Medzi najvýznamnejšie osobnosti Slovákov, pôsobiace na maďarskej Dolnej zemi, patria na poprednom mieste Tešedíkovci. Samuel Tešedík starší sa narodil v roku 1710 v Púchove. Ako kaplán z Modry prišiel za farára do Slovenskej Ďurky (Galgagyörk), kde sa oženil, roku 1740 prešiel za farára do Alberti, kde sa rodine narodil Samuel Tešedík mladší. Nakoniec otec od roku 1744 až do smrti pôsobil v Békešskej Čabe.
Predmetom tohto článku je však venovať sa dielu jeho syna – kňaza, národného a kultúrneho pracovníka a zakladateľa hospodárskeho školstva v Uhorsku a v Európe. Osvietenský reformátor poľnohospodárstva v Uhorsku Samuel Tešedík mladší sa narodil 20. apríla 1742 v Alberti (dnes Albertirša), teda 280. výročie jeho narodenia si teraz pripomíname. Jeho celoživotným dielom bolo spojiť školu a výchovu s potrebami života. Od učiteľov vyžadoval disciplínu, pracovitosť, ustavičné vzdelávanie, dôslednosť a aby žiakom slúžili ako príklad aj usporiadaným súkromným životom. Veľkú pozornosť venuje Samuel Tešedík i pestovaniu rastlín. Vidí, že na Dolnej zemi rastlinstvo nevyniká pestrosťou a že úplne tu chýbajú stromy. Je presvedčený, že nové, výnosnejšie plodiny zabezpečia tunajším ľuďom vyššiu životnú a hmotnú úroveň. Podobnú prácu si už oddávna obľúbil, veď od malička poznal prácu v záhrade. Ako každý farár, aj on mal podľa vokátora svoju pôdu aj záhradku. Pestuje plodiny, vysádza stromy, štepí, dováža nové druhy rastlín, skúma a sleduje ako sa ujmú. Neskôr sa stáva dekanom aj a inšpektorom evanjelických škôl v Békešskej stolici, členom Uhorskej kráľovskej školskej komisie v Bratislave a takto spoznáva úroveň vyučovania a výchovy v krajine. Zisťuje ich nízku úroveň, čo ho nabáda zriadiť v Sarvaši školu podľa vlastných predstáv, pričom využíva najmä poznatky získané počas štúdia na nemeckých univerzitách. Ideál novej školy postupne realizoval v Praktickom hospodárskom inštitúte založenom roku 1780 v Sarvaši. Spočiatku to bola dedinská škola so škôlkou – štepnicou pre mládež, neskôr komplexná pedagogická inštitúcia (podobná dnešným priemyselným školám), ktorých cieľom bolo pozdvihnúť okrem roľníctva, domáce remeslo, prostredie domu a dvora, oblastné a štátne hospodárstvo výchovou poľnohospodárov, remeselníkov, obchodníkov a úradníkov. Na pozemku o výmere 6 jutár, ktorý mu daroval miestny zemepán, dal Tešedík postaviť školu aj s veľkou knižnicou, ku ktorej pribudla aj dobre ošetrovaná záhrada. Na vlastné náklady školu zaopatril aj jednoduchšími strojmi a náradím. Štyri roky tu zadarmo vyučoval sarvašskú roľnícku mládež. Pomáhala mu pritom aj žena i deti, a to aj pri vyučovaní žiačok v šití a v starostlivosti o chudobných a chorých. Dedinská mládež v ňom získavala základné vzdelanie a z vybraných jednotlivcov sa vychovávali poľnohospodárski úradníci a odborníci. Vyučovala sa aj technológia niektorých textilných a iných remesiel, pozornosť sa venovala prírodným vedám, zdravovede, obchodu a účtovníctvu. Ústav vlastnil pokusné záhrady, polia, lúky, textilné stroje, herbáre, zbierky minerálov a semien. Vyučovalo sa 60 druhov práce, 38 technologických manipulácií a škola bola zároveň ústavom pre výchovu učiteľov. Keď Sarvašania postavili roku 1791 novú poschodovú školu tohto inštitútu, v peštianskych novinách sa objavil článok, „že zakrátko tu začnú vyučovať, a to po slovensky, aby žiaci učivu rozumeli a po nemecky, aby si ich cieľom slúžiace knižky mohli prečítať“ a ďalej tiež, že „ak žiadaná a očakávaná podpora k tomu prispeje, tak sa lekcie aj v maďarskom a iných jazykoch budú prednášať“.
Tešedíkove učenie a osveta mali zásluhu na tom, že sa tu ľudia naučili zúrodňovať slané pôdy a lepšie obrábať zem, rozšírili pestovanie plodín o kukuricu, lucernu a iných plodín. Na Dolnej zemi sa začali na šírej rovine objavovať stromy, a to najmä ovocné. Pribudli aj na dvoroch, záhradách, „sálašoch“, pri cestách, kanáloch a riekach. Dodnes sa medzi nimi vyníma agát, ktorý dal Tešedík doviesť z Ameriky a jeho úžitok je všestranný, zmenil ekológiu celej Dolnej zemi. Naučil sa vhodne spájať knižné znalosti s praktickými životnými skúsenosťami, teóriu s praxou a školu so životom. Usiloval sa zmeniť hospodárstvo podaných roľníkov na akúsi „poľnohospodársku manufaktúru“ s používaním jednoduchých strojov a s premyslenou deľbou práce.
Samuel Tešedík mal vôbec triezvejší názor na náboženstvo ako jeho súčasníci. Často kritizuje dlhé niekoľkohodinové vysedávanie v kostole. Odsudzuje, že proti moru bojujú iba modlitbami, bez dodržiavania predpisov proti jeho rozšíreniu. Svojim veriacim nesľuboval ľahký záhrobný život, ale im chcel zabezpečiť náležitý a bezpečný pozemský život. Nepriatelia o ňom šírili, že sa len ryje v zemi ako krt, čo je kňazskému stavu nedôstojné, deti neučí náboženstvu a miesto toho ich zamestnáva všelijakými ručnými prácami.
Natíska sa otázka – aký význam má Tešedíkovo dielo pre dnešok? V prvom rade pochopil, že treba usporiadať nielen vlastnícke vzťahy k pôde, ale spolu s tým rozvíjať aj výrobné prostriedky, modernizovať poľnohospodárske výrobné spôsoby, čiže tisícročné tradície vymeniť za intenzívnejšie, racionálnejšie a sústavne sa vzdelávať. Podujal sa roľníkovi podať pomocnú ruku. Pomáha mu zdolávať prechodné ťažkosti pri prekonávaní neistoty a predsudkov. Tejto veci zasväcuje aj svoje životné dielo Sedliak v Uhorsku (1784), v ktorom sa vo feudálnom Uhorsku prvý raz hovorí o roľníkovi. Vie, že slovami málo dosiahne, preto ukazuje praktický príklad. Jeho modernizačné postupy v súvislosti s výrobou znamenajú základné reformy pre celé poľnohospodárstvo, čo vystihol aj istý zahraničný časopis v roku 1804, keď ho nazval „uvedomelým reformátorom Uhorska“. Dnešná moderná poľnohospodárska veda medzi iným zahrňuje do melioračnej činnosti aj zvyšovanie úrodnosti pôdy, skvalitňovanie pôdy a jej ochranu. Je priam neuveriteľné, že Tešedík už vtedy spomínal meliorácie a že sa s jej podstatnými oblasťami aj zaoberal. V záujme toho úmyselne odporúča trávopoľný osevný postup a používanie ochranných lesných pásov. Veľký dôraz kladie na mnohostranné doplňovanie pôdnych živín. Ďaleko predstihol svoju dobu v zúrodňovaní slaných pôd. Pričinil sa sám o udomácnenie lucerny v Uhorsku. Na zúrodnených slaných pôdach pestoval 300 druhov ovocných stromov, čiže tam, kde dovtedy bolo dobré ovocie iba zriedkavosťou. Svojím dielom a činnosťou sa pričinil o ekologizáciu celej vtedy pustej Dolnej zeme, čo viedlo k výsadbe stromov, vetrolamov, úprave tokov, výstavbe kanálov, protipovodňových ochranných systémov, správnemu hospodáreniu s vodou. Na odvedenie vnútorných vôd súri výstavbu sústavy jarkov. „Gazdovia mojej vlasti ... najprv pracujte na tom, aby sa vodám otvorili priepusty“.
Otázku vody skúma vo všetkých súvislostiach. Povodne ani močiare nebudú, ak sa uskutoční regulácia bezbrehých riek. Propaguje v dedinách a mestách budovanie verejných studní. Veľké úsilie vynakladá na vytvorenie podmienok na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov. Do základov nového sveta pevne zakotvuje aj udomácnenie sa remeselného podnikania. Veľkú pozornosť venoval aj usporiadaniu uhorskej dediny a vytváraniu moderných obytných domov. Samuel Tešedík so svojou školou pretváral dobu a život roľníka, hodlal položiť základy poľnohospodárskej výroby na úrovni doby so zameraním na budúcnosť. Ako humanista vo svojich predstavách takto videl budúcnosť: „Ako by som svojím duchom videl veselých a radostiplných obyvateľov novej dediny, ktorí spoznali užitočnosť zlepšeného roľníckeho hospodárstva a naučili sa ním žiť. Ako pekne v radoch stoja domy! Ako dobre padne oddych v chládku! Záhrada, lúka, oráčina, zvieratá, všetko je blízko. Stromy, ktoré som pred niekoľkým rokmi sadil do pustej zeme, kde predtým nikdy nestál strom, už prinášajú pekné ovocie. Zákrsky sú také obsypané chutným ovocím, že konármi sa dotýkajú zeme. Pole, ktoré teraz obrábam s polovičnou námahou, bohato rodí. Dobytok mám taký, akoby bol vykŕmený. Dane som zaplatil. Moja rodina a deti sú mojou radosťou a potešením“. Samuel Tešedík napísal približne 150 prác, väčšinu z nich po nemecky. V rodnej reči napísal Knižečka k čítaní a k prvým začátkum vzdelávaní školských dítek (1780), Dvanásť paragrafov o školstve (1791), Pokyny pre dekanov, čiže školské pripomienky, editor reči J. A. Komenského prednesenej roku 1650 v Blatnom Potoku. Samuel Tešedík umrel 17. decembra 1820 v Sarvaši.
Ján Jančovic
Foto: autor a archív autora