Vďaka nadšeniu a odbornej zručnosti slovenských krajanských komunít na Dolnej zemi vznikla ďalšia pozoruhodná cezhraničná spolupráca. Po júlovom projekte, v ktorom časť kaziet Gotickej cesty spracovali maliarky nábytku z Békešskej Čaby, sa opäť rozkrútilo pomyselné koleso spoločnej tvorby.

Základom nového projektu bola výmena skúseností medzi dvoma výšivkárskymi krúžkami – Rozmarínom z Békešskej Čaby a Rezedou z Veľkého Bánhedeša. Po prvýkrát sa stretli v januári vo Veľkom Bánhedeši, kde si členky navzájom predviedli techniky šitia úžitkových predmetov s tradičnými ľudovými motívmi. Pod vedením odbornej vedúcej bánhedešského krúžku Alžbety Andovej vznikli počas troch spoločných stretnutí (v januári, marci a máji) tašky, peňaženky a puzdrá ozdobené výšivkami inšpirovanými motívmi z Békešskej župy, okolia Zobora či maďarského regiónu Matyóföld. Výšivkárky sa rýchlo zblížili, nielen profesijne, ale aj ľudsky. Ich vzťahy sa prehĺbili natoľko, že dnes si takmer denne vymieňajú rady a skúsenosti cez súkromnú online skupinu.

Spolupráca sa naplno rozvinula po tom, čo účastníčky zverejnili fotografie svojich výtvorov na sociálnych sieťach. Čabianska odborná vedúca Monika Czepová Misiková navrhla spracovanie kožucha z Očovej, ktorý je pre Dolnozemčanov zaujímavý v prvom rade používaním odlišnej farby výšivky ako je tomu na Dolnej zemi. Príspevok s výšivkou tradičného kožucha z Očovej zaujal Karla Kováča zo Slovenska, ktorý sa špecializuje na výskum ľudových krojov zo stredného Slovenska. Kožuch z Očovej mu pripomenul podobné kroje z Pliešoviec, vzdialených len 30 – 35 kilometrov. Zvedavosť ho priviedla späť ku kontaktom z minuloročného slovenského jarmoku v Békešskej Čabe, kde sa už stretol s členkami Rozmarínu. Po krátkom pátraní zistil, že očovský kožuch, ktorý ho tak zaujal, zhotovil ešte v minulosti Ondrej Pohánka. Zaujímavosťou je aj to, že sa K. Kováčovi podarilo získať fotografiu takmer 120-ročnej vesty z roku 1906, ktorej repliku teraz pripravuje renomovaný majster ľudovej tvorby Lukáš Jurčo z Hriňovej. Výšivkárky zo spolupracujúcich krúžkov tento nápad nadchol a stali sa súčasťou projektu oživenia zabudnutých motívov.

Týmto sa však spolupráca neskončila. Krúžky Rozmarín a Rezeda sa opäť stretnú už v októbri na tradičnej „klobasiáde“ v Békešskej Čabe, kde budú pokračovať vo výmene skúseností, techník a nápadov. Vďaka ich nadšeniu a remeselnej zručnosti sa uchovávanie a oživovanie kultúrneho dedičstva posúva na novú úroveň – cezhranične, priateľsky a s vášňou pre tradície.

Hajnalka Krajčovičová
vedúca čabianskeho regionálneho strediska ÚKSM

Foto: autorka