Fašiangový slovenský večierok v Novej Pešti
Slovenská samospráva IV. obvodu Budapešti, Novej Pešti usporiadala v poslednú januárovú sobotu Fašiangový slovenský večierok. Dejiskom tradičného podujatia tohto roku bola Divadelná sála Mládežníckeho domu v centre budapeštianskeho obvodu.
Prvými vystupujúcimi na zábavnom popoludní boli Šurianski tamburáši, ktorí už viackrát vystupovali pred budapeštianskym obecenstvom, aj do Novej Pešti chodia pravidelne, ale poznajú ich aj v Číve, Šalgótarjáne, Tardoši, Tarjáne a v Tate. V posledných rokoch boli hosťami aj na sviatkoch slovenskej ľudovej piesne v Maďarsku v Mlynkoch s názvom Piesne moje, piesne..., ktoré organizuje Kultúrny spolok pre Mlynky v spolupráci s Odborným výborom pre národnosti a ľudovú hudbu Celoštátneho združenia speváckych zborov, kapiel a folklórnych súborov v Maďarsku (KÓTA). O tejto hudobnej formácii zo Slovenska treba vedieť, že ju založili po prvej svetovej vojne bratia Augustínovci, ktorí sa roku 1919 vrátili domov do Šurian z Chorvátska, kde zapracovávali zamestnancov novovybudovaného cukrovaru. Doniesli si odtiaľ strunové nástroje, tamburice. Najprv hrali iba doma pre svojich známych, potom v nedeľu organizovali veselice, na ktorých sa ľudia zabávali, tancovali. V roku 1922 sa mladých nadšencov ujal miestny učiteľ a zároveň organista, ktorý ich naučil hrať podľa nôt. V roku 1924 oficiálne vznikol „Tamburášsky zbor“. Odvtedy Šurianski tamburáši zabávali ľudí nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Treba však pripomenúť, že v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa konal mohutný nábor robotníkov do baní, a tak asi 150 šurianskych občanov odišlo pracovať do baní v Prievidzi a v Handlovej. Domov sa už nikto nevrátil. Získali tam byty, oženili sa a ostali tam natrvalo. V týchto rokoch muzikanti vystupovali skôr len príležitostne. Dnes už vyše deväťdesiatročný zbor svoju aktívnu činnosť oživil až v rokoch 1990-1991, s veľkým úspechom vystúpil napríklad v roku 2000 počas stretnutia prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera s občanmi mesta Šurany a okolia. V súčasnosti sú však bez podpory a sponzorov, no nechcú sa vzdať.
Tamburáši pod vedením syna zakladateľa, Gustáva Augustína, zožali obrovský úspech so slovenskými piesňami aj v Budapešti. Sólovým spevom posilnila ich rady Agneša Rušková, členka speváckeho zboru Rozmaríny z Bánova, ktorý bol druhý v rade vystupujúcich. V podaní tohto ženského kolektívu sme si vypočuli piesne z rôznych kútov Slovenska, pritom ich miestne, bánovské, nám pripomínali naše zadunajské slovenské piesne, a to podľa nárečia, predovšetkým z Komárňansko-ostrihomskej župy. Nie náhodou. Okolie Bánova bolo v minulosti spustošené Turkami, podobne ako naše, Slovákmi zaľudnené obce. Z pôvodného obyvateľstva sa zachovalo aj v tomto kraji len veľmi málo. Bolo ho treba znovu zaľudniť. A je pravdepodobné, že vrchnosť povolávala alebo kupovala poddaných z krajov ľudnatejších, zo západnej časti dnešného Slovenska a z Moravy. Dôkazom sú i mnohé podobné priezviská, vyskytujúce sa dodnes v oboch oblastiach, ale i nárečie, ktoré sa ešte vo väčšine bánovských rodín používa dodnes a ktoré má pravdepodobne spoločný pôvod s dialektom aj niektorých našich osád. Vyvrcholením hosťovania dvoch kultúrnych telies zo Slovenska bol ich spoločný hudobný blok, v ktorom okrem slovenských piesní zaznela aj jedna chorvátska.
Stálym účastníkom fašiangového programu v Novej Pešti je Mužský spevácky zbor Tungsram Zoltána Kodálya, ktorý aj tohto roku so skladbami Imreho Kálmána, Ferenca Lehára, Johanna Straussa a iných skladateľov spolu s pozvanými sólistami vytvoril ozajstnú fašiangovú atmosféru. Umeleckým vedúcim zboru (založený v roku 1903) je nositeľ titulu Rytier Maďarskej kultúry Péter Pálinkás.
Ďalším účinkujúcim stretnutia bol Ľudový tanečný súbor z Pišpeku, s jeho umeleckými vedúcimi Szabolcsom Szokolikom a Melindou Szokolikovou. Kolektív pracuje od roku 2006 a je prvým nositeľom Ceny Štefana Lamiho, ktorý bol renomovaný folklorista a choreograf. Narodil sa a do konca svojho života žil práve v Pišpeku. Ako vedúca súboru Emese Gimesiová Szokolová v krátkom dvojjazyčnom predstavení súboru uviedla, do Novej Pešti priniesli ozajstný fašiangový program. Predviedli tzv. Fašiangový utorok, ktorý kedysi patril predovšetkým starším obyvateľom a manželským párom dediny, v tento deň pri dobrej hudbe sa mohli zabaviť oni. Rezké párové tance a karičky z povodia Galgy spestril sólový spev Imricha Blašku a Valentíny Hevesiovej. Valentína bola ešte pred niekoľkými rokmi pravidelnou účastníčkou Spievaniek Zväzu Slovákov v Maďarsku ako členka dievčenského tria. V súčasnosti je už vysokoškoláčka a so svojím kvalitným prednesom slovenských ľudových piesní vo veľkej miere prispieva k zachovaniu kultúrneho dedičstva svojej rodnej obce. Pišpečania prezentovali autentickú dedinskú veselicu a ich pestrofarebné kroje zaujali divákov natoľko, že im po predstavení Pišpečanky museli predstaviť až do najmenších detailov...
Po kultúrnom programe obvodný slovenský zbor na čele s predsedníčkou Annou Kutňánskou pripravil ďalšie prekvapenie. Na prestretých stoloch sa objavili chlebíčky s pravou dolnozemskou klobásou, záviny a ako sa na Fašiangy patrí, nechýbalo ani chutné vínečko...
CsL
Foto: csl
