Daniel Maróthy sa stal v slovenskej literatúre známym nielen ako otec známej slovenskej spisovateľky Eleny Maróthy Šoltésovej (1855 – 1939), ale aj ako evanjelický farár, štúrovský básnik (používal pseudonym Vrahobor Maškovský). Narodil sa 14. apríla 1825 v Maškovej.

Jeho rodičmi boli Martin Maróthy a Johana Maróthy rod. Rumanová. Otec bol učiteľ, známy milovník literatúry. V rokoch 1835 až 1840 študoval Daniel Maróthy v Lučenci, potom pokračoval v štúdiách na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Tam sa stal podpredsedom štúrovskej študentskej Slovenskej spoločnosti. Prívržencom štúrovcov bol aj jeho starší brat Ján Pravdoľub Maróthy. Pod vplyvom Andreja Sládkoviča sa venoval vlastnej básnickej tvorbe. Mal blízky vzťah aj k folklóru. Zbieral slovenské ľudové povesti. Prispieval do štúrovských Slovenských národných novín. Po ukončení teológie pôsobil dva roky ako vychovávateľ. V roku 1850 bol Jánom Seberínim vysvätený za kaplána v Banskej Štiavnici. O mesiac neskôr sa stal farárom v Závade, potom pôsobil v Krupine a Ľuboreči.

Už ako študent písal básne s ľúbostnou a neskoršie vlasteneckou tematikou. Uverejňoval ich pod pseudonymom Danko Maškovski. Najznámejšia je cyklická báseň „Dvojaká ľúbosť“, ktorú venoval svojej prvej manželke Karolíne Hudecovej. Oženil sa s ňou v Krupine v roku 1851. Tam sa im 6. januára 1855 narodila dcéra Elena. O dva roky Daniel Maróthy ovdovel. Z druhého manželstva, s Máriou Ludvikou Bauerovou, mal syna Ľudovíta a dcéru Izabellu Boženu.

Patril k najnadanejším slovenským básnikom svojej doby. Vo viacerých dielach sa venoval aj spomienkam na študentské roky a na svojich druhov. S jeho tvorbou sa čitatelia stretávali aj v Orlovi tatranskom a Domovej pokladnici. Zomrel 18. apríla 1868 v Ľuboreči, kde je tiež pochovaný.

Helena Rusnáková

Foto: (a)

Literatúra:

Orol, Zv.9, 1878

https://www.maskova.sk/obec/vyznamne-osobnosti/

Madura,P. – ‎Parenička,P.: Odkaz štúrovskej generácie: Dvojstorocnice generácie, 2025, s.49.