V uplynulých týždňoch sme držali palce spevákovi Leventemu Galdovi, ktorý sa so svojou piesňou "Eredő" prebojoval najprv medzi štyridsať, potom dvadsať najlepších, čiže až do semifinále v maďarskej televíznej súťaži o pesničku roka (A Dal 2021). V čase prípravy na živú show sme sa s ním už rozprávali, teraz sme sa ho opýtali, aké pocity má zo súťaže, ako prijíma kritickejšie komentáre a aké plány má na hudobnej scéne v blízkej budúcnosti. 

 -        Máš za sebou naozaj skvelý výkon v televíznej súťaži. Bol si sklamaný, že si sa nedostal do finále? Aké máš pocity zo súťaže teraz?

-        Pre mňa je víťazstvom samotná účasť v súťaži. Chcel som odovzdať dôležitý odkaz, upriamiť pozornosť divákov a poslucháčov na vážny spoločenský problém, konkrétne na to, aké dôležité je, aby sme takpovediac zablúdených mladých ľudí presmerovali na správnu cestu. Na to, aby som tento odkaz odovzdal, som mal dve možnosti v živom vysielaní. Moju pieseň som mohol predviesť v dvoch variantoch: v popovej verzii a v akustickej, v ktorej ma sprevádzala kapela Cimbaliband, nedávno ocenená prestížnou hudobnou cenou Fonogram. Obidve varianty sú pre mňa dôležité, v tej prvej som bol na jednom javisku s mojimi kamarátmi z detstva, pripravili sme spolu tanečnú choreografiu, a to druhé vystúpenie je pre mňa blízke preto, lebo v tom hudobnom svete a štýle sa cítim byť identický. To, že som sa nedostal do finále, nevnímam tak, že sa predo mnou zatvorili dvere, naopak, myslím si, že táto súťaž otvorila predo mnou široké možnosti. A, čo je asi najdôležitejšie, v momente, keď som odchádzal z javiska, mal som pocit, že ako človek, aj a ako umelec, som odovzdal všetko, čo som chcel. Som spokojný a hrdý – nielen na svoj výkon, som iba súčasťou tohto veľkého projektu, ale na výkon môjho celého tímu.

-        Tvojou produkciou si získal veľa fanúšikov, ale objavili sa na internete aj kritickejšie ohlasy a komentáre. Ako si ich prijímal?

-        Vcelku je pre mňa nový zážitok ten proces, že z môjho súkromného vlastníctva, z mojej piesne, ktorá odzrkadľuje moju dušu, sa stáva verejný poklad, a preto sa každý môže o ňom vyjadriť, môže povedať, či sa mu to páči alebo nie, že je to podľa neho dobré alebo zlé. Všetky ohlasy prijímam s pokorou, aj tie najkrajšie chvály, ale aj najostrejšie kritiky – nad tými konštruktívnymi sa zamyslím a snažím sa z nich poučiť.

-        Ako ďalej? Po úspechu tvojej prvej popovej piesne budeš tvoriť ďalšie skladby v tomto žánri, alebo to bola len odbočka a vrátiš sa k tvojej milovanej ľudovej hudbe?

-        Práve píšem svoju druhú pieseň, v ktorej spracúvam tiež vážnu tému. Bude to duet s mladou speváčkou Fanni Pénzelikovou. Pracujeme na slovenskom preklade mojej prvej piesne "Eredő". Inak práve minulý týždeň vyšla jej remixová verzia a dostala sa do rotácie hlavných maďarských rozhlasových staníc. V blízkej budúcnosti chcem vydať dva albumy. V prvom chcem spracovať slovenské hudobné dedičstvo mojej rodnej dediny, Mlynkov, do druhého by som vybral jednu výraznú pieseň od každej z trinástich národností uznávaných v Maďarsku. V obidvoch prípadoch chcem dať piesňam modernejšiu fazónu, aby ich mladá generácia strávila ľahšie. Myslím si, že musíme vytvoriť nové platformy, cez ktoré prilákame mládež, nové generácie, nových záujemcov o slovenskú kultúru a jazyk. O rok bude sčítanie obyvateľov, a nie je jedno, koľko ľudí dokážeme osloviť. Mám teraz veľa pozvánok od médií, od tvorcov televíznych šou, od kolegov hudobníkov, ktorí by so mnou radi spolupracovali, alebo by mi napísali text, a to všetko je pre mňa veľkou cťou. No musím rozmýšľať teraz o tom, či dokážem byť autentický, ak prijmem všetky tieto ponuky a začnem vyrábať nové piesne takpovediac na bežiacom páse. Dlhodobo je pre mňa prvoradé pestovanie slovenského jazyka a kultúry, a keďže pracujem v kultúrnej diplomacii, pestovanie dobrého vzťahu medzi Slovenskom a Maďarskom, a chcel by som sa zúčastniť na takých projektoch, ktoré podporujú rozvoj nášho spolužitia.

(kan)

Foto: Orsolya Gábos, Nikolett Kaszner