Veľkú zásluhu na šírení vzdelanosti, rozvoji vedy, literatúry a umenia v obrodeneckom období Slovákov mali vznikajúce učené spoločnosti. V tomto roku si pripomíname zánik jednej z nich, „Učenej spoločnosti banského okolia“, na činnosti ktorej sa dvadsaťdva rokov významne podieľali vzdelaní Slováci pôsobiaci a žijúci na Dolnej zemi. Zanikla po úmrtí jej zakladateľa Bohuslava Tablica.
Duch myšlienok osvietenstva sa medzi vzdelancami na terajšom Slovensku prejavoval už na začiatku 18. storočia. Myšlienkou založenia slovenskej učenej spoločnosti sa zaoberal už Matej Bel a v neskoršom období svojimi knižnými projektmi Juraj Ribay a vedeckými návrhmi Ľudovít Rizner. Prvé takéto spoločnosti vznikli až na konci 18. storočia. Evanjelická v roku 1787 s názvom Erudita societas slavica, ktorú založil Daniel Plachý a v roku 1792 katolícka s názvom Slovenské učené tovarišstvo a jej zakladajúcimi osobnosťami boli Anton Bernolák a Juraj Fándly, ale obe pôsobili len veľmi krátko. Dlhšie trvanie mali na začiatku 19. storočia vzniknuté regionálne učené spoločnosti – roku 1808 Učená spoločnosť malohontská a v roku 1810 Učená spoločnosť banského okolia. Udialo sa to 16. mája 1810 na fare evanjelického farára Bohuslava Tablica v Kostolných Moravciach (teraz Hontianske Moravce).
Osvietenský vzdelanec a spisovateľ Bohuslav Tablic bol Novohradčan. Narodil sa 6. septembra 1769 v Českom Brezove v rodine učiteľa Martina Tablica, ktorý neskôr učil v Slovákmi osídlených obciach Novohradskej a Peštianskej stolice – Bíre (Bér), Čuvári (Csővár) a Hornej Ďurke (Galgagyörk). Keď sa jeho syn Bohuslav Tablic vrátil zo zahraničných univerzitných štúdií, zdržiaval sa u rodičov v Čuvári, potom u sestry Zuzany, vydatej za farára Jána Polereckého v Hontianskych Moravciach. Po vysvätení sa roku 1793 stal farárom v Horných Rykynčiciach, v ďalšom roku sa oženil a v roku 1795 bol zvolený za farára v Jači (Acsa), kde pôsobil sedem rokov. Aby osobne dohliadal na tlač svojich diel, odišiel roku 1802 za farára do Skalice, kde spolupracoval s tlačiarom a vydavateľom F. X. Škarniclom na vydaní väčšiny svojich titulov. Bohuslav Tablic po smrti svojho švagra sa roku 1805 stal farárom v Hontianskych Moravciach, kde žila okrem sestry aj jeho matka. Okrem vedúcej funkcie v Učenej spoločnosti bol od roku 1817 najskôr konseniorom a potom od roku 1829 hontianskym seniorom. Mal bezdetné manželstvo, zomrel 21. januára 1832 v Kostolných Moravciach. Na Tablicovej kostolnomoraveckej fare za predsedu Učenej spoločnosti banského okolia zvolili v uvedenom roku 1810 profesora a správcu evanjelického gymnázia, autora nového školského poriadku Adama Lovicha a za tajomníka Bohuslava Tablica. Záštitu nad založenou spoločnosťou mala Katedra rečí a literatúry slovenskej na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, kde bol profesorom a správcom práve zvolený predseda spoločnosti. Adam Lovich bol od roku 1810 aj zvolenským seniorom a od roku 1813 aj superintendentom banského okolia (evanjelického dištriktu, ktorý územne siahal až na Dolnú zem). Novozaložená učená spoločnosť začínala s istinou štyritisíc zlatých v šajnách (papierový peniaz, výmenný list). Základným cieľom spoločnosti bol jej budúci národno-buditeľský charakter. Menovite pestovanie česko-slovenskej reči a literatúry, podporovanie slovenského ústavu na vysokých evanjelických školách v Bratislave, založenie novej slovenskej katedry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a na vytvorenie finančného fondu na vydávanie slovenských kníh s cirkevno-náboženským obsahom. V rámci týchto hlavných cieľov sa mal zabezpečovať aj vlastivedný výskum – zbieranie slovenských ľudových piesní, povestí, zvykov, spisovanie umeleckých pamiatok, historicko-geografické spracovanie slovenských miest, hradov, stolíc, popularizácia a propagácia nových metód v poľnohospodárstve, remeslách a priemysle. Výsledky týchto výskumov sa mali uverejňovať v ročenkách s názvom Díla Učené společnosti baňského okolí.
Toto záujmové združenie vzniklo na podnet Bohuslava Tablica, ktorý už v roku 1809 rozposlal mnohým národovcom a inštitúciám vytlačené programové Povoláni Slováku a Spolku učeného tovarišstva baňského okolí. Na založení spoločnosti sa v roku 1810 zúčastnili štyria farári a profesor evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici Ján Rojko, ale podľa zápisníc, ktoré dostal od riaditeľa banskoštiavnického lýcea Jána Brezníka, rodáka z Ikladu (1815), autor monografie Veľko-hontianskeho seniorátu (Pešť 1868) Ján Juraj Šmidt, členovia spoločnosti pochádzali nielen z cirkevného územia banského dištriktu, ale i z iných stolíc Uhorska obývaných Slovákmi a tiež aj z Čiech a Moravy. Okrem farárov a učiteľov boli členmi Učenej spoločnosti banského okolia aj osobnosti z radov mešťanov, župných úradníkov, lekárov... Významné zastúpenie ako členovia spoločnosti mali aj slovenskí farári a učitelia, ktorí pôsobili a žili v Slovákmi osídlených obciach terajšieho Maďarska a Srbska. Z terajšej Novohradskej župy v Maďarsku jej členom bol napríklad Ján Bilský, farár v Agárde, Ondrej Vengerický, farár v Bodoni (Kétbodony), Imrich Kalmár, farár v Banke (Bánk), Pavel Lovčáni, farár v Horných Peťanoch (Alsópetény), Ondrej Longauer, farár v Sudiacich (Szügy). Ďalej z Pešti a Dolnej zemi, farári: Gabriel Machula z Rákoškerestúra, Pavol Jozeffy z Cinkoty, Michal Bosý z Asódu, R. Zvaríni z Irše (Albertirsa), Juraj Furdík (Füredy) z Peterky (Péteri), Ján Molnár, farár a senior z Pešti, Ján Hrdlička z Maglódu, Štefan Leška z Malého Kereša (Kiskőrős), Ján Hajnal z Kečkemétu, Juraj Keblovský z Nadlaku, Michal Milec z Békešskej Čaby, Juraj Sexty zo Slovenského Komlóša, Juraj Kucian z Poľného Berinčoka, veľkokrtíšsky rodák Martin Hamaliar ml. z Padiny (Srbsko), Juraj Ribay z Torže (teraz Savino Selo v Srbsku). Učitelia: Peter Záborský z Čiktarče (teraz Veľká Tarča), Ján Malovecký z Pešti a Pavel Michalko z Piliša (Pilis). Každý člen platil ročne 50 zlatých v šajnách. Z týchto peňazí išlo na ročný plat slovenského profesora v Banskej Štiavnici 50 zlatých. Prvým plateným profesorom bol Ján Rojko. Zo zachovaných zápisníc ďalej vyplynulo, že ďalšie peniaze sa vydali na vytlačenie Malého katechizmu Dr. Martina Luthera, Rozemanum zemanství žádostivým od Jána Feješ, Prosba v nově narozeného dítěte, Slabikář pro evanjelické školy. Ústav mal aj svoju knižnicu, ktorú podľa Jána Juraja Šmidta štiavnické evanjelické lýceum využívalo aj v roku 1866. Učená spoločnosť banského okolia po smrti jej zakladateľa Bohuslava Tablica (autora 11 diel) roku 1832 zanikla. Je zaujímavé, že v protokole sarvašského starého evanjelické kostola s názvom Krištoffi protokol 1734 – 1833, sa nachádzajú prepisy zápisníc z niektorých zasadnutí predstavenstva Učenej spoločnosti banského okolia. Napríklad v zápisnici z jej zhromaždenia konaného 20. mája 1813 v Kráľovciach v Hontianskej stolici, bolo predložené na prerokovanie jedenásť bodov programu. V treťom bode sa prerokovávala finančná otázka týkajúca sa príspevkov jednotlivých členov, tiež platieb na vydanie schválených diel autorov, ako napríklad na vytlačenie diela sarvašského farára a superintendenta Martina Hamaliara 40 zlatých vacovskému kníhtlačiarovi. V ôsmom bode sa riešilo používanie a vydávanie šlabikárov. Keďže sa dovtedy používal šlabikár sarvašského farára Daniela Bocku, určený pre Palkovičov bratislavský slovenský inštitút, odporúčal sa vydať aj ďalší od Adama Chalupku, ale autor ho mal rozšíriť. V desiatom bode prijali od cinkotského farára Pavla Jozeffyho finančný dar, ktorý bol od vdovy farára Juraja Furdíka-Füredyho (z Peterky), na vytlačenie manželovho diela „História prirodzenia“.
Ján Jančovic
Foto: autor a archív autora