Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS) udelilo najvyššie vyznamenanie našej Slovače Anne Molnárovej zo Slovenského Komlóša, Ženskému speváckemu zboru Rozmarín z Baňačky a Márii Žilákovej z Budapešti.
Anna Molnárová sa narodila v Slovenskom Komlóši v slovenskej roľníckej rodine. Po ukončení vysokoškolských štúdií vyučovala slovenčinu v Čanádalberti a v Pitvaroši. Od začiatku svojho pôsobenia sa zapojila do verejnej činnosti, bola aktívnou organizátorkou slovenských kultúrnych podujatí a ochotníckeho divadla. Bola členkou pitvarošského speváckeho zboru a dlhé roky pracovala ako vedúca Slovenského klubu v Pitvaroši.
Aj na dôchodku veľmi aktívne pracovala. Pokračovala vo vyučovaní slovenčiny a zapojila sa do činnosti komlóšskych Slovákov. Jej zásluhou sa stala Organizácia komlóšskych Slovákov, ktorú viedla, hlavnou silou svornosti Slovákov a bázou Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši.
Dodnes aktívne pracuje na národnostnom poli a nadšene zastupuje záujmy Slovákov. Podieľala sa na vydaní viacerých publikácií o histórii a tradíciách Slovákov v jej rodisku. Aj teraz pracuje na vydaní knihy Stopy národopisných pamiatok komlóšskych Slovákov.
Anna Molnárová sa svojou mnohostrannou obetavou činnosťou stala významnou osobnosťou na slovenskom národnostnom poli.
Docentka doktorka Mária Žiláková je rodáčkou z Veľkého Bánhedeša. Po získaní diplomu stredoškolskej profesorky slovenského jazyka a literatúry a filológie českého jazyka pracovala na Katedre slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa, neskôr sa stala odbornou asistentkou katedry. V roku 1997 bola vymenovaná za docentku, je garantkou odboru slovenský jazyk a literatúra. Túto funkciu zastávala aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a na maďarskej Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne.Prednáša lingvistické disciplíny, jej vedecký záujem sa zameriava v prvom rade na jazyk Slovákov v Maďarsku. Z tohto zorného uhla sleduje aj etnografické relikty svojej minority.
Napísala početné lingvistické a etnografické štúdie v slovenskom i maďarskom jazyku, je redaktorkou, resp. spoluredaktorkou mnohých kníh. Jej najnovšia, v poradí tretia publikácia Ľudové liečenie Slovákov v Maďarsku, vyšla v roku 2009.
Doktorka Mária Žiláková je školiteľkou na doktorandskej škole slovanských jazykov Univerzity Loránda Eötvösa a od založenia Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku jeho externou spolupracovníčkou. Bola v bádateľskom tíme každého lingvistického projektu, roky je moderátorkou konferencií, pravidelne sa zúčastňuje na medzinárodných táboroch.
Profesorka, výskumníčka a expertka v odbore národnostného školstva doktorka Mária Žiláková je váženou a uznávanou osobnosťou nášho slovenského verejného života.
Ženský spevácky zbor Rozmarín z Baňačky vznikol v roku 1996 s cieľom zbierať, oživiť, zachovať a odovzdať staré piesne a zvyky zemplínskeho regiónu. Súbor je majiteľom obrovského pokladu. V repertoári má spracované všetky významnejšie momenty života človeka od narodenia až po smrť. Zbor svojimi vystúpeniami obohacuje mnohé kultúrne podujatia v regióne. Jeho členovia sú gréckokatolíckeho vierovyznania, preto majú v repertoári aj cirkevné piesne a náboženské rituály. Ročne ich pozývajú na 15-20 akcií. Speváčky často vystupujú aj na podujatiach v susednom Slovensku. Úzko spolupracujú s Regionálnym osvetovým strediskom v Trebišove a Zemplínskym osvetovým strediskom v Michalovciach. Vystupovali na Ukrajine, v Rumunsku, Holandsku a na mnohých miestach v Maďarsku.
V rámci medzinárodného folklórneho festivalu, usporiadaného pravidelne koncom augusta v Novom Meste pod Šiatrom, hostia folklórne súbory skoro z celého sveta.
Svojimi kultúrnymi iniciatívami súbor zveľaďuje Oblastný dom zemplínskych Slovákov v Baňačke. Spevom ozvučuje jeho storočné steny a v jeho miestnostiach občas oživuje tradičné domáce činnosti. Vedúcou súboru je Mária Holodová.