Maďarská národná banka vydala striebornú, resp. zo zliatiny farebných kovov zhotovenú pamätnú mincu, ktorá na lícnej strane zobrazuje dva ikonické symboly Békešskej Čaby – Malý a Veľký evanjelický kostol, ozdoby hlavného námestia župného sídla stojace oproti sebe neďaleko Domu slovenskej kultúry. Nad vežami kostolov je nápis Békešská Čaba mesto Munkácsyho, vedľa neho portrét medzinárodne uznávaného maliara, ktorý v tomto meste prežil detské roky, pod ním nominálna hodnota mince 25 000 alebo 3 000 Ft a rok jej vydania 2025.
Rub mince zobrazuje kultúrne a prírodné bohatstvá Békešskej župy: jediný na Dolnej zemi zachovaný tehlový hrad v meste Gyula, priečelie kaštieľa Wenckheimovcov v Szabadkígyósi, ktorého architektom bol chýrny staviteľ Miklós Ybl, zákonom chránený kvet vyskytujúci sa v župe hlaváčik volžský a slepú mapu župy so štyrmi tamojšími riekami.
Pamätnú mincu navrhol priemyselný dizajnér Áron Bohus a nezvyčajné sú aj jej technické parametre: má priemer 42 mm, čo je typické výlučne pre sériu mincí zobrazujúcich župy a župné mestá Maďarska, vydávanú od roku 2022.
Minca v hodnote 25 000 Ft pozostáva zo 40 gramov striebra rýdzosti 925/1000, vyraziť možno 6 000 kusov. Minca v hodnote 3 000 Ft obsahuje zliatinu medi (90 %) a zinku (10 %) a váži 29,50 g, vydať možno 10 000 kusov.
Nás zvlášť teší, že naše dva najchýrnejšie evanjelické chrámy sa dostali na pamätnú mincu, o ktorú iste prejavia záujem numizmatici doma aj v zahraničí. Pozoruhodná je história kostolov. Výstavba dnešného Malého evanjelického chrámu, najstaršieho kostola v meste, je spojená s menom Samuela Tešedíka staršieho. Koncom 18. storočia bol čabiansky evanjelický zbor s počtom 10 tisíc veriacich najväčším v Uhorsku. S rastom ich počtu sa vynorila potreba postaviť nový tehlový kostol, ktorý vysvätili roku 1745. Roku 1773 museli k nemu pristaviť bočné krídla. Po vyhlásení tolerančného patentu Jozefom II. v roku 1785 dostal aj 40-metrovú vežu, čo bola prvá kamenná veža evanjelického kostola v Uhorsku. Má päť poschodí, na treťom sa nachádzajú tri zvony, na štvrtom je izba zvonára. K veži v 19. storočí postavili pavlač. V rokoch 1858 – 1860 bola vykonaná úplná rekonštrukcia kostola, vymenili chóry, lavice, organ, oltár, kazateľnicu, kostol dostal väčšie okná, vymaľovali ho a vydláždili kameňom. Najnovšiu generálnu rekonštrukciu exteriéru a interiéru dokončili roku 2021. Pomenovanie „malý“ je zavádzajúce, lebo chrám má 620 miest na sedenie a zmestí sa doň 1200 ľudí.
Koncom 18. storočia však nestačila už ani táto kapacita a popri Malom kostole museli postaviť nový, väčší. Základný kameň položili roku 1807.
V období napoleonovských vojen, v čase devalvácie peňazí, sa výstavba zastavila, dokončili ju až roku 1824. Vysvätili ho 29. júna, na sviatok sv. Petra a Pavla. Pri tejto príležitosti vysadili medzi Malým a Veľkým evanjelickým kostolom agátové stromoradie. Veľký chrám je dodnes jedným z najväčších evanjelických kostolov v Európe. V klasicistickej budove je 2570 miest na sedenie a 930 na státie. Výška stien je 22 metrov, dĺžka budovy dosahuje 47, šírka 21 metrov. Veža je vysoká 70 metrov. Veľký evanjelický kostol poškodil nielen zub času, ale aj niekoľko zemetrasení. Vždy sa ho však podarilo zrenovovať. Roku 1978 vystužili kupoly železobetónovou škrupinou, ale spevnili aj podlahy jednotlivých poschodí a piliere. Roku 2018, pri príležitosti 300. výročia osídlenia mesta Slovákmi, dokončili generálnu rekonštrukciu chrámu. Dnes oba kostoly v plnej svojej kráse zdobia župné mesto a sú svedectvom húževnatej viery Slovákov evanjelického vierovyznania, osídlencov po tureckej dobe vyľudneného kraja, predkov dnešných obyvateľov Békešskej Čaby.
(vzs)