odpovedá vedúca Regionálneho centra Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) v Jači Mónika Herédiová Sinkóová
– Od minulého roku ste vedúcou Regionálneho centra ÚKSM v Jači. Aké sú vaše dlhodobé plány v tejto funkcii, resp. aké slovenské kultúrne podujatia budú vo vašom užšom regióne v blízkej budúcnosti?
– Kultúra a zachovávanie tradícií boli vždy dôležitou súčasťou môjho života. Pestovanie a odovzdávanie tradícií – v rámci nich hlavne ešte živých, slovenských ľudových tradícií – ďalším generáciám ma vždy zaujímali aj z osobného dôvodu: pochádzam z Jače, tu som vyrastala, tu žijem, tu vychovávame s manželom naše tri deti. Už vyše dvadsať rokov sa venujem pestovaniu tradícií a aj svoje štúdiá a výskumy som vykonávala v tejto oblasti. Som aktívnou členkou miestnej tanečnej skupiny a iniciátorkou, organizátorkou Chamuľového festivalu. Cieľom tejto aktivity, z ktorej sa stala tradícia, bolo mobilizovanie miestneho obyvateľstva, posilnenie jeho identity a lojality k rodnej obci, ako aj upriamenie pozornosti na vidiecky turizmus. Vďaka dôkladnej organizačnej práci sa v roku 2007 zrodila akcia, ktorá pretrváva dodnes a obohacuje, spestruje život obyvateľov Jače a okolitých obcí. Festival sa vždy sústreďuje na typické slovenské gastronomické špeciality regiónu, akými sú ganca, lokše, alebo chamuľa. V kultúrnom programe pritom vystupujú folklórne súbory z blízkych obcí v krojoch svojej lokality. Bolo pre mňa zaujímavou úlohou zmapovať činnosť kultúrnych telies v okolí a vytvoriť vzájomnú spoluprácu medzi skupinami, ktoré môžu prispieť k rozvoju kultúry a vytváraniu životaschopných kolektívov. Nazdávam sa, že aj v budúcnosti bude pre mňa výzvou organizovanie pestrých, slovenských programov v jačianskom regióne. Moja generácia mala to šťastie, že sa mohla učiť ešte od generácie tzv. „veteránov“, zbierali sme národopisné predmety, čo prekvapilo aj našich vlastných rodičov. Bolo pre nás, predstaviteľov generácie X, veľkou prácou preklenúť ten skoro štyridsaťročný deficit, ktorý následkom svojrázností bývalého politického režimu bol príznačný aj pre naše osady. Podľa našich skúseností pre generáciu Z, teda pre naše deti, pre mladých je evidentné každodenné zachovávanie tradícií. Z tohto hľadiska už máme významné výsledky, pre nich je prirodzené zúčastňovať sa na podujatiach, na ktorých spracujeme kalendárne obyčaje, ako aj účasť na pravidelných skúškach súborov. Veľkou výzvou je ďalšie mobilizovanie medzičlánku, predstaviteľov generácie Y, teda hlavne dvadsiatnikov a tridsiatnikov, našimi podujatiami chceme vzbudiť aj ich záujem. Hneď začiatkom tohto roka malo u nás hosťovské predstavenie Slovenské divadlo Vertigo s inscenáciou O psíčkovi a mačičke. Pre škôlkarov slovenských obcí v povodí Galgy sme organizovali 22. apríla už druhýkrát tzv. Tanečný dom. Prvého mája bude v Sejdi majáles, s názvom Hudobný budíček. V Čuvári na Turíce, 16. mája, bude slovenská evanjelická bohoslužba. V júli aj náš región bude zastúpený na Dni Slovákov v Maďarsku a v tomto mesiaci organizujeme v Jači už IV. Tábor ľudovej hudby a tanca Csibaj. V polovici septembra (17.-18.) v Ďurke organizujú Jesenné obecné dni, 1. októbra v Čuvári v rámci Oberačkového sprievodu sa stretnú folklórne súbory regiónu. Na november plánujeme Stretnutie obcí z povodia Galgy, hostiteľom bude tiež Čuvár. Ku koncu roka budeme mať ešte dve podujatia regionálneho významu: 28. novembra to bude Slovenský večierok v Kóšpallagu a 17. decembra Slovenské Vianoce vo Vacove. Okrem folklóru a zachovávania tradícií angažujeme sa aj v hospodárskej sfére, koncom apríla podnikatelia nášho regiónu sa stretli so svojimi kolegami zo Slovenska v rámci projektu, ktorý organizovala Mestská a Slovenská samospráva vo Vacove.
Aj v budúcnosti sa budeme snažiť o obohatenie kultúrneho života nášho krásneho regiónu v povodí Galgy v znamení slov Gyulu Illyésa: „Iba ten národ dokáže rešpektovať iné národy a ich zvyky, tradície, ktorý si váži aj svoje.“
(mhs-csl)
Foto: csl