Logo

S evanjelickým farárom Pavlom Kováčom o aktivitách S. Tešedíka

Tento rozhovor bol súčasťou práce študentky Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe Rity Hornokovej, ktorú pripravila do súťaže VÚSM Živý odkaz osobností zašlých čias III. Autorka svojou prácou (ktorú sme v skrátenej forme uverejnili v predošlom čísle nášho týždenníka) získala prvé miesto vo svojej kategórii.

- Prečo ste sa rozhodli skúmať život a dielo Samuela Tešedíka staršieho?

- Zaujímalo ma to. Dávnejšie som sa ako sarvašský farár zaoberal pôsobnosťou jeho syna Samuela Tešedíka mladšieho. Pripomenuli sme si 150. výročie jeho úmrtia. V tejto súvislosti som sa začal zaujímať aj o život jeho otca. Minulosť, história patria k nášmu životu. Nevieme sa správne orientovať v prítomnosti, ak sa nerozhliadneme aj v širšom kruhu. Zaujímal ma najmä ako farár. Ako zmýšľal, pracoval, čo považoval za dôležité a čo po ňom zostalo.

- Ako hodnotíte jeho činnosť v Békešskej Čabe?

- Iste nielen ja sa zaoberám jeho životom a dielom. Učím sa od tých, ktorí sa už s ním zaoberali. Napríklad čo znamená, keď Ľudovít Haan o ňom píše: „Ten veľa hláv pod jeden klobúk stisol!” Celá čabianska cirkev jednomyseľne dosvedčila, že on dal postaviť dnešný takzvaný Malý kostol. A ak si uvedomíme, že tu mohol pôsobiť necelých päť rokov, potom je pozoruhodné, aké dôležité veci vykonal. Bez neho by bola Čaba chudobnejšia a národ menej mravný.

- Podľa vás má jeho dielo čo povedať aj súčasníkom?

- Isteže! S. Tešedík starší bol vzdelaný človek. V tom čase kňaz v Uhorsku musel ovládať tri-štyri jazyky (latinský, nemecký, slovanský a maďarský). Študoval nielen v Uhorsku, ale aj v zahraničí – v Nemecku, v Jene. Bol veľmi zodpovedný človek. Vtedy žilo v Békešskej Čabe 2740 ľudí, ktorí sem prišli z rôznych miest. Mali svoje zaužívané zvyky, každý robil tak, ako sa doma naučil, „podľa svojej hlavy”. Tešedík zaviedol poriadok. Naučil ich, ako sa majú správať. Povolal starších, predostrel im svoj plán, oni ho schválili. Na to ho zaviedol do života. Nestačí voľačo len vedieť, treba tak aj činiť. Len tak dobrovoľne sa to nie každému páči, preto načim aj exekútne nariadenie a prísne zákony. Ľudia ho počúvali. Mnohé veci zostali platné dodnes. Aj to svedčí o tom, že ak aj krátko žil, poriadok predsa len ustanovil. Keď ľudia zistia, že poriadok je potrebný, usilujú sa ho dodržiavať.

- Čo si myslíte, Samuel Tešedík starší je známy v kruhu Čabanov?

- V kruhu starších čabianskych cirkevníkov dozaista. Vedia o ňom. Ale aj to máme vedieť, že ľudská pamäť nie je večná. Z času na čas si treba dôležité veci pripomenúť. Na nejaké výročie, ako to bolo aj vlani, keď sme oslávili 300. výročie jeho narodenia. Mladí ľudia o ňom menej vedia. Veď sme prežili takých 40-60 rokov, keď cirkev, kňazov málo spomínali, alebo len hanebne. V dnešnej Čabe už slabne čabianske povedomie. Zato je slušné a potešiteľné, že školy sa usilujú približovať žiakom miestnu históriu.

- Ako by bolo treba popularizovať jeho význam?

- To vyplýva aj z toho, o čom som už hovoril. A nielen Tešedík bol a je príkladný. Načim lepšie poznať minulosť, históriu. Tak nájdeme také osoby, veci, prípady, ktoré nám môžu byť príkladom. Povzbudia nás, aby sme sa starali nielen o seba, o prítomnosť. Budúcnosť bude taká, akí sme my sami. A nielen naša budúcnosť, ale aj budúcnosť našich potomkov.

Otázky kládla Rita Hornoková