Medzi 21. a 24. aprílom sa uskutočnil v poradí už 23. Medzinárodný knižný veľtrh v Budapešti s účasťou 24 krajín a približne 600 spisovateľov, vedcov a umelcov. Organizátori lákali milovníkov literatúry stretnutiami a besedami s autormi, autogramiádou, čítaniami, koncertmi v parku Millenáris.

Tento ročník knižného festivalu bol výnimočný pre nás tým, že jeho čestným hosťom bolo Slovensko. Približne päťdesiat slovenských programov mohli sledovať počas štyroch dní návštevníci festivalu, medzi inými besedy za okrúhlym stolom o historických otázkach alebo o problémoch prekladateľstva, detské interaktívne predstavenia, džezový koncert a, samozrejme, prezentácie kníh rozmanitých žánrov a tém – okrem románov a zbierky poviedok, noviel sa medzi titulmi vyskytli aj antológie súčasnej slovenskej poézie a prózy, knihy pre deti, kuchárska kniha, zbierka esejí. Slovenské literárne informačné centrum pri tejto príležitosti podporilo preklad 25 slovenských kníh do maďarského jazyka, z ktorých sme voľne vybrali päť.

Meno Pavla Vilikovského a Veroniky Šikulovej bolo známe aj doteraz medzi záujemcami o slovenskú súčasnú literatúru v Maďarsku. Viaceré knihy spomenutých dvoch autorov už uzreli svetlo sveta v maďarskom preklade a spisovatelia sú stálymi hosťami knižného festivalu. Tento rok sa vrátili na najväčšiu slávnosť kníh novelou Medzerový plod (V. Šikulová) a zbierkou noviel Prvá a posledná láska (Pavel Vilikovský).

Veronika Šikulová: Medzerový plod

Novela Medzerový plod je v zásade voľný prúd rozprávania segmentovaný na malé epizódy, do ktorých anekdoticky vstupujú ľudia, príbehy, veci a okolnosti. Rozprávanie má podvojné rámcovanie: dve jesene, smrť otca a matky. Nosnou témou je vyrovnávanie sa s postupným odchádzaním matky, ktorá trpí nevyliečiteľnou chorobou, snaha ukrojiť si čo najviac z času, ktorý ostáva pokiaľ definitívne neodíde na druhý svet. Epicentrom deja je rovnako ako v ostatnej tvorbe rodná malokarpatská metropola Modra a operačným priestorom pamäť vracajúca do života ženskej rozprávačskej postavy všetko, čo napĺňa ubíjajúcu každodennosť ženy, dcéry a matky a dáva jej zmysel, perspektívu i kolorit jedinečnosti.

Pavel Vilikovský: Prvá a posledná láska

Dvaja hlavní hrdinovia, dve novely. Starnúci fotograf Kamil Deák a zanietený historik – dôchodca Gabriel existujú v protichodných priestoroch. V jednom sú súčasťou javiska spolu s mnohými ďalšími postavami a v druhom figurujú výhradne medzi stenami vlastných ilúzií, spomienok a myšlienok.

Je veľa druhov lásky a tá, o ktorej sa hovorí v knihe Prvá a posledná láska, nezodpovedá celkom predstave, ktorá sa nám pri tomto slove zvyčajne vybaví.Niekto možno v príbehu úspešného fotografa pochybujúceho o význame svojej práce v rýchlo sa meniacom svete nijaký ľúbostný motív nepostrehne, a aj v príbehu dôchodcu, ktorý sa pri svojej dobrovoľníckej práci musí vyrovnávať s dramatickými osudmi, aké ľudstvu pripravilo dvadsiate storočie, by sme erotické vzplanutie hľadali márne. A predsa je ich ústrednou témou láska, láska utajená, nepriznaná a často neopätovaná, láska, o ktorú hrdinovia noviel napriek všetkým svojim neúspechom a zlyhaniam neprestávajú bojovať. Je to láska k životu – k svojmu vlastnému i k životu ostatných, bez ktorých by ten náš nemal zmysel.

Meno autorky Alexandry Salmely je ešte pomerne neznáme v Maďarsku. Slovenská autorka žijúca vo Fínsku, sa preslávila najskôr v zahraničí a až potom na Slovensku. Debutovala v roku 2010 románom 27 čiže smrť robí umelca, ktorá vyšla vo Fínsku, a onedlho si ju môžete prečítať aj v maďarskom preklade.

Alexandra Salmela: 27, alebo smrť robí umelca

27 rokov je pre jednu z hlavných postáv smelého a veľmi súčasného diela osudovou magickou hranicou, na ktorej striehne smrť a s ňou sláva a teda vlastne nesmrteľnosť. Aspoň podľa toho, koľko rockových hviezd najrozmanitejším spôsobom, vrátane samovrážd, odišlo v tomto veku zo života. Ich výpočtom kniha začína a predznačuje, že vonkoncom to nie je tradičný román – ani formou, ani obsahom. 27-ročná Angie má rok na to, aby podľa vzoru mnohých slávnych umelcov (Kurta Cobaina, Jima Morrisona, Jimiho Hendrixa a iných) urobila dieru do sveta a so cťou stihla zomrieť. Na výslnie ju však nemá dostať hudba, ale písanie. Ako študentka fínskej literatúry sa inšpiráciu vydá hľadať na sever, kde skončí pánubohu za chrbtom a rodine čudákov pod nosom. Kým ona sa stále hľadá, oni už dávno prestali. Alebo to vzdali. Najmä Piia, ktorej z mladíckych ideálov veľa neostalo a teraz sa snaží hrať dokonalú matku rodiny. 27 čiže Smrť robí umelca je románom o dozrievaní, hľadaní identity a zmyslu života, ale aj o odhodení ideálov, rezignácii či predstieranom rodinnom šťastí.

Prozaik Maroš Krajňák čerpá z histórie východno-karpatskej oblasti, z multietnického charakteru tohto kraja. Zaujíma ho najmä osud a problémy Rusínov žijúcich na pomedzí severovýchodného Slovenska, juhovýchodného Poľska a súčasnej Zakarpatskej Ukrajiny, čo spracoval v novele Carpathia.

Maroš Krajňák: Carpathia

Hlavnou postavou knihy a zároveň rozprávačom príbehu je mladý muž, ktorý sa z Bratislavy vracia do svojho rodného kraja na východnom Slovensku. Priestor, v ktorom sa pohybuje, je definovaný konkrétnymi alebo už nejestvujúcimi slovenskými, poľskými a ukrajinskými obcami, ale aj alegorickými Zónami či Zvláštnym mestom. Primárne napätie novely vyplýva z pocitovej konfrontácie moderného človeka so svojimi historickými, kultúrnymi a jazykovými koreňmi a vedomím, že svet, do ktorého svojím pôvodom patrí a ktorý sa v sebe pokúša objaviť prostredníctvom putovania po rodnom kraji, mu pred očami zaniká.

Peter Pišťanek bol slovenským prozaikom, scenáristom a publicistom. V knižnom debute Rivers of Babylon sa ako prvý slovenský autor odvážil reflektovať pomery v porevolučnej spoločnosti a zároveň ponúkol nový typ literatúry založenej na originálnom kombinovaní „klasických“ a periférnych žánrov. Tentoraz ale maďarské publikum môže nahliadnuť do rodinného albumu spisovateľa pomocou beletrizovaných kuchárskych receptov.

Peter Pišťanek: Recepty z rodinného archívu (Kuchárska kniha)

Forma kuchárskej knihy slúži autorovi k vlastnému „hľadaniu strateného času“, pretože recepty pochádzajú zo súkromného rodinného archívu a väčšinu z nich pozbieral spisovateľov dedo Jozef Pišťanek, noblesný predvojnový čašník a svetobežník, neskôr za socializmu dedinský hostinský v Devínskej Novej Vsi. Každý z receptov je okomentovaný spomienkami na autorovo detstvo prežité v blízkosti tehliarskej fabriky. Niekedy majú tieto komentáre charakter krátkeho príbehu, inokedy sú to len drobné postrehy, charakteristiky prostredia alebo situácie, s ktorými sa jednotlivé pokrmy autorovi spájajú. Kritériom výberu receptov je väčšinou ich nezvyčajnosť (bábovka z fazule) a ďaleko najviac pozornosti je v knihe venovaná sladkostiam (čokoládová extáza), ktoré detskému labužníkovi utkveli v pamäti. Zaujímavé sú aj okolnosti získania niektorých receptov, budiace rešpekt ku statočnosti autorovho dedka. Sladkostiam konkurujú pokrmy chlapské, spájajúce sa so spomienkou na dedka gurmána alebo reprezentujúce tú chuťovú oblasť, ktorú autor docenil až v dospelosti (tehliarska kyslá polievka á la vysoký dátum). Autorovi knihy bolo jasné, že dôležité nie sú len pokrmy samotné, ale aj obrady spojené s ich prípravou a preto ich v knihe zaujímavo opísal.

(kan)