Šuľa, rázovitá dedinka v severozápadnom Novohrade v okrese Veľký Krtíš, má síce teraz už len 66 obyvateľov, ale v nedávnej minulosti to bolo plnohodnotné roľnícke sídlo s usporiadaným obecným zriadením. Zo stredovekej histórie obce sú známe názvy: 1457 Keneczsule, 1460 Swlye, 1461 Syle, 1542 Sywlye.
Zo súpisu z 20. júla 1720 sa dozvedáme, že z dôvodu vykúpenia poddaných roľníkov peniazmi, získali trinásti obyvatelia pozemky a oráčiny pripojené k majetku. Ján Pekár dostal 4 merice úrody s povolením trojročného užívania. Role a lúky sú na zber veľkosti dvoch vozov. V rovnakej miere ako Ján Pekár dostali to isté Juraj Vitál, Michal Jakubec, Bálint Hrubý, Tomáš Hrubý, Ján Hrubý, Ondrej Vozaf, Michal Vozaf, Ján Vozaf, Šimon Vozaf. V súpise je uvedené, že v obci rozdelili pôdu do dvoch honov. Z jednej vysiatej merice možno očakávať 2-3 merice úrody. Seno je dobré, len je ho málo. Po dvoch koscoch možno naložiť jeden voz. Pasienkov je dostatok, podobne aj lesov na palivové drevo. Poloha obce a kraja je kopcovitá s veľkými bralami a obrábanie je ťažké. Obec dostala 56 meríc pôdy a 28 meríc lúk na kosenie, ktoré popri prenájme užívajú samotní obyvatelia.
Na prelome 17. a 18.storočia utekali poddaní od zemepánov na Dolnú zem. Z novohradského súpisu z rokov 1720 a 1723 zo Šule do južnej časti stolice za Ipľom do Síleša zbehli Mikuláš Červenka a František Mazan, do Litkoviec (Litke) Martin Jardeg, Bíru (Bér) Michal Beňo, Terian (Terény) Juraj Pekár, Guty (Galgaguta) Ján Vozár, Čerhátskych Šurian (Cserhátsurány) Ján Jardeg, Banky (Bánk) Ján Mazan ml., Častvy (Csesztve) Juraj Vozár, Sudíc (Szügy) Juraj Lukáč, Balašských Ďarmôt (Balassagyarmat) Martin Krivý, Juraj Šuľan, Martin Hrubík, Mikuláš Červenák, Štefan Salaj, Šápova (Nógrádsáp) Ján Vitáľ ml. Ďalší a je možné, že aj niektorí z týchto, si pri putovaní ďalej na Dolnú zem zmenili identitu – priezvisko na Šuľan, ktoré je rozšírené naprieč Slovákmi osídlenou Dolnou zemou. Po prijatí Tolerančného patentu Jozefa II. sa slobodne a organizovane v rokoch 1785 – 1788 presťahovali do Banátu. Pôvodne na vznikajúci Slovenský Bardán Juraj Jakubec, Juraj Pekár, Martin Paliač, Pavel Ďurica, Ján Vitáľ, Michal Ušiak, Matej Hrubík, poslední dvaja sa roku 1788 presídlili do Slovenského Aradáča, Juraj Pekár a Martin Paliač sa vrátili roku 1788 domov do Šule. Do Kovačice cez Ešku roku 1802 prišli Michal Ušiak a Ján Vitáľ a potom k nim priamo do Kovačice ešte pribudli Pavel Ušiak, Pavel Gecka a Martin Zvara (inak Zvarský).
Čo prezrádza richtársky denník
Pavel Križan podľa zachovalých písomných materiálov, medzi ktorými bol aj richtársky denník vedený od roku 1894, od 22. Novembra 1900 vykonával funkciu obecného kasíra a to podľa záznamu: „Keď Mika Jano zomrev“. Potom o rok neskôr bol po Jánovi Pekárovi zvolený za richtára obce. Richtársky a účtovný denník obce Šuľa z obdobia Uhorska obsahuje veľa zaujímavých údajov. Záznamy sú písané v novohradskom nárečí. V súčasnosti sa v obciach či mestách občania upozorňujú na ich povinnosti prostredníctvom tlače alebo rozhlasu, v minulosti správy rozhlasoval miestny bubeník. 7. Októbra 1894 dal richtár Pavel Stolec vybubnovať, že každý hospodár je povinný zaplatiť za porcie, za stoličného doktora, za birky a za hyd. 10. Februára 1895 bubnovali, nech každý hospodár dá svojho kotušníka (psa) na reťaz chytiť alebo zatvoriť a kto to nevykoná, ten bude prísne pokutovaný. Podpísaný Stolec Pál.
Od roku 1896 do roku 1900 bol richtárom obce Ján Pekár a 24. Marca 1897 bubeník vyhlasoval jeho prísny oznam, že každý, kto má slivky a hrušky, aby na nich pooberal húsenice do prvého apríla. 30. Septembra 1897 sa oznamovala poľovačka, ktorá sa do árendy dáva. 10. Februára 1899 cez zimné obdobie richtár nariadil, že každý gazda, čo má zem pri hradskej, že si má tam stromky vysadiť, inak bude pokutovaný. 2. Marca 1899 nasledovalo už prísne upozornenie, že každý gazda, ktorý má zem pri ceste, si má stromky vysadiť, a to 10 metrov jeden od druhého. Prvá pokuta bude 50 korún. 27. Marca 1899, teda na začiatku jari, sa pamätalo aj na vtákov a richtár nariadil, že vtáčiky, ktoré spievajú neslobodno bantovať. Prvá pokuta 50 korún. O deň neskôr 28. Marca 1899 sa bubnovaním upozorňovalo, že každý gazda je povinný stohovať seno a obilie 60 metrov od dediny. Podpísaný Pekár Jano.
V roku 1901 prevzal richtárstvo Pavel Križan, ktorý viedol richtárske záznamy podrobnejšie, najzaujímavejšie vyberáme: 15. Augusta 1901 prišiel z Pešti nový bubon. 29. Septembra 1901 bubeník oznamoval obyvateľom nariadenia k voľbám, ako sa majú voliči podľa zákona správať. 7. Októbra 1901 sa bubnovalo kvôli porciám (daniam) aj zostatku peňazí, aby každý hospodár do 11. Októbra porcie zaplatil, inak bude pán notár seno aj statok brať. Richtár si 16. Októbra 1901 zapísal: Dal som bubnovať za vojenský podpis, kedy bude. Regulárski pôjdu do Gáču (Halič) 17. Októbra a domobranci do Jábelovej (Ábelovej) 22. Októbra. Z ďalších poznačených záznamov richtára: Honvédsky podpis bude v Gáči 26. Októbra. Každý podpis začne ráno o 8. Hodine. Ktorí prídu pozde, budú pokutovaní. Dal som bubnovať, že 22. Novembra bude v Dolnej Strehovej voľba do stoličného výboru. Hospodári, ktorí majú hlasy, aby sa bez dobrej vôle (čiže triezvi) v piatok ráno na Dolnej Strehovej ustanovili. 28. Januára 1902 dal som bubnovať, aby každý hospodár, ktorý nevyplatil merice pánu farárovi a rechtorovi seňjanskemu aj šuljanskemu, tieto poriadne vyplatil. 17. Marca 1902 dal som bubnovať za svine, aby ani jeden hospodár nesproboval bez človeka na hradskú vyhnať svine a tam ich nechať. Koho chytia, bude pokutovaný na 10 korún. 1. Apríla 1902 dal som bubnovať, aby každý hospodár, ktorý má cudzie ovce na svojom salaši, dal barana na Jábelovej doktorovi viziterovať (prehliadnuť), aj býka a kana (kanca), a to 3. Apríla. Dňa 4. Apríla 1902 dal som bubnovať, žeby každý hospodár svoju štepnicu od húseníc poriadne očistil, a to do 8. Apríla. Potom ale pôjde obecná vrchnosť každému hospodárovi stromy viziterovať. Kto nekoná podľa rozkazu, bude každý žalovaný. 14. Apríla 1902 dal som bubnovať, že príde pán doktor statok viziterovať 15. Apríla. Na poludnie, aby mal každý doma svoj statok. Kone sa musia na skaly zhromaždiť. Kto nevyplní rozkaz, bude pokutovaný na 20 korún.
Poučenie šulianskeho richtára o svadobných ohláškach
Pavel Križan vo svojom richtárskom zápisníku v miestnom nárečí 11. februára 1902 zaznamenal: Prijav som vinaučenstvo od pána notára senjanského za ohláške. Prvo majú ohláške na richtárskom dome v kasňi 14 dní vistaťi a potom po 14 dňach má jich richtár vo zjaťi, meno svoje podpísaťi, pečjatku udreťi. Kim stoja v kasňi každú nedeľu má richtár pred jeho domom ústne vihlásiťi tak, ako v ohláške stojí tej istej, mená kto si koho berje. A ket to vikoná a ohláške svoj termín vistoja, má jich richtár do senjanskej kancelárii odoslaťi, alebo človeka z radu vihnaťi a pánu notárovi senjanskimu do ruki odaťi.
Ako zo zažltnutých záznamov vidieť, aj pred sto rokmi v dedinách fungovala obecná správa, všade vládol poriadok a disciplína. Nariadenia vrchnosti sa museli pod hrozbou pokuty plniť. Už vtedy sa veľmi dbalo na ochranu ovocných stromov a ich výsadbu, na zverolekárske prehliadky, dodržiavanie protipožiarnych opatrení, ochranu spevavého vtáctva, ale najmä na dodržiavanie termínov platenia daní.
Ján Jančovic
Foto: archív autora