75. majstrovstvá sveta (MS) v ľadovom hokeji, ktoré sa premiérovo uskutočnili v Slovenskej republike, vyvrcholili 15. mája severským finálovým derby medzi Švédskom a Fínskom.
Po prekvapivo vysokom víťazstve 6:1 sa z trofeje po roku 1995 druhýkrát mohli tešiť hokejisti z krajiny tisícich jazier. Nie je teda prekvapením, že fínsky kapitán Mikko Koivu „sa zamiloval“ do Slovenska a jeho spoluhráči zhodnotili slovenský šampionát ako „najlepšie organizované MS“. Iné hodnotenie od šťastných majstrov sveta sa veľmi ani nedalo očakávať, aké však boli prvé slovenské MS v skutočnosti?
Prezident Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) René Fasel hodnotil šampionát pozitívne: „Slogan šampionátu „Slovensko - hokejová republika“ je veľmi presný a sedí. V Bratislave vládla na zápasoch skvelá atmosféra. Publikum bolo neuveriteľné nielen na stretnutiach Slovenska, ale aj Českej republiky.“ Organizátori sa nemôžu sťažovať ani na návštevnosť zápasov - priamo na štadiónoch ich podľa informácie vydanej organizačným výborom MS 2011 videlo dokopy 406 704 divákov. Prítomných bolo 981 novinárov a televízny signál z duelov bol vysielaný do 114 krajín. Hokejoví priaznivci vo všetkých kútoch sveta tak mohli zažiť okrem iného aj jeden z najkrajších gólov v histórii MS, ktorý vsietil iba 19-ročný fínsky útočník Mikael Granlund v semifinálovom zápase s Ruskom, alebo nevídanú gólovú prestrelku v stretnutí o bronz medzi Českou republikou a Ruskom, ktoré skončilo víťazstvom Čechov v pomere 7:4.
Jedným z mála, ale bezpochyby nemalým negatívom šampionátu bolo, že domáce mužstvo nedokázalo naplniť očakávania, ktoré doň vkladali médiá aj fanúšikovia. Absencia hosťujúcej krajiny vo vyraďovacej fáze totiž vždy poznačí atmosféru podujatia. Mužstvo poskladané z hviezd slovenského hokeja, ktoré pred desaťročím nosili z MS medaily a ktorých na vlaňajšej olympiáde vo Vancouveri oddelila od bronzových medailí iba nevydarená tretia tretina proti Fínsku, pravdepodobne nezvládli enormný tlak. S ich hrou nebol problém, dokázali si vytvoriť dostatok šancí a strelili pravdepodobne najviac tyčiek spomedzi všetkých tímov, góly však neprichádzali, a tak k štyrom frustrujúcim jednogólovým prehrám si pripísali iba dve víťazstvá - v prvom a poslednom zápase. Opäť však treba vyzdvihnúť skvelých fanúšikov, ktorí po záverečnom víťaznom vystúpení Slovákov proti Dánsku obdarovali svojich hráčov búrlivým potleskom a skandovaním „Ďakujeme-ďakujeme!“ za všetky tie krásne hokejové zážitky, ktoré im v uplynulom desaťročí pripravili. Pravdepodobne viacerí slovenskí veteráni si už reprezentačný dres viackrát neoblečú. Svoju bodku za reprezentačnou kariérou už pred MS avizoval kapitán Pavol Demitra, ktorému sa po zápase ušiel veľký potlesk a počas dojímavej rozlúčky s fanúšikmi a spoluhráčmi sa neubránil ani slzám.
Na záver nám ostáva iba skonštatovať, že Slovensko sa ukázalo ako schopný hostiteľ takéhoto významného športového podujatia. MS sa zaobišli bez väčších problémov, v Bratislave a Košiciach sú dva moderné štadióny vhodné na hostenie svetového šampionátu, a preto nie je vylúčené, že v budúcnosti sa sem hokejová elita ešte vráti.
(zp)