Pri potulkách mestom Trnava sa oplatí zájsť aj do širšieho centra mesta, kde sa nachádza park, v ktorom náš zrak padne na zástavky krížovej cesty a zopár roztrúsených pamätníkov. V minulosti tam bola vybudovaná Kalvária a neskôr sa tento priestor stal miestom posledného odpočinku obyvateľov Trnavy.

Takzvaný Starý cintorín neexistuje od roku 1979. Na mieste bývalého cintorína je dnes zelený park, a z približne 820 hrobov tu dnes stoja iba štyri pomníky. Na jednom z nich je vyryté meno František Richard Osvald. Kto to bol?

František Richard Osvald (3. október 1845, Hodruša-Hámre – 14. apríl 1926, Trnava) bol slovenský kultúrny pracovník, vydavateľ, redaktor, publicista a cirkevný hodnostár. Bol známy pod viacerými pseudonymami (Bystron, Dobreznámy, Dobrovoľný, Drahotin Piov, R. Hodrušský, Veritas, Východohora, Zadumený, Známy). Narodil sa v rodine Mateja Osvalda a jeho manželky Kataríny, rodenej Boldišovej. V rokoch 1865 – 1869 študoval teológiu v Ostrihome. V roku 1869 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz na viacerých miestach, Starom Tekove, Vrábľoch, Majcichove, Zavare a Bohuniciach. V rokoch 1880 - 1916 pôsobil v Teplej. Od roku 1916 bol kanonikom, od roku 1919 generálnym vikárom v Trnave. Úrad generálneho vikára prevzal vo veku 71 rokov a svedomito vykonával každú zverenú úlohu. Od roku 1921 bol pápežským protonotárom, riaditeľom kňazského seminára a prípravovne učiteliek.

F. R. Osvald sa od mladosti venoval náboženskej spisbe a publicistike. Zameriaval sa na tvorbu a vydávanie homiletickej literatúry a časopisov. V rokoch 1881 – 1908 vydával a redigoval Kazateľňu, ktorá nadviazala na Radlinského Poklady kazateľského rečníctva a Blahovho Kazateľa. Bol spolupracovníkom Andreja Kmeťa. Publicisticky bol činný aj v Pešťbudínskych vedomostiach, Národných novinách, Pútniku svätovojtešskom a Katolíckych novinách. Vytvoril viaceré náboženské učebnice, príručky a mravoučné knihy. V roku 1890 vyšla v Skalici brožúrka Príprava k prvej sv. spovedi, Venčok krátkych modlitieb a Praktická rukoväť k vysvetľovaniu Malého katechizmu pre dietky (1891 – 1896).

Bol spoluzakladateľom Spolku svätého Vojtecha (SSV). V roku 1910 ho Spolok sv. Vojtecha poveril revíziou slovenského prekladu Vulgáty. K storočnici Slovenského učeného tovarišstva zostavil a vydal tri zväzky almanachu Tovaryšstvo (1893, 1895, 1900). V rokoch 1918 – 1926 bol predsedom a čestným predsedom SSV. V rokoch 1919 – 1926 vykonával funkciu predsedu Muzeálnej slovenskej spoločnosti i Matice slovenskej. V rokoch 1920 – 1921 pôsobil aj ako senátor Národného zhromaždenia.

S podlomeným zdravím zomrel z vyčerpania v Trnave v 81. roku svojho veku a 57. roku požehnaného kňazského života dňa 14. apríla 1926.

Meno Františka Richarda Osvalda neupadá do zabudnutia. S jeho menom sa stretávame na pamätníkoch, či pamätných tabuliach na viacerých miestach, kde pôsobil. Zaujímavosťou je, že pôsobil aj na niektorých farnostiach, kde mnoho rokov pred ním i Ján Palárik (Majcichov, Starý Tekov, Hronské Kľačany). V Majcichove na budove fary si môžeme prečítať: „Návštevník tejto obce, zastav sa a vzdaj úctu bojovníkom za práva slovenského národa. Tu pôsobili Janko Palárik majcichovský farár v rokoch 1862-70. Význačný slovenský politik, novinár a spisovateľ František Richard Osvald Majcichovský kaplán v rokoch 1876-80. Generálny vikár, apoštolský protonotár, kanonik, senátor, úspešný slovenský náboženský a národný spisovateľ, organizátor.“

Aj v obci Hronské Kľačany oproti kostola stoja vedľa seba dva pomníky s bustami. Jeden patrí Jánovi Palárikovi a druhý Františkovi Richardovi Osvaldovi. Na mramorovej doske medzi nimi je text: „V Hronských Kľačanoch pôsobili kňazi, národní buditelia Ján Palárik 1847 – 1850 František Richard Osvald 1869 – 1871 Pamiatka ich nezanikne a ich meno bude žiť z pokolenia na pokolenie Vďační občania Hronských Kľačian R. P. 2002.“

Helena Rusnáková

Foto: autorka