Čo je podľa vás príčinou postupného zániku slovenčiny v Maďarsku?

Terézia Szőllősiová, Nová Huta

– Jedným z dôvodov postupného zániku slovenčiny u nás v Novej Hute je podľa mňa skutočnosť, že sa tam prisťahovalo a stále sťahuje veľa ľudí z takých osád, kde nežijú Slováci a preto tí, ktorí prichádzajú, nevedia po slovensky. Tento negatívny trend sa však nezačal u nás teraz. Napríklad už ani moji rodičia nerozprávali čisto po slovensky. Jeden z nich hovoril po slovensky a druhý po maďarsky. A preto ako plynie čas – roky, desaťročia, slovenčina je čoraz viac zabúdaná. Napriek tomu verím, že robíme niečo pre to, aby sa to zmenilo. 40 rokov som učila v miestnej národnostnej škole, kde stále učíme slovenčinu a snažíme sa udržať náš jazyk živý.

Piroska Majerníková, Kétšoproň

– Ako učiteľka som vyučovala slovenčinu od roku 1955. Vtedy sa ešte každý učil po slovensky. Potom sa nasťahovali do obce aj mladé rodiny, slovenské, ale aj maďarské. A tí, kde bol aspoň jeden rodič Maďar, už nedali deti na slovenčinu. Vtedy sme už nevyučovali každého, len toho, kto sa prihlásil. Na druhej strane, v tých časoch sme nemali dobré učebnice. Preto sme s jednou mojou bývalou žiačkou, vtedy už učiteľkou, začali písať nové učebnice a pracovné zošity. Keď sme ich v 90. rokoch dokončili, zase sa začali všetci učiť po slovensky.

Následne v Kétšoproni prezvala školu cirkev. A znova majú školáci len dve hodiny slovenčiny týždenne. Jedným z dôvodov je, že sa učia aj angličtinu alebo nemčinu. Okrem toho, podľa mňa už nemajú pocit, že slovenčina je dôležitá. Najmä tam, kde už ani starí rodičia nehovoria po slovensky. Čo je veľmi smutné. A to nielen v Kétšoproni, ale v celej našej komunite.

Emese Hrušková Hajdúová, Irminčok-Čabačúd

– Myslím si, že príčinou je, že už ani so mnou, ktorá som sa narodila v 60. Rokoch, sa moji rodičia nerozprávali po slovensky. Chodila som do osemtriednej základnej školy, kde sa slovenčina vyučovala. Žiaľ, už ani tam neovládala učiteľka slovenčinu na úrovni materinského jazyka. Po skončení základnej školy sme v učení sa slovenčiny zvyčajne nepokračovali. Napríklad z našej triedy nikto nešiel na strednú školu do Békešskej Čaby. Myslím si, že to bolo spôsobené tým, že naši rodičia hovorili po slovensky len na väčších rodinných stretnutiach (ako sú zabíjačky, svadby), a len so staršími ľuďmi. Moja stará mama má 97 rokov a stále hovorí po slovensky. Moji rodičia však už slovenčinu nepoužívajú. Myslím si, že to neplatí len pre našu rodinu, ale je to dôvodom postupného zániku slovenčiny v Maďarsku.

Na druhej strane je pre mňa veľkou radosťou, že aj moja dcéra vyučuje slovenčinu v Budapešti. Dúfajme, že táto generácia oživí slovenčinu v Maďarsku.

Viliam Jonatán Mezősi-Maczák, Békešská Čaba

Podľa môjho názoru sa tento problém mal riešiť už pred 40-50 rokmi. Dnes stretávame v Maďarsku len veľmi málo Slovákov, ktorých materinským jazykom je slovenčina. Je veľmi nešťastné, že generácia našich starých rodičov nám tento krásny jazyk z rôznych dôvodov, ktoré by boli na dlhé rozprávanie, neodovzdala. Viem, že chceli ochrániť svoje deti, ale tým ich pripravili o jednu z najväčších hodnôt, o viacjazyčnosť. Mnohí to robili nepochybne kvôli propagande, ale z dlhodobého hľadiska to viedlo aj k strate kultúry. My sme sa v škole ako-tak naučili spisovnú slovenčinu, ale čabianska mi je bližšia.

Pavle Kunovac, Békešská Čaba/Sarvaš

Staršia generácia, ktorá ešte rozpráva nárečím, vymiera. Odkedy zomreli moji starí rodičia po mame, som menej nútený hovoriť po slovensky. Existujú ale aj protiklady, lebo bratova manželka je Rumunka, a komunikujeme s ňou po slovensky. Po slovensky sa naučila v Banskej Bystrici. Do sarvašskej školy, kde pracujem, prichádza málo detí, ktorých starí rodičia ešte hovoria po slovensky.

Hajnalka Krajcsovicsová, Békešská Čaba

Tento proces bol determinovaný historicky, nielen kvôli štátnemu zriadeniu, ale aj kvôli urbanizácií. Už neexistujú izolované „žijúce“ osady, kde by mohla prežiť hovorová slovenčina. Každodenný život od nás vyžaduje používať maďarský jazyk, ktorý sa ani náhodou nepodobá slovenskému. Riešením by bolo navštevovať miesta napr. kluby, kde človek môže používať slovenčinu, ale žijeme v natoľko zrýchlenom svete, že nie je času si sadnúť a porozprávať sa. Stane sa tiež, že našu zastaralú nárečovú, alebo chybnú literárnu slovenčinu niekto skritizuje a to nás odradí od jej používania. Dostupné nie je ani mediálne vysielanie z materskej krajiny. Ale treba si priznať, všetko závisí od samého jednotlivca.

(bpl, zlh)

Foto: autori, archív, internet, kan