Slovenčina materčina

Materinský jazyk, materinská reč, materčina – výrazy spojené so slovom matka. Matka je osobou, ktorá je najintímnejšie spätá s dieťaťom a okrem toho, že sa oň fyzicky stará, aj komunikuje a prostredníctvom reči odovzdáva skúsenosti, zážitky, emócie a univerzálne znalosti o svete. Materinský jazyk je teda jazyk, ktorý dieťa počuje a učí sa ako prvý. Jazyk, s ktorým si vytvára najužšie citové väzby, pretože slovo je prostriedkom objavovania vlastného sveta.

Hodnotu materčiny si v bežnom živote neuvedomujeme, preto je už od roku 2000 cieľom Medzinárodného dňa materinského jazyka pripomenúť si aspoň 21. februára kúzlo najsladších slov. Príbehy, piesne, smiech, ale aj hádky sú darmi materinského jazyka, ktorý nás Slovákov spája do spoločenstva bez hraníc, kde každé slovo je ďalším mostom medzi našimi srdcami. Slová, ktoré nie sú len súčasťou nášho každodenného života, ale vyjadrujú naše korene, naše spomienky, naše sny a našu identitu.

Materinský jazyk nie je len nástrojom komunikácie, ale živou, dýchajúcou pamäťou. Deň, čo oslavujeme, ale aj rok, venovaný slovenskému jazyku nech nám pripomína, že každé slovo, ktoré vyslovíme, je kúskom dedičstva, pokračovaním medzi generáciami. Sila slov spočíva v ich schopnosti vyvolávať emócie, budovať vzťahy a uchovávať našu minulosť. Preto sme sa spýtali našich čitateľov, kde a ako často používajú slovenčinu?

Edina Csajbóková, Békešská Čaba/Segedín

Slovenčina zohrávala v mojom živote počas strednej školy významnú úlohu, keďže väčšina vyučovania prebiehala v tomto jazyku. S učiteľmi som takmer vždy komunikovala po slovensky, čo prirodzene viedlo k tomu, že som sa aj so spolužiakmi často rozprávala týmto jazykom. Počas prestávok a obeda sme však prechádzali na maďarčinu, pričom sme do rozhovorov občas vkladali slovenské slová či výrazy. Doma hovorí po slovensky najmä moja mama a dvaja mladší bratia, ktorí sa jazyk ešte len učia. S nimi sa rozprávame najmä o domácich úlohách alebo spolu počúvame slovenskú hudbu. S mamou si vymeníme pár viet po slovensky, no väčšinu rozhovorov vedieme v maďarčine. Slovenské výrazy sú prirodzenou súčasťou slovnej zásoby mojich starých rodičov, pričom mnohým z nich nepoznajú ani maďarský ekvivalent, takže naše rozhovory sú výrazne zmiešané. Priateľov a známych, ktorí ovládajú slovenčinu, často oslovujeme výrazmi zo školských čias. Najmä vtipné frázy alebo slová, ktoré v nás vyvolávajú spomienky, sa stali bežnou súčasťou našich rozhovorov. Slovenčina je tak stále prítomná v mojom živote, aj keď v rôznej miere v závislosti od situácie.

Marta Demjénová, Mlynky

Rozprávame sa doma po slovensky. Jednak s mojím partnerom Jankom, lebo tak je to pre nás prirodzené. Janko k nám prišiel zo Štúrova a rozhodol sa zostať aj preto, aby sme slobodnejšie používali slovenský jazyk. Po slovensky sa rozprávam tiež so sestrou, hoci sa stáva, že aj miešane, ako aj so švagrinou. Aj s dcérami som sa rozprávala po slovensky, hoci nie toľko, koľko by som sa už dnes. Preto teraz s vnukmi hovorím výlučne len po slovensky. Starší, Bendi, si spieva na plné ústa Prší, prší alebo Kukulienka, kde si bola. Je síce ešte malý, ale presne vie rozdiel, kto s ním hovorí po slovensky, tomu odpovedá tak. Kto po maďarsky, tomu zas odpovedá po maďarsky. S mojou mamičkou, ktorá už vyše roka nie je medzi nami, sme sa rozprávali výlučne len po slovensky. Pravda, nie vždy to bolo tak. Keď bola mamička maličká, nevedela vôbec po maďarsky a aby mohla chodiť do škôlky, poslali ju jej rodičia do Pešti k príbuzným, nech sa naučí po maďarsky. Mala s tým nepríjemné zážitky, nepáčilo sa jej to a asi preto sa rozhodla, že svoje deti naučí po maďarsky. Traduje sa príhoda, že ako malá išla do obchodu s potravinami a pýtala si po mlynsky kvasnice, cajch. Vysmiali ju a ešte dlho o nej hovorili ako o dievčati s cajchom. To boli také zážitky, ktoré ovplyvnili v akom jazyku budeme spolu hovoriť. Keď sme podrástli, zvedavosť nám nedala a chceli sme vedieť, o čom sa rozprávajú rodičia a starí rodičia, keď hovoria po slovensky. Naučili sme sa. Keď sme vedeli aj tak, aj onak, už to mamičku nestresovalo. Tešila sa tomu, keď sme sa bavili po slovensky.

Robert Galát, Békešská Čaba

Slovenčina je pre mňa dorozumievacím prostriedkom v každodennom živote. Používam ju takmer každý deň v týždni. Toto vyplýva predovšetkým z toho, že som stredoškolský profesor na slovenskom gymnáziu v Čabe. S mojimi kolegami a so žiakmi sa rozprávam aj po slovensky aj po maďarsky (s lektormi zo Slovenska samozrejme len po slovensky). Na vyučovacích hodinách sa snažím používať slovenčinu čím viac, avšak niektorí žiaci v mojich skupinách potrebujú aj maďarské vysvetlivky, prípadne prekladanie viet, či častí textov. V rodinnom kruhu obvykle hovorím po maďarsky, keďže okrem môjho otca a babky z otcovej strany, v rodine už veľmi nemáme Slovákov alebo po slovensky hovoriacich. Sem-tam ešte udržiavam kontakty s bývalými spolužiakmi z vysokoškolského štúdia v Bratislave. Väčšina z nich nerozumie po maďarsky.

Anna Sümegiová Schummerová, Tárnok/Pitvaroš

Pochádzam s Pitvaroša a slovenčina ako komunikačný jazyk bola dlhé roky spojená s mojou rodnou dedinou a rodinou. Chodila som do slovenskej základnej školy v Pitvaroši, potom som maturovala na slovenskom gymnáziu v Budapešti, dovtedy sme sa aj doma aj v škole rozprávali iba po slovensky. Potom som sa vydala do Tárnoku, kde síce žijú Slováci, ale v novej rodine ani na pracovisku som nemala možnosť každodenne používať svoju materčinu. Kým som bola aktívna v Slovenskej samospráve v Tárnoku, s členmi slovenského klubu sme sa príležitostne rozprávali po slovensky. Pred pätnástimi rokmi sa ku mne prisťahovala moja mamička, a odvtedy som sa zase vrátila k svojim koreňom a doma komunikujeme po slovensky. Moja skoro 102-ročná mamička skorej prečíta Ľudové noviny, ako ja, takže aj čítame aj sa rozprávame.

Monika Szabová, Čobánka

Po slovensky sa rozprávam najmä s mamičkou a mladším synom. Ak sme v jazykovo zmiešanom prostredí, tak sem-tam aj dvojjazyčne, aby sa necítili nepríjemne tí, ktorí nevedia po slovensky, prípadne, ak vybavujeme administratívne záležitosti. Účtovník v Orosláni nevie po slovensky, vtedy s mamičkou prejdeme na maďarčinu. Okrem toho sa po slovensky každodenne rozprávam so svojimi kolegami v práci (Slovenská materská škola, základná škola, gymnázium a internát s vyučovacím jazykom slovenským), so svojimi zástupcami Petrom Pecsenyom a Oľgou Paulikovou Szincsokovou výlučne len po slovensky, ale aj s ostatnými kolegami denno-denne. S predstaviteľmi médií, samozrejme, tiež vždy hovorím po slovensky, či sú okolo nás nerozumejúci, či nie. Neviem si predstaviť, že by som hovorila po maďarsky s predstaviteľmi Slovákov v Maďarsku, s Betkou Hollerovou Račkovou, Ruženkou Egyedovou Baránekovou, či Fredim Egyedom, ani so spolupracovníkmi Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Greguš, (ik), (-tre)

Foto: autori, archív