Pred 50 rokmi: Na margo jubilea komlóšskej slovenskej školy

V roku 1976 oslavuje Slovenský Komlóš 230. výročie svojho založenia a 30. výročie vzniku tunajšej slovenskej základnej školy. Predseda miestnej rady Štefan Lehoczky na májovej jubilejnej slávnosti zdôraznil, že pred oslobodením tu bolo umožnené učiť sa po slovensky len v prvých troch triedach na hodinách čítania a písania.

Následkom toho Komlóšania sa nevedeli dobre naučiť spisovnú slovenčinu. Po oslobodení nastali od základov lepšie podmienky. Od 1. januára roku 1945 sa začal vyučovať slovenský jazyk ako predmet a v roku 1946 sa založila slovenská základná škola, v ktorej za 30 rokov sa učilo viac ako osemsto žiakov. Musíme úprimne uznať, že v jej činnosti bol aj úpadok. Boli roky, keď sa málo detí hlásilo do jej tried. Našťastie v posledných rokoch tendencia zvyšovania počtu žiakov je výrazne badateľná, a tak školu navštevuje znova 150 žiakov. (27. mája 1976 / Foto: Retro Komlós)

Pred 35 rokmi: „Cez prestávku hovorili všetci po slovensky“

„Keď som začal učiť, napriek tomu, že sme vyučovali po maďarsky, cez prestávku hovorili všetci po slovensky. Dnes, keď sa vyučuje aj po slovensky, cez prestávky sa deti i učitelia rozprávajú po maďarsky,“ povedal pre Ľudové noviny pedagóg Pavol Gajdáč, ktorý na svoje pôsobenie v Čabasabadi spomína takto: „Školu tu postavili v tridsiatych rokoch XX. storočia. Bola to štátna škola. Keď som tam v roku 1949 začal učiť, do vyšších ročníkov chodilo 38 žiakov, do nižších 76 a všetci patrili mne. Nebolo to veru málo! Život vtedy spestrovali veselice a zabíjačky. Pochopil som, čo znamená byť učiteľom na sálaši, aký vzťah k nemu majú rodičia a ľudia vôbec. V tých časoch boli našimi ozajstnými „sponzormi” rodičia. V lete maľovali, opravovali školu, v zime donášali palivo, pretože v tých časoch sa stávalo, že škola nedostala uhlie a ak by rodičia neboli popílili dávno vyťaté agáty, v zime by boli mrzli deti i učiteľ. Nereptal nik. Učiteľ, ktorý požíval úctu a lásku, mal i v puste isté zázemie.“ (30. mája 1991 / Foto: beol)

Pred 20 rokmi: Vystavené tkaniny komlóšskych Slovákov

Organizácia komlóšskych Slovákov a Slovenské regionálne osvetové stredisko usporiadali výstavu pod názvom Tkaniny komlóšskych Slovákov, ktorú otvorila známa komlóšska výšivkárka Katarína Stirbiczová Danková. – Tkanie patrí medzi tradičné remeslá našich predkov. Je to ťažká práca. Začala sa už vtedy, keď zasiali konope, alebo keď sa narodilo málo oviec. Močenie, lámanie, čistenie, trepanie, česanie a pradenie dalo veľa roboty. Od žatvy až do tkania každá fáza tejto práce spočívala na ženských pleciach. Biele plátno sa ťažko farbilo, preto na starých textíliách je málo farby a ozdôb. Sú na nich tmavočervené a čierne pásy, prevažne geometrické vzory. V minulosti boli len konopné plátna, až začiatkom XX. storočia sa objavila bavlna. Začalo sa miešanie konopných a bavlnených plátien. Ozdoba bola už omnoho bohatšia. Jednoduché geometrické tvary vystriedali kvety, listy, hviezdy, ružičky, rozmarín. Medzi motívmi zvierat sa nachádzajú len dvojice holubov. Zaniknutím roľníckeho spôsobu života zaniklo aj tkanie. Dnes niektoré ženy doma ešte tkajú, ale už len zo záľuby, – konštatovala K. Stirbiczová Danková. (8. júna 2006 / Foto: aszm)

Zostavil: Imrich Fuhl