Členovia Slovenského speváckeho zboru Ozvena sa 18. apríla zúčastnili na netradičnom team building-u v Dabaši-Šáre. Je už tradíciou, že vždy na jar pomáhame vo vinohrade našej členky Ice Zsélyiovej strihať vinič.
Veru je to neľahká práca, ktorá si vyžaduje aj odborné znalosti. Našťastie tohto roku bolo vynikajúce počasie, už od rána sme sa mohli tešiť zo slnečných lúčov. Niektorí členovia zboru prišli autami, niektorí hromadnou dopravou. Ica a Anna Zsolnayová nás privítali chutnými zabíjačkovými raňajkami, po ktorých nám ako prekvapenie ponúkli aj známe šárske kapustové rejteše. Nezabudli sme ani na narodeniny Julky Somogyiovej, zablahoželali sme jej a na zdravie sme si štrngli kvalitnou miestnou pálenkou. Ale kto má chuť po takých výdatných raňajkách do práce? Manžel Anny, Bálint nás povzbudil tým, že sa dal do prípravy fazuľového guláša. Mäso a šunku mal už pokrájané, my sme mu pomáhali iba pri čistení zeleniny. Kto sa neangažoval na príprave obeda, chopil sa záhradných nožníc a vybral sa do vinice. Znalec rezu Paľo Benšo nám vysvetlil, ako treba správne strihať. Malé výhonky zo základu kmeňa treba neúprosne odstrániť. Na hlavných výhonkoch viniča treba nechať 1-2 očká, dbajúc na to, že smerom od púčiku šikmým rezom zabezpečujeme odtok daždivej vody od rezu. Komu sa neušli nožnice, zbieral zrezané konáriky na hromadu.
Počas práce panovala veselá nálada, veľa sme sa nasmiali. Chlapi vtipne poznamenali, že niektorí z nich sa už roky márne snažia osvojiť si odborný rez, predsa – čuduj sa svete –, doteraz im vinič vždy vyklíčil. Tešíme sa, že z bohatej úrody sme aj my dostali ochutnávku. Po hodine sme si trošku oddýchli, uvoľnili sme si boľavé kríže a po osviežujúcej káve sme pokračovali v práci. Tesne po poludní sme po dobre vykonanej práci položili nožnice, navzájom sme si poukazovali malé poranenia a pľuzgiere na rukách (dôsledok usilovnej roboty). Medzitým už bol hotový vynikajúci obed, po ňom sme si dali sladké a slané zákusky, ktoré sme priniesli so sebou a, samozrejme, tvarohové a makové záviny domácich. Nasledovala menšia siesta na lavičkách v chládku, alebo na slnku v záhradnej hojdačke. Pomaly tomu bude už dvadsaťpäť rokov, že sa poznáme, ale takéto príležitosti sú vždy vhodné na to, aby ešte viac stmelili náš kolektív. Ďakujeme dievčatám z Dabašu-Šáre a ich rodinám za štedré pohostenie. Sľubujeme, že ak bude potreba, prídeme aj nabudúce.
Beáta Tamásová (csl)
členka zboru
Foto: Julianna Somogyiová, M. T. Urbaničová