Výstavu o dva a pol storočnej histórii čívskeho Kostola Panny Márie usporiadali pri príležitosti odovzdania zrekonštruovaného kantorského domu v Číve. Prestavba sa uskutočnila z fondov dotácií v duchu projektu „Fara ako spoločenský priestor”.

Výstava sa autorsky viaže k riaditeľke Osvetového domu Bélu Kálmánfiho Kataríne Čapuchovej. Ako vo svojom príhovore na úvod vedúca predstaviteľka kultúrneho diania v Číve povedala, v súvislosti s kostolom by ste na výstave mohli očakávať drahocenné predmety, či mimoriadne vzácne písomné dokumenty. Organizátorka sa, možno na prvé sklamanie účastníkov vernisáže, predsa pozrela na pamiatky menej honosné, no o to vzácnejšie. Podarilo sa jej totiž zozbierať veľavravné obrázky, ktoré prezradia mnoho momentov z minulosti. Fotografie hovoria o všeličom, odhalia oveľa viac, než dobové dokumenty. Zachytávajú danú dobu neraz úplne zbavenú vyumelkovaného pátosu. Organizátorka ani nevedela vymenovať autorov všetkých 44 fotografií, tvoriacich pôvodne dva dni otvorenú výstavu, veď ani ľudí na obrázkoch, „starých“ Čívanov sa nedarí vždy identifikovať. Mená známych autorov zozbierala na poslednom table.

Dva a polstoročný chrám je symbolicky stredom obce. Katolícky kostol nestojí na najvyššom bode, ale v srdci dediny a spoločne s farou a kantorským domom tvorili centrum života v obci. Kostol pôvodne dostal v katastri popisné číslo 1. Na jednej archívnej fotografii je zachytená stará fara, ešte než by boli začali so stavbou školy, keď polovicu farskej budovy zbúrali. Na ďalšej fotografii z tridsiatych rokov predchádzajúceho storočia ešte vidno pri fare veľmi dôležitú budovu, starú požiarnu zbrojnicu, zohrávajúcu mimoriadne dôležitú úlohu v živote dediny. V lete hliadkovali vo veži požiarne hliadky, lebo v roku 1820 zhorela polovica domov v dedine, ktorej strechy boli slamené. Autorka výstavy chcela ňou pripomenúť aj dejateľov duchovného života Čívu, farárov, slúžiacich v Kostole Panny Márie. Na archívnych fotografiách sú zachytené pradávne sviatky, procesie, prvé prijímania, birmovky, či práve svadby, na ktorých sú známe tváre. Do zoznamu farárov sa mená duchovných otcov zapisovali od prvých záznamov do matriky narodených, keď sa dedina zaľudnila prvými slovenskými usadlíkmi. Najstarší záznam narodenia v čívskej matrike je z roku 1715.

Pôvodná výstava trvala veľmi krátko. Otvorili ju na prezentovanie zrekonštruovaného kantorského domu. Potom zavreli dvere a hotovo. Kto ju videl, ten videl, kto nestačil, mohol smútiť. Preto sa riaditeľka Osvetového domu a knižnice Bélu Kálmánfiho rozhodla dať vernisáži druhú šancu. V kantorskom dome zakrátko paravány potrebovali na iné účely, preto inštaláciu sňali z výstavnej plochy, ktorú beztak držali pod zámkou. Istý čas skladovala fotografie Katarína Čapuchová. Nechcelo sa jej odložiť ich. Stále jej nedávala pokoj myšlienka, ako sprístupniť tento „jav“ obyvateľom obce. Potom sa zrodila Výstava za oknom. Koľko okien, toľko výstavných tabúľ. Šestnásť. Materiálu bolo k dispozícii viac, ale koľko okien má Osvetové stredisko do dvora, toľko inštalácií pripravila.

„Ľudia túžia prísť do kultúrneho domu. Teraz už aj len tak, opýtať sa na niečo. Alebo si vypýtajú vrecia na zelený odpad, v minulosti sme ich my rozdávali. Už majú jednoducho dosť sedenia doma, tak by išli niekam. Aj my sa už nemôžeme dočkať, aby sme otvorili. Preto som vymyslela túto výstavu. Nech sa môžu kultúry chtiví občania Čívu prísť poobzerať. Aby bola aj istá interaktivita, vypísala som výzvu: kto má doma fotografiu s kostolom, buď kostol na starej fotografii, buď jeho vnútorné priestory, alebo zvečnenú nejakú rodinnú či spoločenská udalosť v kostole, nech prinesie. Každý má fotografie z prvého prijímania alebo birmovky a vôbec si neuvedomuje, že na nich vidno aj kostol a nielen udalosť. Keď si uvedomia, že stačí len zmeniť zorný uhol, hľadať niečo iné, tak je fotografia o inom. Vyložila som napríklad dve fotografie zo svadby, keď farár vyprevadil mladý pár. Nemáme špeciálne fotografie čívskych farárov. Akosi sa na nich nepozeráme ako na hviezdy, celebrity. Aspoň na takýchto fotografiách sú zachytení naši duchovní. Každý jeden z nich ovplyvňoval tunajší kultúrny život. Takto som zozbierala obrázky o tých, ktorých teraz môžem predstaviť v súvislosti s farskými dejinami Čívu. Zábery som sústredila okolo štyroch tém. Jednou je samotná budova kostola, dokonca som dostala aj fotografiu zhora, urobenú Gáborom Kormosom dronom. Druhou oblasťou sú cirkevné a spoločenské udalosti, procesie, svadobné sprievody, prijímania, birmovky. Ďalšou skupinou sú farári, koľko ich bolo a kedy slúžili. Ostatným blokom je interiér kostola, lebo tento chrám bol kedysi vymaľovaný freskami. V sedemdesiatych rokoch ho natreli vápnom, pod ktoré schovali nádherné nástenné maľby. Zostali len dva centrálne obrazy na strope. Potom sa farárovi Jánosovi Némethovi podarilo zorganizovať rekonštrukciu a kostol sa pýši svojou pôvodnou krásou. Dalo sa zdokumentovať aj to, aký bol kostol pred rekonštrukciou a po nej. Výstava je úspešná a neplánujeme ju v najbližšom čase ukončiť,“ dodala na záver Katarína Čapuchová.

-Etre-

Foto: Kata Čapuchová