(Ján Jančovic: Na chlebovej postati Nadlak: Vydavateľstvo Editura Ivan Krasko 2022, 495 s. ISBN 978-973-107-193-0)
Nová kniha Jána Jančovica Na chlebovej postati určite mnohých poteší, lebo si v nej nájdu zaujímavé čítanie, cenné informácie o svojej lokalite a Slovákoch, ktorí žili a pôsobili, resp. žijú a pôsobia na území dnešného Maďarska.
Publikácia vychádza pri príležitosti významného životného jubilea J. Jančovica. Autor skúma Slovákov evanjelického vierovyznania v Maďarsku viac ako tridsať rokov. Výsledky svojich výskumov priebežne uverejňoval v slovenskom jazyku vydávaných publikáciách v Maďarsku, predovšetkým v Ľudových novinách, Našom kalendári, Čabianskom kalendári a na internetových portáloch luno.hu a oslovma.hu. Mnoho z nich vyšlo aj v časopisoch a zborníkoch vydávaných na Slovensku, ako napr. v zborníku Slováci v zahraničí. Kniha Na chlebovej postati obsahuje výber týchto článkov. To, že sa kratšie i dlhšie spisy zrodené počas tridsiatich rokov nachádzajú v jednej publikácii, značne uľahčuje prácu záujemcov, lebo ich nemusia vyhľadávať v rôznych zdrojoch. Kniha určite osloví aj nových čitateľov, ktorí dávnejšie uverejnené autorove články ešte nečítali.
Názov publikácie Na chlebovej postati je veľmi dobrý výber, lebo citát z básne Andreja Sládkoviča Hojže, Bože... výstižne vyzdvihuje jej obsah. Čitateľa emocionálne pripravuje na čítanie uvedený úryvok z diela.
V predhovore sa Jančovic zmieni o okolnostiach vzniku knihy. Predstavuje cieľ práce, metodológiu a naznačí jej obsah. Prezradí objektívne a subjektívne príčiny svojho záujmu. Dozvieme sa, prečo sa rozhodol skúmať Slovákov evanjelického vierovyznania v Maďarsku a písať, resp. publikovať o nich. Po úvode analyzuje príčiny sťahovania Slovákov na Dolnú zem, ktorými sa podrobne zaoberal vo svojich predošlých prácach Za chlebom na Dolnú zem a Z kolísky na Dolnú zem. Autor upozorňuje na dvojsmerné sťahovanie. Tomuto faktu, ktorý podložil aj priezviskami z matrík, sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť. Keďže prví utečenci a vysťahovalci sa usadili najprv v Novohrade, autor sa v úvodnej štúdii venuje najmä situácii osadníkov v tejto župe. Pre historikov a miestnych historikov – ale aj pre tých, ktorí skúmajú svoj rodokmeň – sú zaujímavé a cenné fakty zo súpisov z rokov 1720 a 1723 zaradené do časti Odkiaľ a kam utiekli (s. 19 – 22).
Publikácia pozostáva zo šiestich väčších kapitol pomenovaných podľa žúp, v ktorých sa slovenskí evanjelici usadili: Župa Novohradská, Župa Peštianska, Župa Báčsko-malokumánska, Župa Komárňansko-ostrihomská, Župa Sabolčská. V mestách a obciach týchto žúp robil Jančovic výskumy (celkovo približne v 30 osadách). Výsledky svojich bádaní uvádza v podkapitolách. Najrozsiahlejšia je kapitola o Peštianskej župe, ktorá zahŕňa aj hlavné mesto, po nej nasleduje Békešská župa. To, že Ján Jančovic svoje výskumy realizoval v mnohých, aj menších, výskumníkmi doposiaľ nie veľmi vyhľadávaných dedinkách, vo veľkej miere obohacuje poznatky o slovenskej národnosti v Maďarsku a hodne prispeje k jej sebapoznaniu (napr. článok V Tápiovskom Svätom Martine žili Slováci od jeho založenia, s. 211 – 216).
Témami jednotlivých článkov sú najmä história lokality (napr. Prvé roky Slovákov v Bíni, s. 167 – 174, Vinice nad Jaminou v podaní Karola Hrdličku, s. 277 – 281), dejiny evanjelickej cirkvi (napr. Slovenskí evanjelici v hlavnom meste Uhorska, s. 185 – 194), školy (napr. Z najstarších dejín z albertského školstva, s. 75 – 80), život a činnosť významných osobností, farárov, učiteľov, umelcov a remeselníkov, podnikateľov (napr. články Dvadsať rokov slúžil v Eďháze a v Malom Kereši, s. 229 – 232, Michal Mišura starší a mladší sa v Budapešti presadili, s. 205 – 210, Stretnutie s výnimočnou bývalou slovenskou učiteľkou, s. 239 – 246). Jančovic venuje pozornosť aj presídleným dolnozemským rodákom, ktorí zvyšujú reputáciu Slovákov z Maďarska na Slovensku aj vo svete (napr. Kládol prvé základy hudobného života na Slovensku, s. 283 – 290, Maliar, ktorý našiel spásu v umení, s. 323 – 327). Témy sa však v jednotlivých článkoch prelínajú a nemožno ich striktne oddeliť. Autor sa snaží zachytiť skúmanú problematiku komplexne.
Spisy sú nesmierne bohaté na konkrétne historické fakty, uvádzajú názvy osád, roky i priezviská presťahovaných poddaných. Kniha ako pramenný materiál môže poslúžiť genealogickým výskumom, ale aj bádateľom onomastiky. V publikácii nechýbajú ani zvyky a tradície, zaujímavé príbehy, informácie o slovensko-maďarských kontaktoch, či o súčasnom živote evanjelikov slovenského pôvodu v Maďarsku (napr. Polstoročie v službe slovenských evanjelikov v Maďarsku, s. 329 – 332, Zachraňuje a uchováva dejiny čabianskych evanjelikov, s. 273 – 276).
Hlavnou metódou výskumnej práce Jančovica bolo štúdium matrík a archívnych cirkevných a školských dokumentov, vďaka ktorým objavil veľa doposiaľ neznámych faktov nielen o súčasných, ale aj o bývalých slovenských osadách na území terajšieho Maďarska (napr. v článku Bodoň je príkladom strácania slovenskej identity, s. 37 – 40). Z hľadiska dejín slovenskej národnosti sú dôležitými prameňmi i jeho interview, rozhovory o minulom a dnešnom živote Slovákov. Autor sa s čitateľmi podelí aj o svoje osobné skúsenosti, ktoré získal počas svojich návštev v skúmaných lokalitách.
Pozoruhodné a kuriózne sú štúdie o zvonoch v kostoloch a o Slovákoch na stránkach slovenských novín Národný hlásnik, Národné noviny a Obzor (s. 439 – 470). Na záver sú veľmi zábavné a pútavé Žatevné huncútstva (s. 470 – 476).
Jančovic svoje publicistické články napísal pre široké vrstvy prijímateľov. Jeho texty sú prístupné nielen odbornej verejnosti, ale aj „obyčajným“ ľuďom, informuje a zároveň vzdeláva čitateľov. Kniha má podobu vedecko-populárnej literatúry, spĺňa teda predovšetkým poznávaciu funkciu. Veľký dôraz kladie autor na fakty a vedecké údaje. Pre štýl a jazyk publikácie je charakteristická výstižnosť a pôsobivosť. Zborník článkov obohacuje bohatá fotografická príloha, ktorá má výpovednú hodnotu.
Publikácia je nielen obsažná, ale aj z formálneho hľadiska pekná. Uzrela svetlo sveta v rámci edície Knižnica Dolnozemského Slováka, jej vydavateľom je Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska v Nadlaku, bola pripravená v spolupráci s Neziskovou verejnoprospešnou spoločnosťou SlovakUm, s. r. o. Redaktorom zborníka je konateľ tejto obchodnej spoločnosti CSSM Imrich Fuhl, ktorý vo svojom príspevku predstavuje autora. Konštatuje o. i.: „Ján Jančovic patrí medzi najaktívnejších dopisovateľov týždenníka Slovákov v Maďarsku, ale aj Nášho kalendára a mnohých ďalších periodík (s. 481). Náš skúsený odborník na minulosť a súčasnosť našej Slovače sa pozerá s istým nadhľadom a predsa len zvonka, o to vzácnejšie sú jeho osobné skúsenosti a názory (s. 484).“
Pre všetky uvedené znaky odporúčam do pozornosti výskumníkov, učiteľov, študentov, verejných činiteľov a každého záujemcu najnovšie knižné dielo Jána Jančovica Na chlebovej postati. Môže slúžiť ako cenný študijný materiál na poznávanie minulosti a súčasnosti svojej lokality, svojich predkov a Slovákov evanjelického vierovyznania (nielen) v Maďarsku.
Dr. Alžbeta Uhrinová