Štefan Majer (Majer István) nebol len rímskokatolíckym kňazom a spisovateľom, ale predovšetkým vizionárskym pedagógom, ktorý zásadne ovplyvnil rozvoj uhorského školstva v 19. storočí.

Narodil sa 16. augusta 1813 v Močenku (vtedajší Močonok). Po štúdiách v Nových Zámkoch a Ostrihome pokračoval v rokoch 1828 – 1834 v štúdiu filozofie a teológie v Trnave. Svoj rozhľad si neskôr rozšíril štúdiom práva na univerzite v Pešti, kde zároveň pôsobil ako vychovávateľ v rodine baróna Pavla Sennyeya.

Jeho kňazská cesta sa začala pred 190 rokmi, keď bol 29. augusta 1836 vo Vacove vysvätený za kňaza. Po dvoch rokoch kaplánskej služby v Mužli sa jeho pôsobiskom stal Ostrihom. Tu sa v roku 1842 stal profesorom na novozriadenej preparandii (učiteľskom ústave). Svoje pedagogické obzory si neustále rozširoval študijnými cestami po celej Európe – od Rakúska a Nemecka až po Taliansko.

Revolučné roky 1848 – 1849 ho zastihli v Pešti. Ako profesor pedagogiky a redaktor novín Néplap sa podieľal na modernizácii katolíckeho školstva. V roku 1850 prevzal vedenie všetkých verejných a súkromných ľudových škôl v Pešti. Počas siedmich rokov vo funkcii dokázal mestské školstvo od základov zreformovať a prispôsobiť ho vtedajším moderným požiadavkám.

V roku 1857 sa vrátil k duchovnej správe ako farár v Strekove. Aj tu však zostal verný školstvu – podporoval autoritu učiteľov a na vlastné náklady vydával ich metodické porady. Jeho neúnavná práca mu priniesla postupné menovania do vysokých cirkevných funkcií: stal sa sídelným kanonikom v Ostrihome, opátom v Hronskom Beňadiku a v roku 1880 titulárnym biskupom stagnenským. Svoju kariéru zavŕšil v roku 1889 ako veľprepošt ostrihomskej kapituly.

Štefan Majer stál pri kľúčových historických míľnikoch, vrátane tvorby Eötvösovho školského zákona (1868), ktorý položil základy moderného vzdelávania v Uhorsku. Patril k najplodnejším autorom svojej doby, pričom jeho literárna činnosť sa sústredila najmä na odbornú pedagogiku. Zomrel 21. novembra 1893 v Ostrihome, kde je aj pochovaný.

Helena Rusnáková
Zdroj: Érsekujvár és vidéke, 1886, č. 19.

Foto: autorka