Najdôležitejšími jednotkami kalendára sú deň a rok odvodené od týchto cyklov, pričom v prípade Slnka sa uvažuje o jeho pohybe voči Zemi, hoci v realite Zem opisuje pohyb okolo Slnka i svojej osi. Ľudia sa od samotného počiatku svojej existencie zaoberali meraním plynúceho času a zvyčajne nebeské telesá ako Slnko, Mesiac, planéty a hviezdy, sa používali na tento účel. V priebehu histórie aj kalendáre prešli mnohými zmenami. Súčasný kalendár bol vytvorený na základe tzv. Gregoriánskeho kalendára, ktorý zaviedol pápež Gregor XIII. keď v pápežskej bule Inter Gravissimas 24. februára 1582 nariadil, aby sa zo 4. októbra 1582 hneď skočilo na 15. október 1582, odkedy sa datuje používanie tohto kalendára.
Dnes, keď žijeme v čase globalizácie a internetizácie, v čase množstva masovokomunikačných prostriedkov, vizuálnych a printových médií, máme prístup k nekonečnému množstvu informácií. V minulosti však túto službu pre našich predkov zabezpečoval najmä kalendár. Jedným z prvých bol kalendár, ktorý vydal slovenský kníhtlačiar Mikuláš Bakalár Štetina v roku 1499 v Plzni v českom jazyku a postupne sa vydávali rôzne kalendáre, ktoré predstavovali najdôležitejšiu knihu ľudového čítania a vzdelávania.
Kalendár je vlastne populárno-náučná publikácia s témou času, jeho merania. Základom vzniku kalendárov sú astronomické javy, podstatnú časť tvoria významné sviatky kresťanského kalendára, mien a postupne sa stávali súčasťou národnej kultúry. V minulosti boli kalendárne knižky po Biblii najčítanejšími publikáciami. Postupne sa kalendáre stali jedným z najmasovejších komunikačných prostriedkov vzdelávania, výchovy encyklopedického rázu a širokej štýlovej príbuznosti.
Prvý kalendár na území dnešného Slovenska vydali v Trenčíne roku 1638. Novšie dejiny najobľúbenejšieho ľudového čítania však začal písať roku 1805 Juraj Palkovič. Jeho kalendár vychádzal v Bratislave až do revolúcie roku 1848 v náklade až desaťtisíc výtlačkov. V polovici 19. storočia bolo už kalendárov hodne, najpopulárnejšia bola hádam Domová pokladnica. Matica slovenská začala vydávať svoj Národný kalendár roku 1866. Medzi našimi predkami na Dolnej zemi sa od roku 1894 tešil obľube najmä Tranovský kalendár.
Po prvej svetovej vojne, v nových spoločenských a hospodárskych podmienkach, začínajú roku 1919 svoju krivolakú púť 20. storočím dva naše kalendáre, ktoré zotrvali až po súčasnosť: Čabiansky kalendár v Maďarsku a Národný kalendár v Srbsku.
V týchto dimenziách vychádza i tohoročný Čabiansky kalendár, ktorý po prvýkrát vychádzal v rokoch 1920 -1948, aby sa opäť vrátil do života Slovákov v Maďarsku, ale aj v na celej Dolnej zemi, v roku 1991, keď ho pokrstili slávny otec dolnozemských Slovákov Ján Sirácky s Miroslavom Demákom a od tých čias sa objavuje každoročne. Čabiansky kalendár 2011 je 21. od obnovenia a 49. od svojho vzniku.
Je pre mňa cťou prezentovať najnovšie dielo zanietených priateľov z Békešskej Čaby - Čabiansky kalendár, ktorý má svojich čitateľov, obdivovateľov aj u nás v Nadlaku, ale aj v iných, hlavne slovenských evanjelických lokalitách v Rumunsku.
Aktuálny ročník Čabianskeho kalendára redigovali Anna Ištvánová, Hajnalka Krajčovičová a Zuzana Kunovaczová Gulyášová. Šéfredaktorkou bola aj v tomto roku doc. Tünde Tušková. Jazykovou redaktorkou bola Iveta Hruboňová, kým autorom fotografií je Csaba Lampert. Vydala ho Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) v náklade 500 výtlačkov a v rozsahu 200 strán formátu A5 na kriedovom papieri. Za vydanie kalendára je zodpovedný predseda ČOS Michal Lásik. Vydanie Čabianskeho kalendára podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Zastupiteľský zbor Békešskej Čaby a Slovenská samospráva v Békešskej Čabe. Vytlačili ho v tlačiarni Progresszív Nyomda Kft. v Békešskej Čabe.
Tohoročný kalendár otvára blahoprianie do nového roku, ktorým redakcia želá čitateľom veľa zdravia, šťastia a spokojnosti. Po ňom nasleduje kalendárna časť, každému mesiacu je venovaná dvojstrana. V tejto časti sú uvedené mená a sviatky tak podľa slovenského, ako aj podľa maďarského kalendára a taktiež aj čas východu a západu Slnka. Druhá strana každého mesiaca uvádza farebnú fotografiu z niektorého minuloročného podujatia.
Po kalendárnej časti nasleduje textová časť, ktorá je zoskupená do jednotlivých rubrík. Tohoročný kalendár obsahuje deväť takýchto blokov, a to: Výročia a jubileá, Dolnozemské hodnoty, Zo súčasnosti Dolnej zeme, Úryvky zo študentských prác, Zaujímavosti, Vzájomnosti, Z dolnozemskej literatúry a umenia, V nárečí a Kronika udalostí 2010.
Prvú stať textovej časti, podobne ako vo vlaňajšom kalendári, tvoria Výročia a jubileá. Úvodným príspevkom rubriky nás šéfredaktorka kalendára Tünde Tušková oboznamuje s tým, ako Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku oslavoval svoje dvadsiate narodeniny v Martine, na Slovensku. V tej istej rubrike doc. Tušková prináša ukážky z tvorby ľudového básnika Jána Gerčiho. V roku 2011 si pripomíname 101. výročie jeho úmrtia a pri tejto príležitosti sú uverejnené aj jeho básne v čabianskom nárečí, ktoré sú prevzaté z Čabianskeho kalendára z roku 1935. V ďalšom článku Karol Wlachovský informuje o významných prozaikoch Martinovi Kukučínovi a Kálmánovi Mikszáthovi, ktorí v roku 2010 mali okrúhle výročie narodenia, respektíve úmrtia. Aj tretí materiál je venovaný Martinovi Kukučínovi. Rubrika pokračuje zaujímavým príspevkom z pera šéfredaktorky Ľudových novín Alžbety Račkovej, ktorý približuje čitateľovi zaujímavé informácie o implikovaní Komlóšanov do formovania Sedliackej strany Uhorska, na čele ktorej stál legendárny Slovák, Čabän Ondrej Liker Áchim. Jeho sté výročie úmrtia si pripomíname v tomto roku. Nie menej pútavým je rozsiahlejší materiál Pavla Kovácsa o Samuelovi Tešedíkovi staršom, pri príležitosti 300. narodenín tejto významnej osobnosti slovenských dejín. Napriek tomu, že priamo na Čabe žil a pôsobil krátko, svojimi činmi sa trvalo zapísal do histórie tunajších Slovákov. (viď popis na str. 41 a poriadok účasti na bohoslužbách str. 43). Rubriku uzaviera článok Anny Ištvánovej o vyznamenanom speváckom zbore Čabianska ružička.
Nasledujúce stránky kalendára sú venované rubrike Dolnozemské hodnoty, ktorú tvorí sedem príspevkov z pera šiestich autorov a ktoré sa zaoberajú prevažne problematikou 19. storočia. Docentka Alžbeta Uhrinová sa v relatívne rozsiahlom materiáli venuje pamiatkam našich cintorínov na základe analýzy nápisov z náhrobných dosiek na cintorínoch v slovenských lokaliách v Maďarsku. Ako píše autorka v úvode príspevku, cintoríny predstavujú súčasť národného dedičstva a ešte nám veľa môžu povedať o kultúre, histórii, hierarchii hodnôt či prioritách daného spoločenstva (v tomto prípade o Slovákoch v tej-ktorej dolnozemskej lokalite). Ďalšie dva príspevky nám približujú reálie slovenských evanjelikov v Slovenskom Komlóši a Čanádalberte v druhej polovici 19. storočia, ktoré autorsky podpisujú známe osobnosti: doc. Miroslav Kmeť, respektíve Dr. Ondrej Krupa. Tiež do obdobia 19. storočia nás zavedie aj doc. Peter Chrastina, ktorý sa zmieňuje o človeku v chotári Veľkého Bánhedeša. Ani v tohoročnom kalendári nechýba príspevok známeho nitrianskeho publicistu Jána Jančovica, ktorý vo svojich dvoch článkoch píše o Čabänoch na stránkach Národného hlásnika a o čabianskom školstve koncom 19. storočia. Záverečným príspevkom tejto rubriky je pohľad Alžbety Račkovej do minulosti Slovenského Komlóša prostredníctvom dobových pohľadníc.
Stať Zo súčasnosti Dolnej zeme pozostáva z troch príspevkov. Neúnavná Anna Ištvánová píše o miestnom záujmovom krúžku Rozmarín, ktorý bol na sklonku minulého roka odmenený prestížnou cenou Granátové jablko. Ďalšie dva príspevky sú z pera komlóšskej hosťujúcej učiteľky slovenského jazyka Ľubomíry Rollovej, ktorá sa zamýšľa nad voľbami do minuloročných slovenských menšinových samospráv a informuje o situácii v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši v školskom roku 2010-2011.
Úryvky zo študentských prác sú v poradí štvrtou staťou textovej časti kalendára, V jej úvode Tünde Tušková informuje o výhercoch súťaže Ja a moji predkovia III. Potom je uverejnených dvanásť prác výhercov súťaže. Skutočnosť, že redakcia venovala takmer pätinu kalendára (37 strán) práve týmto prácam, dokazuje význam, pripisovaný výskumnej práci našich mladých, za ktorý im patrí naša chvála.
V piatej rubrike Zaujímavosti sa nachádza sedem príspevkov, ktoré veľmi vhodne okoreňujú obsah kalendára. Mimoriadne zaujímavý je prvý materiál z pera Dr. Anny Kovácsovej, ktorá nám približuje kuchársku knihu budapeštianskeho mešťana Jána Babilona, jej obsahovú stránku, ale oboznamuje nás aj so zázemím, v ktorom knižka vznikla (viď str. 130 - 131). Tiež v tejto rubrike je uverejnená úvaha Dagmar Králikovej, ktorá sa zamýšľa nad slovenskou národnou identitou, praktické rady Jána Chlebnického k jarným záhradným prácam, ale aj informácia o prvej publikácii kalendárneho typu, pripravenej nadlackými záhradkármi, o ktorej píše Pavol Bujtár. Publicista Ján Jančovic v tejto časti kalendára píše o záľubách Ondreja Zeleňanského z Veľkej Marasti. Z materiálu prevzatého z denníka SME, ktorý autorsky podpisuje Peter Pišťanek, sa dozvedáme o uhliaroch a brtníkoch ako o zabudnutých remeslách dávnych čias (viď str. 147, 150).
Rubrika Vzájomnosti prináša prednášku primátora mesta Békešská Čaba Gyulu Vantaru o slovensko-maďarskej spolupráci v meste.
V ďalšej, v poradí siedmej stati Z dolnozemskej literatúry a umenia, aj tohtoročný kalendár prináša ukážky z tvorby slovenských autorov žijúcich na Dolnej zemi (v Maďarsku a Rumunsku). Zastúpení sú básnici Juraj Dolnozemský, Ivan Miroslav Ambruš, Ján Gerči a prozaičky Zuzana Antalová, Iveta Hruboňová, Anna Rău-Lehotská.
Rubrika V nárečí prináša ukážku z veľkobánhedešského nárečia, ktorú pre čitateľov kalendára zaznamenala Zuzana Kunovaczová Gulyášová.
Poslednou pravidelnou rubrikou kalendára (deviatou) je mimoriadne cenná Kronika udalostí roku 2010, ktorá uvádza komplexné aktivity, ktoré Slováci v Békešskej Čabe, ale aj v širšom dolnozemskom regióne, vyvíjajú pre svojich súčasníkov. Okrem samotných chronologicky zaznamenaných podujatí je trefne doplnená kvalitnými farebnými fotografiami.
Čabiansky kalendár patrí k najlepším populárno-náučným publikáciám nielen pre Slovákov v Maďarsku, ale významný informačný, vzdelávací, poučný i zábavný fenomén predstavuje aj v kontexte slovenskej Dolnej zeme. Jeho existencia je dôkazom životaschopnosti Slovákov z Békešskej Čaby, ich kreativity a prítomnosti v týchto priestoroch. Ďakujeme vydavateľovi, redaktorom, autorom príspevkov Čabianskeho kalendára 2011 za ich vynikajúci počin, čitateľom prajeme veľa krásnych chvíľ strávených pri listovaní kalendára, ktorý nás už titulnou stránkou volá k čabianskym chrámom, ktoré tam nemenne stoja veky a obrazom v dolnej časti pripomína, čím a ako prežili Dolnozemci.
Prajme si spoločne veľa krásnych chvíľ pri prezentácii ďalších ročníkov Čabianskeho kalendára v dobrom zdraví, spokojnosti a šťastí pre nás všetkých.
Autor je prvý podpredseda Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku. Príspevok odznel 1. marca na prezentácii Čabianskeho kalendára v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe
O Čabianskom kalendári a Čabänovi v Dome slovenskej kultúry