Logo

Dielo Jána Fuzika na filmovej prehliadke

Dokumentárny film Jána Fuzika Farkaslyuk (Vlčia diera) bol zaradený do súťažného programu 42. Maďarskej filmovej prehliadky. Kameramanom, strihačom a producentom filmu je András Tóth-Szöllős.

Režisér filmu sa pustil za pozadím tlačovej správy o tom, že v obci Farkaslyuk v blízkosti Ózdu prebieha ilegálna ťažba kvalitného uhlia. Do konca 80. rokov tu pôsobila uhoľná baňa, ktorá živila nielen obyvateľstvo, ale aj samotnú obec. Rómovia, ktorí tu žijú v bezvýhľadnej situácii, ťažia uhlie z blízkosti povrchu a tak si zabezpečujú kurivo na zimu, aby nezamrzli vo svojich skromných príbytkoch. Okrem toho, že čierne uhlie ťažia za životu nebezpečných podmienok, je to aj ilegálne, veď k tejto činnosti je potrebné množstvo povolení a veľké investície, ktoré by tunajší chudobní ľudia nikdy nezohnali. Keďže uhlie je kvalitné a ani jeho ťažba nie je nemožná, právom sa nadhodí otázka, prečo museli zatvoriť dobre vybavenú baňu? Kompetentní ju zatvorili a obyvateľov baníckej kolónie rozprestierajúcej sa nad bohatým ložiskom uhlia - Maďarov a Rómov - chceli presvedčiť o tom, aby prešli na moderné kúrenie plynom. Boršodskú dedinu postihla nezamestnanosť, bieda a krásne lesy obklopujúce kedysi bohatú obec postupne zmizli cez komíny tunajších chatrčí. Ťažbu uhlia obnovili práve preto, lebo ľudia v okolí už nenašli iné kurivo. Napriek všetkým snahám, ktoré spoznáva divák prostredníctvom starostu obce a banského kapitána v Miškovci, miestni obyvatelia za daných okolností nemajú šancu na legálne pokračovanie v ťažbe. Pozitívnym vývinom môže byť, že istý podnikateľ vidí možnosť rozbehnúť povrchovú ťažbu.

Jánovi Fuzikovi nie je cudzie banícke prostredie, veď ľudia v jeho rodnej obci Kestúci sa donedávna tiež živili týmto remeslom. „Keď bývalý hrdý rómsky haviar, alebo strelmajster hovorili o zašlých šťastnejších časoch, ako keby som počul svojho strýka - baníka z Kestúca. A teraz títo zronení, beznádejní ľudia nariekajú nad tým, že ich vnúčatá vyrastajú tak, že svojich rodičov nikdy nevideli chodiť do práce,“ povedal o svojich pocitoch počas nakrúcania filmu pre portál film.hu J. Fuzik.

Sprac.: br