Nedávno som písala o návšteve Čabanov na Slovensku v Nitre, v Nových Zámkoch a v Komárne, kde naši navštívili svojich predkov a príbuzných. Čabania majú priateľov - Slovákov aj v Rumunsku.
26. júna delegácia čabianskych Slovákov pod vedením pracovníčky Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) Alžbety Ančinovej odcestovala do Rumunska. Delegáciu tvorili členovia vedenia ČOS Ján Tadanai a Ondrej Hanko, ľudový spevácky zbor Orgován a jeho vedúca, autorka týchto riadkov.
Čabania majú styky v prvom rade so Slovákmi žijúcimi v Nadlaku, veď ich predkovia sa začiatkom 19. storočia presídlili do Nadlaku práve z okolia nášho mesta.
Tentoraz sme cestovali za Slovákmi žijúcimi v rumunskom Rudohorí (Munţii Plopisului). Sú to potomkovia kolonistov, ktorí prišli na toto neobývané územie v troch vlnách v rokoch 1790-1838. Slovenská populácia žijúca východne od mesta Oradea sa živila roľníctvom, chovom dobytka a spracúvaním pokladov prírody. Veľká časť rudohorských Slovákov sa po druhej svetovej vojne presťahovala do Československa. Tento fakt potvrdili aj výsledky sčítania ľudu, podľa ktorých v roku 1930 žilo v Rumunsku 52 tisíc Slovákov a Čechov, kým v roku 1956 ich bolo už len 23 tisíc. Dnes žije v Rumunsku 17-21 tisíc Slovákov a Čechov (Wikipédia).
Našou prvou zastávkou bola dedinka Derna, učupená pri severnom úpätí pohoria. Zúčastnili sme sa na omši v dernianskom katolíckom kostole, ktorá sa konala v slovenskom jazyku. V malom kostole sa zišla celá miestna slovenská pospolitosť. 6-7-ročné deti mali prvé prijímanie, potom pán velebný pokrstil novorodeniatka. Na konci omše zaspieval hostiteľom aj náš spevokol.
Pri prechádzke sme sa od našej sprievodkyne dozvedeli, že súčasnú dedinu založili v XVIII. storočí rumunskí kolonisti. Roku 1880 tu bývalo len 199 osôb. Roku 2002 žilo v obci už päť národnosti: Rumuni, Slováci, Maďari, Rómovia a Nemci, spolu 1020 ľudí. Od r. 1880 až do r. 1990 sa zaoberali spracúvaním asfaltu. Dnes väčšia časť obyvateľov pracuje v továrňach alebo sa zaoberá poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
Po prechádzke – na radosť Dolnozemčanov – nasledovala okružná jazda medzi horami. Pozreli sme si obce Bodonoš (Bodonoi), ktorú obývajú tiež Slováci, a Čiernu Horu (Pădurea Neagră). V tejto obci žijú v pokoji a porozumení Rumuni, Maďari, Slováci a Nemci. Podľa sčítania ľudu z roku 1992 tu žilo 1040 občanov, z nich 15% bolo slovenskej národnosti. Okolo roku 1850 tu založili továreň na výrobu skla, ktorá, žiaľ, v 90. rokoch minulého storočia skrachovala. Medzi dvoma časťami obce stojí kaštieľ Zichyovcov. V krásnej budove kaštieľa je dnes ortodoxný kláštor. Na dvore sa týči 400-ročný drevený kostol. Na 2-
Popoludní sa začal festival nazvaný Deň Slovákov. Náš spevokol zaspieval prekrásne čabianske ľudové piesne v sprievode citary. Ďalší vystupujúci boli členovia miestnej Folklórnej skupiny Nádej, ktorú vedie organizátorka dernianskeho podujatia, učiteľka slovenčiny Mária Okularová. V programe vystúpil aj Tanečný súbor Ďatelinka. Skupina pod vedením Any Kapusniakovej prišla na festival zo Slovákmi obývanej dedinky Vorzan (Voivozi), ktorá sa nachádza tiež v Rudohorí, východne od Derny a Bodonoša.
V tejto oblasti si Slováci pekne zachovali svoj jazyk. Bolo pre nás prekvapujúce, že mládež sa zhovára aj medzi sebou po slovensky. V rodinách bežne používajú slovenčinu. Na ulici, v úrade, v obchodoch, všade sa zhovárajú po slovensky. V súčasnosti majú Slováci v týchto obciach dvojjazyčné materské a základné školy. Aj cirkevné obrady tu vykonávajú v slovenskom jazyku. Nemajú a nikdy nemali slovenské médiá, nebolo na okolí ani slovenské gymnázium, napriek tomu si zachovali jazyk svojich predkov. Ako to robia? Cestou domov sme sa nad tým dlho zamýšľali…
Ildika Očovská