Tieto pomenovania mala chata pod úpätím Belianskych Tatier v priebehu posledných niekoľko desiatok rokov. Chata Plesnivec je jediným obývateľným objektom v Belianskych Tatrách.
Podľa Karpathenpost dňa 8. júla 1933 Ovčiarska pasienková spoločnosť zo Spišskej Belej prenajala svoj objekt, pôvodný ovčiarsky zrub, Tiborovi Greschovi. Bol v zlom technickom stave, vyžadoval si prestavbu, čo sa aj udialo a Gresch ho pomenoval Edelweisshütte. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 26. júla 1936 a pôvodný zrub sa stal súčasťou upraveného turistického chodníka z Tatranskej Kotliny. Chata dostala zaradenie Ochranná chata a za jeden rok sa stala obľúbeným a vyhľadávaným turistickým cieľom. Pobyt si bolo možné objednať u správcu v Tatranskej Kotline, pričom mala už aj zimnú prevádzku.
Počas II. svetovej vojny bol majiteľom chaty ešte stále Tibor Gresch, učiteľ zo Spišskej Belej, tiež člen Karpathenvereinu. Panoval tu čulý turistický ruch nielen v lete, ale aj v zime, kedy sa tu konali lyžiarske kurzy a preteky.
V rokoch 1945 až 1953 sa tu vystriedalo viacero správcov, nakoľko obhospodarovanie chaty bolo veľmi ťažké. Nedostatok potravín, zásobovanie a všetky potrebné práce na udržanie diania muselo osadenstvo vykonávať vo vlastnej réžií. Od vojny tu pôsobil chatár Košťák z Lendaku. V rokoch 1951 – 1952 Štefan Šepela s manželkou spoločne s Gejzom Körtvelessym– prezývaným aj Motýlek. Do roku 1953 to bol Oldo Bublík.
Od roku 1955 tu sídlila výskumná stanica Tatranského národného parku (TANAP) a od roku 1997 slúži opäť pre turistickú verejnosť.
Keďže bola postavená na území historicky patriacom mestu Spišská Belá, vtedajší správca TANAPu ju prevádzkoval od roku 1978. Mestu bola odovzdaná v roku 1993. Poslednou správkyňou chaty bola pani Eva Ružičková. Zažila tam 25 rokov, dá sa povedať, že niekedy aj doslovne v samote. Sporadicky ju vtedy využívali lesy a Správa TANAPu, pre turistov bola neprístupná.
Po rokoch rekonštrukcie 1993 – 1997, sa slávnostného znovuotvorenia chata dočkala 4. októbra 1997. V súčasnosti je chatárom Ján Matava zo Spišskej Belej.
Ján Svikruha
Foto: tatry.sk