V stredu 15. apríla na pozvanie Spolku segedínskych Slovákov (ktorého som aj ja členkou) a Slovenskej národnostnej samosprávy v Segedíne do nášho mesta pricestovali členovia Matice slovenskej (MS) z chorvátskeho prímorského mesta Rijeka.

Čakali sme ich popoludní v hoteli s večerou, pricestovali však až o polnoci. Nečudo, veď prichádzali z Ukrajiny – Užhorodu a hranice sa im podarilo prekročiť až po dlhej peripetii. Poďme ale poporiadku.

Od 11. do 17. apríla usporiadala MS v Rijeke náučnú cestu na Slovensko, Ukrajinu a do Maďarska. V Bratislave navštívili Prezidentský palác a Múzeum MS, v Devínskej Novej Vsi si pozreli Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku a potom sa vybrali do Plevníka – Drieňového k svojim priateľom, členom folklórnej skupiny Mužaci Moravia, ktorí v Rijeke vystupovali na Dňoch slovenskej kultúry. Ich cesta viedla ďalej na východ.

Na pozvanie Matice slovenskej v Užhorode a Eriky Fajnorovej, hosťujúcej učiteľky zo Slovenska, ktorá pôsobila v Chorvátsku aj v Maďarsku a teraz učí v Lýceu č. 4 v Užhorode, sa vybrali na Ukrajinu. Stretli sa na besede nielen so študentmi lýcea, v ktorom sa učí slovenčina, ale aj s pedagógmi a študentmi Ukrajinskej národnej univerzity v Užhorode. Matičiari z Rijeky predstavili domácim program, skladajúci sa z piesní a tancov mestskej tanečnej kultúry začiatku 20. storočia. Užhorodskí žiaci predniesli svojim hosťom básne i piesne, univerzitní študenti preklady básní autorov z Maďarska Imricha Fuhla a Evy Fábiánovej, i domácej poetky Oxany Andrejkovič. Na mieste Slováci z Rijeky ponúkli možnosť rekreácie žiakov z Užhorodu v ich meste.

Na Ukrajine strávili dve noci a v stredu 15. apríla sa po peripetiách (5 hodinách čakania na hranici) dostali do Segedína. Segedínski Slováci opätovali takto vlaňajšiu pohostinnosť členov MS v Rijeke, keď sa tam zúčastnili Dní slovenskej kultúry (o návšteve sme písali aj v Ľudových novinách).

Na druhý deň našich hostí z Rijeky čakala prehliadka mesta a potom spoločné posedenie a obed na lodi na rieke Tisa, kde za slávnostných okolností bola podpísaná Dohoda o spolupráci medzi Spolkom segedínskych Slovákov a Segedínskou slovenskou samosprávou na jednej strane a Maticou slovenskou v Rijeke na strane druhej. Hostí privítal predseda Segedínskej slovenskej samosprávy a Spolku segedínskych Slovákov Tomáš Račkó.

Slávnostného aktu sa zúčastnili i slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik a predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ktorá matičiarom z Rijeky priblížila segedínskych Slovákov: „Slovenská komunita v Segedíne je zvláštna a líši sa od ostaných slovenských komunít v Maďarsku. Segedín, ako univerzitné mesto, je miestom, kam už dlhé desaťročia prichádzajú študovať aj ľudia z okolitých slovenských obcí a miest, niektorí sa tu aj usadili, a funguje tu televízna a rozhlasová slovenská redakcia. To znamená, že je tu veľký pomer intelektuálov a tak aj aktivity, ktoré vyvíjajú segedínski Slováci, nevychádzajú z folklóru, ale z iných oblastí kultúry. Preto si myslím, že MS v Rijeke je vhodnou organizáciou, aby sa spolupráca medzi tunajším spolkom a samosprávou a krajanmi z Chorvátska rozbehla.“

Spoločným cieľom strán je udržiavanie, ochrana a propagácia slovenskej národnostnej kultúry, jazyka, tradícií a identity, so zameraním na posilnenie cezhraničných vzťahov.

Zainteresované Strany budú spolupracovať pri
- organizovaní kultúrnych podujatí, osláv, festivalov a spomienkových podujatí;
- výmene umeleckých skupín, vystúpení, predstavení a výstav;
- realizácii programov zameraných na zachovanie tradícií a ľudového umenia;
- podpore vzdelávacích, osvetových a mládežníckych programov;
- výmene odborných skúseností, príprave spoločných projektov a podávaní žiadostí o granty;

– píše sa v dohode, ktorú za Spolok segedínskych Slovákov podpísal Imrich Očovský, v mene Segedínskej slovenskej samosprávy predseda Tomáš Račkó a za Maticu slovenskú v Rijeke jej predsedníčka Miroslava Gržničová.

Medzitým hostia predviedli krátky kultúrny program a potom „oficiálna“ spolupráca začala, alebo už pokračovala v priateľských rozhovoroch za bielym stolom.

„MS v Rijeke bola založená v decembri 1994 na podnet niekoľkých Sloveniek, ktoré sa do tohto prímorského mesta vydali,“ povedala predsedníčka Miroslava Gržničová, ktorá je aj zástupkyňou slovenskej menšiny v Primorsko – goranskom kraji v Chorvátsku. „Organizácia je jednou zo 16 matíc slovenských v Chorvátsku, jediná pri mori. Na zakladajúcom zhromaždení (v decembri 1994) sa zapísalo 60 členov. Teraz nás je 150 a je medzi nami aj mnoho Chorvátov, ktorí nám pomáhajú. Za tie roky sme zorganizovali výstavy, koncerty, literárne a výtvarné kolónie, kurzy slovenského jazyka či divadelné krúžky. Máme aktívnu folklórnu a spevácku skupinu, a propagujeme aj našu gastronómiu.

Najväčším podujatím MS v Rijeke sú každoročne v júni Dni slovenskej kultúry, ktoré z jednodňového stretnutia zopár slovenských nadšencov vyrástli na trojdňovú medzinárodnú akciu, kde sa po slovensky spieva, tancuje, varí a je. Stredisko máme v Slovenskom dome, ktorého kúpu financoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí,” povedala M. Gržničová.

Na moju otázku, prečo sa vybrali na návštevu Ukrajiny, mi odpovedala: „Už sme viackrát chceli ísť na Ukrajinu, lenže prišla do toho tá vojna, čo nijako nechce skončiť, takže sme si povedali: Ideme. Veď sme išli len do Užhorodu, to je kúsok za slovenskými hranicami. Spojili sme sa s MS na Ukrajine i s Erikou Fajnorovou a lýceom. Tam sme sa predstavili a sme im veľmi vďační, že sa o nás postarali a pripravili nám pekný program. My sme sa tam vybrali, aby sme im ukázali našu podporu. Oni tam nežijú v takom strachu. Je to ako keď bola vojna v Chorvátsku, v Rijeke sme nič necítili a tam hore… Som rada, že sme tam boli. Tie detičky, keby ste videli ten program, také sú zlaté. Takže sme sa dohodli na spolupráci aj s tamojšou MS a Lýceom č. 4 a ponúkli sme im, aby prišli deti na návštevu k nám, k moru.”

A čo sú konkrétne plány spolupráce so segedínskymi Slovákmi?

„Po tom, ako sme videli vaše prekrásne mesto, dúfam, že sa sem ešte vrátime. Takisto ako aj vy prídete k nám, keď budeme mať podujatia. Napríklad na Dni slovenskej kultúry v júni, Literárno-výtvarné kolónie, čo mávame na Veľkú noc, alebo na rekreáciu do Orebiča neďaleko Dubrovníka, kde nám v septembri poskytuje priestory Zväz Slovákov v Chorvátsku.”

Segedínski Slováci zase okrem toho, že svojich priateľov z Rijeky ochotne privítajú na svojich podujatiach, môžu byť aj mostom spolupráce MS v Rijeke s ostatnými slovenskými komunitami v Maďarsku, nevraviac o tom, že nadšenie a rázna slovenčina priateľov z Chorvátska ich povzbudí v používaní postupne sa strácajúceho jazyka predkov.

(IH)

Foto: (a)