Keď som začala pripravovať silvestrovskú anketu, myslela som si, že som mojim respondentom dala tú najbanálnejšiu otázku, akú som len mohla vymyslieť, a ktorá znie takto: Čo bol pre vás najšťastnejší, najzábavnejší alebo najvtipnejší moment roka? Predpokladala som, že sa dočítam samé pozitívne príbehy, buď už z osobného alebo z profesijného života odpovedajúceho, alebo vtipné, veselé či šťastné momentky, ktoré vyčarujú úsmev na tvárach našich čitateľov.

Na moje prekvapenie a ľútosť viacerí mi odpovedali, že sa im v roku 2021 nič také radostné nestalo. Naozaj máme za sebou ťažký rok, ktorý bol zase poznačený koronavírusom. Správy hovoria väčšinou o číslach nakazených, o vyčerpanosti zdravotných pracovníkov, učiteľov, o zmätených žiakoch, o odložených podujatiach. Stretávame sa zriedkavejšie, kontakty udržiavame cez internet, sme uzavretí v byte aj do seba. Práve preto potrebujeme teraz koncom roka na chvíľu sa zastaviť a popremýšľať aj o dobrých veciach. Dúfame, že nasledujúce odpovede Vám v tom pomôžu!

Gregor Papuček, básnik:

V poslednej dobe som tie najšťastnejšie momenty zažil na literárnej pôde. Pred rokom ma pani Gabriela Barlová Čiasnohová z Košíc oslovila nasledujúcou správou: „Vaša krásna báseň uverejnená v Literárnom týždenníku sa ku mne dostala náhodou. V roku 2021 chystám podujatie venované najvýznamnejšiemu slovenskému ornamentalistovi Štefanovi Leonardovi Kostelníčkovi. Je to zároveň aj neoficiálny Deň slovenčiny, preto som vašu báseň ozdobila jeho ornamentom z roku 1919. Je súčasťou štvorstranovej pozvánky na stretnutie v košickom etnografickom múzeu, vaša báseň sa tak dostane aj k ľuďom, ktorí spomínané noviny neodoberajú/nečítajú. Dúfam, že vás to poteší.“ A to ešte ani nie je všetko! Prekvapil ma aj veľký priateľ Slovákov v Maďarsku Ján Bobák, keď mi poslal správu, že 3. Novembra 2021 dvojtýždenník Kultúra hneď na prvej strane sa začína mojou ornamentmi ozdobenou básničkou Modlitba za reč našu. Vidieť svoju báseň v takomto kontexte je pre mňa vysoké vyznamenanie a budí vo mne pocit, že som nežil zbytočne na tomto svete.

Alfija Szinová, členka Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti:

Je to veľmi dobrá otázka. Pred tromi rokmi sme kúpili s manželom vinohrad pri Balatone, v obci Lesencefalu. Sami sa staráme o vinohrad, a prvý rok experimentujeme aj s výrobou vlastného vína s menším-väčším úspechom, vo vlastnej pivnici, vlastnými náradiami a sudmi, vyskúšali sme staré a nové technológie. V tomto roku sme požiadali o pomoc odborníčku, spolu sa nám podarilo pripraviť ozaj dobré víno typu Irsai Oliver. Toto by som označila za najväčší míľnik roka 2021. Do tohto vinohradu sme už investovali veľa času a energie a aj napriek ťažkostiam sa nám podarilo urobiť kvalitné víno. Vymysleli sme už aj dizajn, čoskoro budú hotové štítky na fľaše. Víno na predaj ešte nemáme, pracujeme na tom, aby sme dostali na to úradné povolenie. Vinohrad v období karantény pre nás znamenal aj akýsi útulok: kým v Budapešti sme stále cítili uzavretosť, tu sme mohli byť slobodnejší.

Anett Osztrolúczka, študentka, členka Slovenského odborného kolégia:

Myslím si, že koronavírus a karanténa nás pripravili o mnohé zážitky. Popri negatívnych veciach ale upriamila táto situácia našu pozornosť na také hodnoty, ktoré sme si v každodennom zhone nevšímali. Pojem kvalitne stráveného času sa v mojom živote úplne prehodnotil, za posledný rok som mala oveľa viac príležitostí byť so svojou rodinou. Celé karanténne obdobie som strávila doma, bolo pár týždňov, keď nepracovala ani moja mama. Mohli sme konečne robiť také veci, ktoré za normálnych okolností by vždy ostali na konci zoznamu pre nedostatok času. Večer sme sledovali seriály, každé predpoludnie sme spolu varili, piekli, experimentovali sme s prípravou nových jedál, popoludnia sme trávili bicyklovaním, behom, venčením psa. Napĺňa ma to šťastím, keď príde reč na tohtoročnú karanténu, tie veci sú prvé, čo mi hneď napadnú.

Štefan Kraszlán, radca pre národnostné otázky Ministerstva ľudských zdrojov:

Po prvé by som vyzdvihol, že som sa osobne nestretol s vírusom, ani väčšina mojej rodiny, iba mladší syn, ale on to šťastne zvládol. Zdravie je na prvom mieste! A to najšťastnejšie mám ešte pred sebou. Narodil som sa 26. decembra, v období vianočných sviatkov, na Štefana. Podľa niektorých priateľov škoda to bolo nakumulovať (ako by som za to mohol), ale aspoň na moje meniny a narodeniny nikdy nezabudnú tí, ktorí ma poznajú. A čo je v tom šťastné? Bolo to pred šesťdesiatimi rokmi. Aj toho som sa dožil.

Zlatko Papuček, technický redaktor Ľudových novín:

Ťažko vyzdvihnúť jediný najšťastnejší moment. Sú skôr také situácie, ktoré ma vždy potešia: napríklad keď si v pohodlí domova môžeme s rodinkou bezstarostne pozrieť časť obľúbeného seriálu, keď si spravíme pekný výlet, alebo keď poštár zazvoní s dlho očakávanou _poločneskou hrou. Takéto situácie aktívne vyhľadávam, aj preto si pomaly budem musieť kúpiť väčšiu poličku na hry. Ak by som ale predsa mal vyzdvihnúť jeden jediný najšťastnejší moment, bola by to každoročná štedrovečerná rodinná večera, na ktorej nesmú chýbať rybacia polievka ani bajgle. Najdôležitejšia je ale prítomnosť tých najdôležitejších ľudí v mojom živote. Kým sa rok čo rok môžeme takto stretnúť, zatiaľ všetky problémy v živote budú druhoradé.

Zuzana Kučerová, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Níži:

Za najviac pozitívne by som označila to, že po prvom polroku strávenom v uzavretosti na jar a v lete sme sa znovu mohli stretávať. Aj tomu sa teším, že sme neboli chorí. Navštevovali sme sa s rodinou, znovu sme organizovali podujatia, mohli sme ísť do tábora s deťmi do Nového Mesta pod Šiatrom, a usporiadali sme aj naše obľúbené detské stretnutie, Novohradské lipky. Mali sme v pláne aj zasadnutie samospráv v novembri, no to už pre zhoršujúci sa stav pandémie nevyšlo, dúfame, že začiatkom leta sa nám to podarí. Myslím, že stretávať sa je veľmi dôležité, lebo keď je človek zatvorený, to často vedie k smútku, ale keď sa môže s niekým zhovárať, hneď je mu lepšie.

(kan)

Foto: archív