25 rokov od založenia folklórneho súboru Lipa

„Kultúru nemožno zdediť, kultúra našich predkov sa raz-dva stratí, ak ju nové generácie znovu a znovu nebudú obnovovať” – zazneli slová Zoltána Kodálya v podaní mladého moderátorského páru v Kultúrnom stredisku v mestskej časti Františkovo v Budapešti. Začiatkom januára sa tu konal galaprogram pri príležitosti významného jubilea: prešlo štvrťstoročie od založenia folklórneho súboru Lipa. Bývalí a súčasní tanečníci spolu s niekdajšími vedúcimi súboru a choreografmi si v kruhu podporovateľov, kamarátov a ďalších hostí pripomenuli túto udalosť v rámci slávnostného programu.

Ústredný slovenský tanečný súbor Prameň vznikol v septembri 1990 v Materskej škole, všeobecnej škole, gymnáziu a internáte s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. „Boli to dosť pohnuté roky,” spomína vtedajší riaditeľ inštitúcie, zároveň čestný predseda súboru Prameň Ladislav Petro. V tom čase prebiehali veľké práce, pracovníci školy sa chystali na presťahovanie inštitúcie do novej budovy. „Mysleli sme, že národnostná škola má byť nielen vyučovacou inštitúciou, ale aj národnostným kultúrnym centrom v Budapešti,” hovoril L. Petro. „Už aj predtým sme pripravovali rôzne kultúrne programy a podujatia, aj školský časopis Plamienok sme mali a rozhodli sme sa, že založíme nejaké kultúrne teleso, divadelný a tanečný súbor.” V septembri 1990 teda vznikol ÚSTS Prameň, v decembri ho mestský súd zaregistroval ako občiansku organizáciu pod názvom Slovenský folklórny súbor Prameň. Predsedníčkou spolku sa stala Zuzana Hollósyová, umeleckým vedúcim bol choreograf Zoltán Varga, asistentkami boli Eva Szilágyiová Šubová a Monika Szelényiová, korepetítorom sa stal Martin Glück. „Mali sme vtedy dosť biedne podmienky kvôli sťahovaniu. Keď sme zbúrali starú školu, mali sme málo miestností, dokonca tri triedy sme museli umiestniť v cudzích školách, a tanečný súbor potreboval sklad, potreboval niekde skúšať. Tanečníci teda skúšali v telocvični vo večerných hodinách, keď bola prázdna, pri nej sme im vytvorili sklad.” Aj napriek všetkým okolnostiam bolo to veľmi živé a bohaté obdobie, spomína bývalý riaditeľ školy s nostalgickým úsmevom na tvári. „Dodnes sledujem činnosť súboru, ktorý ako teraz vidím, pekne prospieva a vyrastá, a dúfam, že bude ešte väčším stromom.”

Folklórny súbor Prameň za jedenásť rokov fungovania dosiahol veľa domácich a zahraničných úspechov, rozvíjal sa pomocou domácich a zahraničných choreografov. Jeho vedúci každý rok zorganizovali doškoľovania a tábory ľudového tanca, a počas viacerých rokov Prameň bol organizátorom Antológie slovenského ľudového tanca. Asi za najväčší úspech možno považovať to, že trojročný doškoľovací kurz učiteľa ľudového tanca kategórie C absolvovalo a povolenie na prevádzkovanie prebralo 17 učiteľov – čo je ešte väčším úspechom, ak zoberieme do úvahy, že posledné také kurzy sa konali v rokoch 1973-74.

V roku 2001 sa Zuzana Hollósyová pre pracovné vyťaženie zriekla funkcie predsedníčky spolku a jeho vedenie odovzdala dvom skúseným odborníčkam Monike Szelényiovej a Eve Szilágyiovej Šubovej. Nástupcom slovenského folklórneho spolku Prameň sa stal slovenský folklórny spolok Lipa. „Už od založenia v roku 1990 som sa podieľala na fungovaní spolku, najprv ako asistentka, od roku 2001 som jeho umeleckou vedúcou,” hovorí E. Szilágyiová Šubová. „Tento súbor je výnimočný tým, že združuje okolité slovenské osady a obce, tancujú v ňom mladí ľudia z Veňarcu, Mlynkov, Čívu, Alkáru, Dunaeďháze, Kerepešu, Čomádu, Tápiószele.” Takáto výnimočnosť prináša so sebou aj ťažkosti: nie je jednoduché organizovať skúšky tak, aby to všetkým vyhovovalo. „Máme jednak gymnazistov, ale základ súboru tvoria tanečníci, ktorí už gymnázium majú za sebou. Týždenne raz máme takto spoločne skúšku, ale v posledných dvoch mesiacoch sme skúšali oveľa častejšie, lebo sme sa pripravovali na galaprogram.” V súbore tancuje okolo dvadsať ľudí, na javisku ich bolo viac než päťdesiat.

Okrem domácich festivalov a vystúpení dostali tanečníci Lipy množstvo pozvaní na vystúpenia aj do zahraničia, viackrát sa zúčastnili na Folklórnom festivale v Detve, niekoľkokrát dostali pozvanie z Česka, Belgicka, Poľska, Rumunska, Srbska, Grécka, Francúzska. Na týchto stretnutiach nadviazali dlhoročné priateľské vzťahy s inými folklórnymi súbormi ako košický Železiar, belgická Lichena, parížske Nádeje a slovenský folklórny súbor Limbora z Prahy, v Maďarsku so súborom Dúha z Malého Kereša, s ečerským Zeleným vencom, s Rozmarínom z Veňarca, a so súborom Pannónia z Malej Tarče. „Pre mňa sú najvzácnejšie momenty, keď sme na detvianskom festivale tancovali choreografiu Drotár a keď sme s tou istou choreografiou získali zlatú kvalifikáciu na prehliadke Vo víre tance v Sarvaši,” dodala Eva Subová Szilágyiová.

Činnosť Slovenského folklórneho súboru Lipa okrem toho v roku 2010 vyznamenali najvyšším slovenským ocenením Za našu národnosť, ktoré mu udelilo Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy.

A kto iný by mohol pri tejto slávnostnej príležitosti porozprávať o tanečnom súbore, ako jeden z tanečníkov? Ján Sulyan z Veňarcu tancuje v Lipe už desiaty rok, a slávnosť pri príležitosti 25. výročia založenia súboru bola pre neho ešte o stupeň slávnostnejšia: v ten deň mal svoje narodeniny. „Každopádne pre mňa znamenal galaprogram niečo navyše, bol pre mňa trošku vrúcnejší,“ hovorí Ján. „Ja som neštudoval na slovenskom gymnáziu, chodil som do Vacova, ale potom som sa prihlásil na vysokú školu do Budapešti. Ľudovému tancu som sa už aj predtým venoval v mojom rodisku. Mal som kamarátky, ktoré tancovali v tom čase v Lipe a ony mi navrhli, aby som sa pridal aj ja,“ pripomína začiatky Ján. „Išiel som sa pozrieť na jednu skúšku a vlastne od toho dňa som stálym členom spolku,“ hovorí. „Milujem ľudový tanec, ľudovú hudbu, veľmi rád chodím na folklórne festivaly, podujatia, vždy s veľkou radosťou idem vystupovať na takéto programy a navyše za tých desať rokov som získal veľa dobrých kamarátov vďaka tancu,“ odôvodnil Ján, prečo je dobré tancovať v súbore Lipa.

Na jubilejnom galaprograme bývalí a súčasní tanečníci predviedli pozdišovské tance, spišskú krúcenú, horehronské dupáky, tirpácke a békešské tance, cíferskú polku. Choreografie pripravili Vladimír Urban, Eva Szilágyiová Šubová, Tibor Pintér a Igor Kovačovič. Spevácka zložka slovenského gymnázia v Budapešti zaspievala novohradské ľudové piesne. Na javisku spolu s tanečníkmi Lipy oslavovali súbory Prameň a Rozmarín. Zlatým klincom programu bola Zábava z Medzihoria v choreografii umeleckej vedúcej spolku Lipa. Hrala hudobná skupina Kóborzengő.

(kan)

Foto: autorka