avšak predsa nutné úkony. Keď sa už pustíme do nejakej práce, tak ju chceme dokončiť, aj preto musíme mať rezervy.
– Práce objednávate od miestnych majstrov, podnikateľov, živnostníkov?
– Nezaviedli sme také pravidlo, ani sa to nedá. Kto bude vykonávať prácu, realizovať objednávku závisí predovšetkým od toho, aké náklady potrebuje tá-ktorá práca. Ak musíme vypísať súťaž verejného obstarávania, tak je platný zákon o verejnej súťaži. Keď je vypísaný konkurz nižšej sumy, pozývame napríklad tri podnikateľské subjekty. Informujeme a pozývame miestnych podnikateľov. Nie vždy vyhráva tá ponuka, ktorá je najnižšia. Prihliadame na technický obsah, termín začatia a dokončenia prác, či je potrebný subdodávateľ na uskutočnenie práce a podobne. Ak sa dá, dbáme o to, aby boli miestni podnikatelia vyťažení.
– V podmienkach pandémie sú zakázané spoločenské podujatia. Mimovládne organizácie sú akoby hibernované. Zastavila sa aj spolupráca so Slovenskou národnostnou samosprávou?
– S predsedníčkou slovenského voleného zboru Máriou Voderaczkou sme zosúladili naše programy, aby sa nekrižovali. Hoci mnohé z obecných podujatí organizujeme spoločne. Viem, že vyberajú subdodávateľa na opravu plota slovenského domu a získali peniaze na pokračovanie rekonštrukcie oblastného domu. Medzi plánmi je aj realizácia dvojjazyčného označenia ďalších ulíc.
E. Trenková
Foto: čívsky archív