Pred 50 rokmi: Súbor zo Slovenského Komlóša v Novohrade
Prvý kultúrny zájazd Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku v roku 1976 sa konal koncom januára v Slovákmi obývaných obciach Novohradskej župy. Po viac ako ročnej príprave a usilovnom nacvičovaní sa na ňom zúčastnil členovia Národnostného súboru zo Slovenského Komlóša.
Rad vydarených večierkov sa začal v Gute, pokračoval v Sudiciach, Sande, Veňarci a skončil sa v Kirti. Vystúpenia komlóšskych tanečníkov, spevákov a hudobníkov poskytli popri náročnej zábave v materinskom jazyku vhodnú príležitosť na nadviazanie nových priateľských stykov a aj na to, aby organizátor zájazdu, vedúci oddelenia Zväzu Štefan Lami informoval početné obecenstvo o najaktuálnejších otázkach našej národnostnej politiky a o činnosti Zväzu. (5. februára 1976)
Pred 30 rokmi: „Maďarské prostredie nie je tolerantné k menšinám“
Generálny riaditeľ sekcie slovenského Ministerstva zahraničných vecí pre krajanov, tlač a ľudskú dimenziu Ján Gábor na tlačovej besede v Bratislave uviedol, že slovenská vláda má výhrady k lojalite politickej elity maďarskej menšiny k Slovensku a k asimilácii Slovákov v Maďarsku, ktorá vraj stále trvá. Ján Gábor zároveň pripomenul, že slovenské menšiny prežili v rôznych kútoch sveta (v Rumunsku, bývalej Juhoslávii, Austrálii, Argentíne, USA), ale nie v Maďarsku. „Dospeli sme k názoru, že maďarské prostredie nie je tolerantné k menšinám,” dodal. Sekčný šéf slovenskej diplomacie kritizoval aj súčasnú maďarskú vládu, ktorá sa podľa neho pohybuje „v rovine pekných zákonov a nenaplnených sľubov”, ktoré v praxi zostávajú len gestami a ako príklad pripomenul absenciu parlamentného zastúpenia menšín. V tomto kontexte podľa Jána Gábora je možné položiť si otázku, či má Maďarsko morálne právo poučovať iné krajiny o tom, ako zaobchádzať s národnosťami. (1. februára 1996)
Pred 25 rokmi: Husársky kúsok sa viaže k menu Andreja Hadika
Málokto vie, že výrok vykonať „husársky kúsok“ sa viaže k menu rodáka zo Slovenska a hrdinu v uniforme Andreja Hadika. Tento príslušník turčianskeho zemianskeho rodu sa preslávil za panovania Márie Terézie a Jozefa II. ako mimoriadne nadaný vojvodca. V roku 1757 prekvapivým manévrom v tyle pruských vojsk na čele asi 3500 husárov a menších oddielov pechoty obsadil Berlín. Za tento čin mu udelili najvyššie vyznamenanie monarchie – veľkokríž Vojenského radu M. Terézie. Neskôr získal hodnosť poľného maršala. V rokoch 1774 – 1790 sa ako prvý uhorský vojenský predstaviteľ stal prezidentom Dvorskej vojenskej rady. Hadikovou zásluhou sa Slováci presťahovali do jeho dedičného panstva vo Vojvodine. (3. februára 2005)
FotoMOMENTKY
Socha Andreja Hadika v budinskej hradnej štvrti (Foto: Imrich Fuhl)
28. januára 1981 fotoaparátom vytvorený malebný obraz našej najmenšej pilíšskej osady, Hute (Foto: MTI)
Záber z maškarného plesu usporiadaného v osvetovom stredisku v Slovenskom Komlóši 29. februára 1960 (Foto: MTI)
Zostavil: Imrich Fuhl