Predkladaná vedecká dvojjazyčná publikácia autoriek Tünde Tuškovej a Alžbety UhrinovejSlováci a slovenský jazyk v Maďarsku: Prípadová štúdia o Slovenskom Komlóši predstavuje významný príspevok do výskumu slovenských národnostných komunít v Maďarsku.

Z územného hľadiska je slovenská populácia v Maďarsku najpočetnejšia v Békešskej, Komárňansko-ostrihomskej a Peštianskej župe. Autorky spracovali skúmanú problematiku komplexne a interdisciplinárne, pričom prepájali poznatky primárne zo sociolingvistiky, ale aj etnológie, histórie, sociológie i výskumu etno-kultúrnych (či jazykových) menšín. Výsledkom je ucelená monografia, ktorá prináša nielen aktuálny obraz o stave slovenského jazyka a identitných postojov v prostredí Slovákov v Maďarsku i v celonárodnom kontexte, predovšetkým na príklade Slovenského Komlóša (Tótkomlós) v Békešskej župe. Zároveň vytvára cenný komparatívny materiál pre ďalšie výskumy národnostných komunít.

Publikácia je logicky komponovaná a jednotlivé kapitoly na seba prirodzene nadväzujú. Úvodné časti poskytujú historický a spoločenský kontext skúmanej lokality, pričom autorky analyzujú dejiny osídlenia, etnický vývoj, národnostnú a náboženskú štruktúru obyvateľstva, ako aj vývin slovenského jazyka v prostredí jazykového kontaktu s maďarčinou, otázku používania nárečia a súčasnú jazykovú situáciu. Osobitnú pozornosť venovali vývoju školstva, postaveniu slovenského jazyka vo vzdelávacom procese, ako aj politickej a kultúrnej sebaorganizácii slovenskej komunity po roku 1989. Tieto kapitoly poskytujú čitateľovi potrebné interpretačné východiská pre pochopenie súčasného stavu skúmanej komunity. Autorky pripomenuli, že výsledky sčítaní obyvateľov nevypovedajú dostatočne objektívne údaje, keďže časť populácie sa k národnosti nepriznáva z rôznych dôvodov (ako napr. traumy z histórie, strach, predsudky, domáca politika, susedská politika atď.).

Čo sa týka vplyvu škôl na jazykové a etnické/národnostné identitné postoje, autorky napr. uviedli: „Je (...) dôležité zdôrazniť, že školy samy osebe nemôžu splniť spoločenské očakávania. Nie je dostatočné, ak sa žiaci stretávajú so slovenským jazykom, tradíciami a kultúrou, t. j. so slovenským národnostným bytím, len v škole. Vplyv škôl musia čo najrozmanitejšie a priebežne posilňovať iné národnostné inštitúcie a organizácie. Okrem toho by žiaci, učitelia a rodičia mali pravidelne zažívať aj mimo školských múrov, že ich väčšinové maďarské prostredie tiež podporuje, cení si, akceptuje a vyžaduje tú inakosť, ktorú reprezentujú“ (s. 28).

Mimoriadne hodnotnou časťou publikácie je detailná charakteristika mesta Slovenský Komlóš ako jedného z významných historických a kultúrnych (etnoregionálnych) centier dolnozemských Slovákov. Autorky predstavujú mesto nielen prostredníctvom historických údajov, ale aj z pohľadu jeho súčasného spoločenského života, fungovania inštitúcií a každodenného používania slovenského jazyka.

Najväčšiu vedeckú hodnotu predstavuje vlastný empirický výskum založený na rozhovoroch, dotazníkovom zisťovaní medzi respondentmi, oficiálnych úradných štatistikách, ktorý následne výstižne i efektívne analyzovali a interpretovali. Autorky skúmali jazykové kompetencie jednotlivých generácií, národnostnú identitu, jazykové postoje, stereotypy a predsudky spojené so slovenským jazykom i jeho používateľmi v historicko-chronologickom uchopení. Získané údaje interpretovali vecne, kriticky a s primeraným rešpektom k sociálnym a generačným rozdielom. Výsledky zároveň zasadili do širšieho kontextu výskumu jazykového posunu, bilingvizmu a zachovávania jazykov národností.

Za osobitne podnetnú možno označiť analýzu jazykovej krajiny mesta. Autorky systematicky dokumentovali prítomnosť slovenského jazyka vo verejnom priestore prostredníctvom rôznych materiálov ako pozvánky, plagáty, letáky, ako aj názvov inštitúcií, ulíc, pamätných tabúľ, sôch, informačných tabúľ a ďalších nápisov. Táto časť vhodne dopĺňa sociolingvistický výskum a názorne ukazuje mieru viditeľnosti slovenského jazyka vo verejnom živote, čím rozširuje pohľad na fungovanie menšinového jazyka nad rámec individuálnej jazykovej kompetencie.

Pozornosť si zasluhujú aj kapitoly venované subjektívnym názorom respondentov na slovenský jazyk, občianskej sfére, aktivitám národnostných organizácií, médiám a kultúrnemu životu komunity. Autorky presvedčivo ukázali, že zachovanie jazyka nie je podmienené iba školským vzdelávaním, ale aj existenciou funkčného rodinného, spoločenského, kultúrneho a mediálneho prostredia, ktoré vytvára priestor na jeho každodenné používanie.

Významným prínosom publikácie je porovnanie aktuálnych výsledkov s predchádzajúcimi výskumami realizovanými v Slovenskom Komlóši. Vďaka tomu možno identifikovať funkcie slovenskej jazykovej krajiny v meste, dlhodobé vývinové trendy, zmeny v jazykovom správaní, identifikácii obyvateľov i v postavení slovenského jazyka v jednotlivých spoločenských doménach. Takýto diachrónny prístup podstatne zvyšuje vedeckú hodnotu monografie a umožňuje objektívnejšie hodnotiť dynamiku jazykových a identitných procesov. Autorky konštatovali, že v Slovenskom Komlóši je v súčasnosti slovenčina prítomná a používaná vo všetkých troch základných vrstvách kultúry, avšak silne diferencovane v jednotlivých komunikačných sférach a medzi generáciami – s evidentným ústupom slovenčiny v súkromnej sfére.

Po metodologickej stránke publikácia spĺňa požiadavky kladené na súčasnú vedeckú monografiu. Výskumné postupy sú transparentne opísané, interpretácia výsledkov je založená na relevantných empirických údajoch a opiera sa o aktuálnu odbornú literatúru. Autorky vhodne kombinujú kvantitatívne i kvalitatívne metódy, čo umožňuje zachytiť nielen štatistické tendencie, ale aj individuálne skúsenosti a postoje respondentov.

Pozitívne možno hodnotiť aj jazykovú a štylistickú úroveň publikácie. Text je vecný, prehľadný a terminologicky presný. Odborné pasáže sú formulované zrozumiteľne, čo umožňuje využitie monografie nielen odbornou verejnosťou, ale aj študentmi, pedagógmi či predstaviteľmi národnostných samospráv a kultúrnych organizácií.

Predložená publikácia predstavuje hodnotné vedecké dielo s významným prínosom pre výskum slovenských komunít v zahraničí, menšinovej sociolingvistiky, jazykovej politiky i výskumu národnostnej identity. Jej výsledky majú nielen vedeckú, ale aj praktickú hodnotu, keďže poskytujú dôležité poznatky využiteľné pri tvorbe opatrení na podporu slovenského jazyka a kultúry v prostredí Maďarska. Na základe uvedených skutočností publikáciu hodnotím veľmi pozitívne. Ide o metodologicky kvalitne spracovanú, obsahovo bohatú a vedecky prínosnú monografiu, ktorá významne rozširuje poznanie o súčasnom postavení slovenského jazyka a slovenskej komunity v Maďarsku.

(Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Békešská Čaba, 2026)

prof. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD.

Foto: (a)