Koncom roka 2020 uzrel svetlo sveta dvojjazyčný dokumentárny film Terény – Terany. Túto 23-minútovú nahrávku, ktorá vznikla v réžii Petra Embera a Kornélie Ráczovej, síce ešte nepredstavili verejnosti, nám sa ju podarilo získať a ako prví vám ju aj predstavíme. Na DVD si dokument pravdepodobne môžeme zadovážiť od tvorcov ešte v tomto štvrťroku.
Príslovie hovorí, že „prvý dojem môžeš urobiť iba raz“ a tomuto krátkemu filmu sa to podarilo. Hneď v úvode strhne diváka impozantný pohľad z vtáčej perspektívy na prekrásne úpätie vrchov Čerhátu a postupne približujúca sa kamera na široko-ďaleko známe obytné domy, ktoré sú najznámejšou atrakciou Terian. Takmer polovica z nich, približne sto, si zachovala storočné prvky ľudového staviteľstva. Dedina je vďaka nim jedinou v Novohradskej župe, kde sa nachádza takýto veľký počet domov postavených z hliny s tradičnými strechami. „Táto dedinka je malá klenotnica, kde dve kultúry, dve náboženstvá, dva národy, Maďari patriaci k palócskej skupine a Slováci, žijú pokojne bok po boku. Obyvateľstvo si stále ctí a chráni kultúru, tradície a ľudový kroj svojich predkov,“ znejú úvodné slová rozprávačky K. Ráczovej. Hovorí aj o tom, že do tejto slovenskej národnostnej dediny sa Slováci evanjelického vierovyznania prisťahovali koncom 17. storočia z okolia Galanty a Oravy. Pohyblivé, dynamické zábery nahraté akčnými kamerami vyrážajú dych, nerušivo sa striedajú zábery dronov a digitálnej videokamery. Vizuál dopĺňajú slovenské a maďarské hudobné pasáže Lídie Draskócziovej, Margity Garajskej, Maffiato Salon Jazz Bandu, Renaty Rédeiovej, Józsefa Teréka a Ľudovej hudby Svrčkovci. Medzi prvými predstavenými pamätihodnosťami je dominanta dediny. Evanjelický kostol v Teranoch bol postavený v roku 1910 a má 33 metrov vysokú štíhlu vežu, ktorú zrekonštruovali o 109 rokov neskôr. Kamera nás následne zavedie k Oblastnému domu. V budove, ktorá patrila kováčovi, sú zariadené tri miestnosti. „V čistej izbe sa nachádza vysoko ustlaná posteľ, skriňa na šaty, truhla, lavica, bábiky v ľudových krojoch, pec, na stene zrkadlo a maľované taniere. Na stole je Biblia a evanjelický spevník Tranoscius z roku 1868. V kuchyni je pec, skriňa na poháre a misy, kuchynské náradie, taniere, misky a krosná z roku 1891. V zadnej izbe je vystavená stará kuchynská skriňa a kolíska s bábätkom. Oproti obytnej budovy bola kedysi kováčska dielňa. Vedľa nej, na dvore, je nedávno postavené malé javisko. Oblastný dom je dôležitým miestom aj pre spoločenský život. Stretávajú sa tu dedinčania pri oslavách ľudových zvykov a tradícií akými sú fašiangy, zdobenie kraslíc, majáles, adventné nedele a Dni obce,“ dozvieme sa z videa od rozprávačky K. Ráczovej, ktorá spolu so starostkou obce Editou Brozsovou napísala aj text. V tejto časti filmu počuť aj o tom, že pred viac než 25 rokmi založená Slovenská národnostná samospráva obce Terany prevádzkuje Oblastný dom a že za svoju hlavnú úlohu považuje zachovanie kultúry, tradícií a jazyka svojich predkov. Aj preto organizuje rôzne programy, exkurzie a tábory, podporuje miestnu materskú a základnú školu, kde sa deti učia slovenský národnostný jazyk, ako aj folklórnu spevácku skupinu Kaláčka.
Dedinka Terany sa môže pochváliť dovedna piatimi tzv. „nógradikumami“, čo vymysleli Slováci v Novohradskej župe podľa vzoru hungarikum. Toto označenie dostalo napríklad podujatie Národnostný deň, ktoré organizuje miestna slovenská samospráva spoločne s obcou od roku 1976. Každý rok v júni vystupujú v prírodnom amfiteátri maďarské, slovenské a nemecké skupiny s ľudovými piesňami a tancami z Maďarska a zo Slovenska. Tento deň aj remeselníci ponúkajú svoje výrobky, pripomínajúc stáročnú tradíciu jarmoku. Dlho tu však nemôžeme pobudnúť, naša prechádzka pokračuje ďalej. Dostávame sa k najstaršej budove obce, k rímskokatolíckemu Kostolu sv. Ondreja, ktorý bol postavený pravdepodobne v 14. storočí. Jedinečné zvonenie kostolných zvonov tiež získalo župné označenie, pretože tri zvony kostola sú dodnes ovládané rukami a nie elektronicky. Ďalšiu raritu predstavuje najväčšia zbierka magnetofónov sveta. V Múzeu kotúčových magnetofónov sa nachádza takmer 600 kusov rôznych, stále funkčných prístrojov. Označenie „nógradikum“ získali v roku 2020 aj katolícke a evanjelické ľudové kroje Terančanov. „Pri príležitostiach súvisiacich s našimi tradíciami ľudia zo skríň a z truhlíc vyťahujú a obliekajú si pôvodné oblečenie. Na Veľkú noc chodili dievčatá a ženy v bielej, na Turíce v červenej farbe a svetlé farby si obliekli na Vianoce. Počas pôstu a smútku nosili fialovú a čiernu farbu, kým počas fašiangov mali na sebe pestré, veselé šaty,” dozvieme sa z filmu, rovnako ako aj to, že čepce nevesty prezrádzali, či bola nositeľka slovenského evanjelického alebo maďarského katolíckeho vierovyznania. Prestížnym označením sa môže pýšiť aj pamätné miesto nositeľa Nobelovej ceny Alberta Szentgyörgyiho. V kúrii totiž strávil svoje detstvo s rodičmi. Budova sa nezachovala, ale myšlienky uznávaného vedca zvečňuje pamätná tabuľa. Nachádza sa na nej citát z listu napísaného v roku 1984: „Vo veku 3 až 6 rokov sa naučíme, čo je dôležité a čo nie je, čo je život.”
Okrem hodnôt chránených ako „nógradikum“ návštevníkov čakajú v Teranoch ďalšie zaujímavosti: Park sôch Združenia Artéka, v ktorom si záujemca môže pozrieť niekoľko jedinečných diel, ako napríklad pohybujúcu sa zvonicu, ktorá symbolizuje loď a poukazuje na priateľstvo medzi maďarským a slovenským národom, skýtskeho zázračného jeleňa, z kovu zhotovenú bohyňu Nike s trúbkou, či vlani odhalenú sochu bájneho vtáka Turula, ktorý sa vracia naspäť do svojho hniezda. V obci stojí aj v roku 1923 vztýčená Socha hrdinov na počesť padlých v 1. a 2. svetovej vojne. Múzeum čipiek zase ponúka priestor na zoznámenie s týmto starobylým remeslom. V ňom sú okrem čipky Hunnia vystavené aj iné druhy, ako aj technické pomôcky, ktoré si záujemca môže vyskúšať.
Okolie obce sa tiež vyznačuje prvenstvami. Okrem jazera Jurta sa vo videofilme spomína najväčšie hospodárstvo svojho druhu v krajine, ekologická farma, kde pestujú organickú zeleninu, a biofarma Bócsok. Tu sa zaoberajú chovom kôz, koní a obrábaním polí. Návštevníci môžu vidieť staré poľnohospodárske stroje, dojenie a výrobu kozieho syra, vyskúšať jazdu na koni alebo lukostreľbu. Cez obec vedie aj celoštátna turistická cesta zvaná Modrá túra (Kéktúra), ako aj Palócska cesta.
Čo sa týka spoločenského vyžitia, v obci usporadúvajú rozličné stretnutia a tábory. V tzv. Maštaľnej galérii sa prezentujú mladí, talentovaní umelci a aj komplex budov Združenia Johanita je miestom stretnutia mladých, rodín, cirkevných skupín i konferencií. V Teranoch sa každý rok koná viacdňový festival venovaný ochrane prírody Ecopunk, ako aj Sedem hraníc (Héthatár) určený pre milovníkov súčasného umenia.
Je prekvapujúce, že Terany, ktoré majú len okolo 400 obyvateľov, ponúkajú turistom takúto širokú škálu pamätihodností, rarít a programov. Film ich veľmi dobre zhŕňa a prezentuje. Dokument však nezaťažuje diváka údajmi, prezradí len toľko, koľko by mal na začiatok vedieť, a keď má záujem, po uvoľnení opatrení môže si rozšíriť vedomosti aj osobne. Po pandémii teda hor sa do Terian!
Projekt podporili Slovenská národnostná samospráva obce Terany, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a Obecná samospráva obce Terany.
AR
Foto: youtube.com