Plesy, bály, fašiangy?
Plesovou sezónou nazývame obdobie, ktoré sa začína víkendom po Troch kráľoch a končí víkendom pred „škaredou“ – Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 5. marca. Plesy, bály, fašiangy, moderné či ľudové, batôžkové či s elegantnou večerou a so živou hudbou, sú viac než udalosti plné tanca a hudby. Sú oslavou tradičných kultúrnych hodnôt a elegancie a v neposlednom rade cennými príležitosťami na miestne, regionálne a celoštátne spoločenské stretnutia a tematické veselice. Spýtali sme sa našich čitateľov, či v tomto období chodievajú na plesy a bály.
Gyöngyi Bajnoková Képesová, Šámšonház
Samozrejme, chodievam veľmi rada na plesy. Tým, že som aj učiteľka materskej školy, plesy organizujem každý rok. Máme šťastie, lebo do našej škôlky chodia deti z celého mikroregiónu údolia Malej Zagyvy – z Luciny, Nagykeresztúru, Márkházy, Kisbárkánya a Nagybárkánya, teda na ples prídu mnohí z okolia. Poobede máme maškarný ples pre deti a večer benefičný bál s večerou pre rodičov. Pripravujeme sa s malým vystúpením, tombolou a aukciou, býva aj mačka vo vreci a do tanca nám hrajú muzikanti. Pamätám si z detstva, že ako malá škôlkarka som vystupovala na plese s Rozprávkou o repe, a bola som mladá vychovávateľka budapeštianskeho gymnázia, keď náš tanečný súbor Koleso vystupoval na budapeštianskom plese. Ako starostka dostávam pozvánky na gazdovské a poľovnícke plesy a na podujatia v okolitých dedinách a samozrejme na slovenské plesy v regióne, na ktoré vždy veľmi rada idem, lebo sa teším, ak stretnem známych, ktorých som už dávno nevidela. U nás nebývajú batôžkové bály, ale na stoloch nikdy nechýbajú pampuške so slivkovým lekvárom, hrapne a pálenka.
Szilvia Hégelyová Pissová, Békešská Čaba
Na plese som nebola už niekoľko rokov, ale mám veľmi pekné spomienky na časy, keď naša materská škola organizovala ples pre rodičov. Bol to batôžkový bál, každý niečo priniesol a navzájom sme sa ponúkali. Podávali sa kapustové pagáčiky, syrové pochúťky a sladkosti. Vždy bola živá hudba. Hrali modernú hudbu, ale radi sme počúvali aj staré slovenské piesne. Vystupovali deti z materskej školy s piesňami a s mojou skupinou sme predviedli slovenské predstavenie. Na programe sa zúčastnili rodiny, ktorých deti navštevovali našu materskú školu, ich priatelia a známi. Bolo príjemné stretnúť sa s rodičmi v neformálnej atmosfére a spoločne sa zabaviť pre spoločný cieľ. Vždy sme sa rozhodli, čo urobíme s výťažkom z plesu. Zvyčajne sa používal na nákup hračiek a vývojových pomôcok. S priateľmi, v dobrej spoločnosti by som sa vybrala na ples aj teraz.
Alžbeta Klimászová Holiczová, Čuvár, Sejď
Boli časy, keď som veľmi rada chodievala na plesy, ale teraz už nie veľmi. Pamätám sa na bály z mladosti z rodného Čuváru a potom samozrejme na plesy v Sejdi, kam som sa vydala. Ako mladé dievča som čakala vždy plesovú sezónu, veď v tom čase sme nemali toľko možností na zábavu a zoznamovanie sa. Vždy sme vedeli o každej akcii v susedných dedinách, kam sme sa mohli dostať aj pešo, nemali sme strach, všetko bolo také samozrejmé a pokojné. Na plesoch sa zabávali všetky generácie. Keď som už ako vydatá chodila s partiou, tak sme si všetci zatancovali aspoň jeden tanec s každým, kto sedel pri stole. Na druhej strane sa však nepamätám, že by na bál chodili ľudia samí, ako sa dnes hovorí – single. Pamätám sa, že v našom okolí sme mávali batôžkové plesy vždy so živou hudbou, a nikdy na stole nechýbali herouky, šišky a kapustníky. Najkrajšie spomienky mám z budapeštianskych plesov z 80. a 90. rokov, keď sa na akcii stretlo cez 500 Slovákov z celého Maďarska. Bohužiaľ, u nás sa už vytratili tieto akcie z kalendára programov, ľudia asi majú iné záujmy a nechodia na tanečné zábavy.
Štefan Kraszlán, Budapešť
Na bály som začal chodiť ako gymnazista, ako výpomocná sila. Vtedy ešte Zväz (Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku) organizoval mnohopočetné celoštátne bály vo veľkej sále Ganz-Mávag. My sme kontrolovali vstupenky a odprevádzali sme ľudí ku stolom. Vtedy to boli podujatia, kde sa zúčastnilo 1200 ľudí. Dve kapely, jedna na javisku, zo Slovenska tridsaťčlenná dychová hudba a v pivnici bola ďalšia sála, kde sme mali domácu kapelu. Onoho času tam hrala Santovská Széplakiho muzika. Pre presnosť poviem len, že to bol otec Jociho Széplakiho, ktorý už tiež prestal hrať. Aj on zostarol. Čas letí rovnako nám všetkým. Potom, keď sme ľudí usadili a už sme nemali robotu, sadli sme si k jednému stolu a aj my sme sa zabávali. Boli sme snáď desiati – dvanásti. Neskôr som aj organizoval rôzne bály. Zúčastnil som sa aj plesov s večerami, ale mne sa viacej páčili tie batôžkové. Na Tardoši sme mali kapely dychovky, ja som za dychovku. To je naozajstná zábava. Syntetizátorové muziky sú také umelé, tie som nikdy nemal rád. Veľmi rád tancujem. Chodím najmä na regionálne bály. Nikdy nevynechávam regionálny pilíšsky slovenský ples. Napriek tomu tam tento rok nepôjdem, mám už dohodnutý iný program. S partiou kamarátov budeme robiť v ten deň klobásy.
Mária Nagyová, Čív
Vždy som sa na báloch cítila dobre. A predsa, v ostatných rokoch som takéto spoločenské udalosti vynechala. Ostarla som a bolia ma nohy. Už som oslávila 78 rokov. Tento rok však predsa len pôjdem „plesať”. Zúčastním sa bálu čívskych seniorov. Bude just práve vtedy, keď aj Regionálny ples pilíšskych Slovákov v Pilíšskej Čabe, 25. januára. Už v októbri nám – seniorom - dala vedúca kultúrneho domu Katka Čapuchová tento termín. V ostatnej dobe sa zúčastňujem najmä na aktivitách starších, mojich rovesníkov. Dobrá zábava je aj na plese s večerou, ale vlastne ani nepamätám, kedy som na takom bola. Podľa mňa je to pestrejšie, keď si každý donesie v košíku, či batôžku svoje dobroty a podelí sa s ostatnými. My si na tomto terajšom bále v kuchynke kultúrneho domu budeme môcť hoci aj párky uvariť, keď niekto bude mať chuť na párky. Uvidíme, koľkí budeme. Voľakedy sme pozývali muzikantov, celé orchestre. Zo Santova sme si volali muziku, mali sme na to aj stotisíc. Teraz je to nezaplatiteľné. Preto sa musíme uspokojiť s muzikantom so syntetizátorom. To je ako orchester v jednej osobe. Ten, ktorý nám bude hrať, vie všelijaké pesničky. Má bohatý repertoár a ešte si s ním môžeme aj zaspievať. Budeme mulatovať, ako sa patrí.
Greguš, (ik), (-tre)
Foto: archív, autori