Z archívu Ľudových novín

Naši folkloristi na Dňoch zahraničných Slovákov

Slovensko a zahraniční Slováci. V znamení týchto slov sa na Slovensku v prvej polovici júla opätovne konalo veľkolepé podujatie, nazvané Dni zahraničných Slovákov. Hovorím opätovne, pretože tento festival bol organizovaný už viackrát a vždy mal u divákov i pozvaných zahraničných folklórnych súborov veľký úspech. Na Dni zahraničných Slovákov prišli krajania z mnohých štátov, kde je slovenská komunita ešte stále silná. Maďarsko reprezentovali Alíz Agodová zo Segedína, Marta Papučková z Mlynkov, Ľudová hudba Svrčkovci z novohradskej dedinky Mihálygerge a folklórny súbor Červený mramor z Tardošu. Svoje umenie predviedli aj speváci z Francúzska, Rumunska, Srbska a Čiernej Hory, Chorvátska a Poľska, ako aj folklórne súbory Spolok Ľudovíta Štúra z Austrálie, Nádeje z Francúzska a Petrovská družina z Vojvodiny. (30/2004)

Prvý medzinárodný plenér výtvarníkov v Kestúci

Koncom júla 2009 sa z veľkej sály kultúrneho domu v Kestúci stal ateliér, organizátori v ňom zriadili stredisko prvého medzinárodného plenéra výtvarníkov. Dielňu zorganizovali spoločne miestna obecná a slovenská národnostná samospráva na podnet v Kanade žijúceho kestúckeho rodáka, známeho akademického maliara Tibora Nyilasiho, ktorý letné mesiace trávi v Kestúci-Kláštore, kde má chatu s malým ateliérom. V Kestúci sa aj doposiaľ každoročne konali pod vedením T. Nyilasiho letné výtvarné tábory, ale len pre školákov a mládež z Kestúca a okolia. Organizátori sa tentokrát rozhodli dať týmto táborom medzinárodný ráz. T. Nyilasi popri miestnych maliaroch-amatéroch pozval do kestúckeho plenéra aj umelcov zo zahraničia. V kultúrnom živote Kestúca sa začala nová etapa. (31/2009)

Jozef Karol Viktorin urobil veľa za Vyšehrad

Predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai: – 21. júla 2014 uplynulo 140. rokov od úmrtia významného katolíckeho kňaza, organizátora literárneho života, vydavateľa, publicistu Jozefa Karola Viktorina. Náš zbor už niekoľko rokov uctieva pamiatku tohto významného slovenského činiteľa. Teraz sme zorganizovali aj spomienkovú slávnosť vo Vyšehrade spolu so Slovenským inštitútom v Budapešti, Samosprávou mesta Vyšehrad a tamojším Maďarským národným múzeom – Múzeom kráľa Mateja. Viktorin osem rokov pôsobil v tomto meste, paralelne so svojou národno-buditeľskou činnosťou urobil veľa za Vyšehrad. Z jeho iniciatívy sa Vyšehrad stal odrazovým bodom organizovanej ochrany historických pamiatok a cestovný ruch tu predbehol také regióny ako sú Tatry alebo Šopronské vrchy. Po vymenovaní za farára vo Vyšehrade sa Viktorin začal zaujímať o tunajšie pomery a čoskoro dospel k rozhodnutiu, že je nevyhnutne potrebné zachrániť pred skazou zanedbané zrúcaniny vyšehradského hradu. (31/2014)