Magická otázka

„Čo by ste robili, ak by neexistovali žiadne obmedzenia? Ani finančné, ani časové, ani žiadne iné. Ako by vyzeral váš vysnívaný a dokonalý deň?“ Túto čarovnú otázku sme si vymysleli do ankety na máj.

Možno niektorí z vás vedia, že práve táto magická otázka je najefektívnejším nástrojom koučingu. („Náhodou“ som pred pád dňami odovzdala svoju diplomovú prácu z business a artist koučingu.) Koučing je proces zameraný na podporu jednotlivca pri dosahovaní osobných a profesionálnych cieľov prostredníctvom cielených otázok, aktívneho počúvania a reflexie. Náhodná téma? Asi nie, veď dobre vieme, že náhody neexistujú, všetko má svoju príčinu a následok. V mojom prípade niekto alebo niečo poukazuje na možnosti, ktoré ma čakajú v budúcnosti, kde verím a dúfam, že nebudú žiadne obmedzenia. Nech sa stane. Mimochodom, magická otázka, alebo otázky podobného typu sú tými pevnými bodmi, ktoré sú schopné pohnúť aj zemeguľou. Lebo ak si človek predstaví a realizuje niečo, tak to už nebude nedosiahnuteľné. Ďalšou otázkou v koučingu totiž je: „Ak to máš už vymyslené, prečo to neurobíš?“ Silné, čo? Nech sa páči, prvé stretnutie ste mali pro bono.

Bátor Horváth, Šóškút, Budapešť

V deň, kedy by neexistovali žiadne obmedzenia, by som sa zobudil vyspatý. Potom by som si sadol k počítaču a nakúpil by som zopár nehnuteľností, štátne dlhopisy, kriptomeny a samozrejme zopár firiem, trebárs ako Amazon. To by som stihol do obeda, potom by som šiel na letisko, kúpil by som si letenku na prvú triedu hocikam, a vyskúšal aký je život, kde nie sú žiadne bariéry. Ale nie som si istý, či by som to chcel vyskúšať, pretože by bolo bolestné vrátiť sa do šedého každodenného života. Vlastne si to celé predstavujem tak, ako to bolo v knihe, resp. filme Harry Potter, keď Harry vypil elixír Felix Felicis a celý deň mal šťastie. Zrejme je to dobrý pocit, ale dosť kruté, ak si to človek pamätá aj na druhý deň, keď sa už všetko vrátilo do normálu. Určite by potom musel navštevovať psychológa, aby sa z tej letargie dostal. Ale bez srandy, urobil by som za ten deň všetko, aby som položil základy naozaj bezstarostnej budúcnosti.

Aida Seresová, Békešská Čaba

Ak by som mala jeden deň bez akýchkoľvek obmedzení, strávila by som ho v prírode, obklopená levanduľovými poliami. Ráno by som začala pokojnou prechádzkou medzi kvetmi, kde by som načerpala energiu a inšpiráciu. Poobede by som pripravila piknik pre svoju rodinu a užívali by sme si spoločný čas v tieni stromov. Večer by sme zakončili spevom, hrami a smiechom pri západe slnka. Takýto deň by mi priniesol pokoj, radosť a pocit naplnenia.

Mária Tóthová, Čemer (Békešská Čaba)

Keby som nemala žiadne obmedzenia, môj dokonalý deň by vyzeral nasledovne: Som na francúzskej Riviére, zobudím sa pri mori. Je ešte skoro ráno, ale ja som už vyspatá, konečne. Vypijem neuveriteľné množstvo čerstvého pomarančového džúsu, veď nemusím v hlave počítať, koľko si ho môžem dovoliť. Pripraví mi ho najmodernejší elektrický odšťavovač, aký som doteraz videla iba v reklamách. Samozrejme je naprogramovaný, ja len otvorím oči a hups, už aj mám po ruke zdravú ovocnú šťavu. Som v bielom kašmírovom župane, to je samozrejmé. Moje kučeravé vlasy mi jemne objímajú tvár. Od mora veje jemný, ranný vánok a ja som šťastná z môjho dobrého fyzického stavu. More ma neodolateľne láka. Vyjdem z domu, ktorý má samozrejme biele steny a modré okenice, a pokojne kráčam bosá k moru. Nebežím, nikam sa neponáhľam – veď som „stará baba“ –, iba kráčam a kráčam, akoby som už nikdy v živote nemala robiť nič iné, iba dokráčať k moru. Okolo mňa rozvoniavajú rôzne exotické kvety, ani neviem, aké sú, pretože som ešte nikdy nebola v južnom Francúzsku. Ich vôňa je jemnučká, ani nie slabá, ani nepríjemne silná, ale akurát taká, čo vyhovuje môjmu vkusu. V piesku pod nohami ešte cítim horúčavu noci. A už plávam, plávam prudko, tak, že cítim každý sval. Teším sa, že ich mám, napínam ich rad radom. Potom sa obrátim a splývam na vode. More je pokojné, slnko sa pomaličky objavuje na horizonte. Je ticho. Sem-tam sa zjaví čajka, ale v lagúne je kľud a pokoj. Som sama. Čas sa zastavil. Akoby som už ani dýchať nemusela, uvoľním sa a splyniem s vodou. Dlho, dlho… Cestou domov som iba bielou bodkou na pláži, ktorá zanechá po sebe v piesku modré stopy. Neviditeľné ručičky mi medzitým pripravili raňajky. Začína sa orgia chutí. Voňajúce pečivo, južné ovocie, šaláty, ryby, omáčky, nátierky, oleje. Raňajkujem, obedujem a večeriam. Vychutnávam každý kúsoček jedla. Blíži sa čas ľahkého spánku. Ešte si prečítam niekoľko strán zo Salingera a pritom zaspím v sieti, zavesenej v bujnej záhrade. Záverom dokonalého dňa je tango v blízkom, očarujúcom mestečku a potom milovanie. Samozrejme.

Marta Papucseková, Mlynky

Je to ťažká otázka. Ja by som cestovala v čase aj priestore. Deň by sa začal raňajkami s mojimi starými rodičmi, ktorí už nie sú medzi nami, a počúvala by som ich múdre rady do života, ako kedysi, keď som bola malá. Potom by som navštívila staroveký Egypt, rada by som si pozrela napríklad, ako stavajú tie obrovské pyramídy. Tiež by som sa vrátila do čias niektorých maďarských a slovenských literátov, akými sú Petőfi, Ady, alebo Ľudovít Štúr, o ktorom som písala svoju diplomovú prácu. Zaujíma ma, ako žili, spýtala by som sa ich na detaily ich každodenného života. Nasledovalo by Japonsko, kam by som zobrala aj svojich rodičov, ale boli by sme tam presne v tých chvíľach, kedy sa môj brat Štefan v skutočnosti dostal na vrchol hory Fudži a spolu by sme prežívali jeho radosť a pocit úspechu. Cestovala by som aj do budúcnosti, som zvedavá, aký dopad bude mať rýchly rozvoj techniky a kam sa ľudstvo dostane napríklad o tristo rokov. A keďže predpokladom je, že nemám žiadne obmedzenia, tak by som využila svoju moc a svoj vplyv v záujme toho, aby každý človek cítil, že je milovaný, pochopený a pre niekoho veľmi dôležitý. Zo sveta by som odstránila choroby, bolesť, hlad, vojnu a nespravodlivosť a dosiahla by som, aby sa tieto veci už nikdy nevrátili do nášho života. Tiež by som zabezpečila, aby si každý zapamätal ten pocit, aké je dobré žiť bez týchto zničujúcich javov a udalostí.

(csl, Greguš, ik)

Foto: autori, archív respondentiek