„Dobré knihy robia dobrých susedov” – pod týmto mottom sa uskutočnilo čestné hosťovanie Slovenska na 23. Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti v dňoch 21. až 24. apríla v parku Millenáris.
Organizátori festivalu pripravili pre knihomilov vyše 400 programov, predstavili 200 nových publikácií a pozvali približne 600 autorov. Pozoruhodný je podiel slovenských titulov a programov na tomto počte: Slovensko, ktorého účasť zabezpečilo Literárne informačné centrum (LIC) v spolupráci so Slovenským inštitútom v Budapešti (SIB), sa na festivale prezentovalo 44 publikáciami – maďarskými prekladmi najmä súčasnej slovenskej krásnej literatúry, k tomu sa priradili ešte práce z oblasti historických vied a prílohy literárnych a spoločenských časopisov. LIC spoločne so SIB pripravilo 50 sprievodných programov pre všetky vekové kategórie.
„Takéto úspešné čestné hosťovanie na festivale ešte nikdy nebolo,” odpovedal riaditeľ SIB Gabriel Hushegyi na našu otázku o tom, aké ohlasy boli po skončení knižnej slávnosti. Mimochodom, v pozícii čestného hosťa sa Slovensko predstavilo po tretí raz vo svojej histórii po Veľtrhu detskej knihy Bologna 2010 a Světe knihy Praha 2013, ale riaditeľ SIB si myslí, že čestné hosťovanie na maďarskom knižnom festivale bolo historické, lebo takáto masívna prítomnosť Slovenska, slovenského umenia a v prvom rade slovenskej literatúry ešte v susednom Maďarsku nebola.
„Som nesmierne rád, že sme dosiahli takýto moment v týchto bilaterálnych vzťahoch. O Slovensku sa nikdy nepísalo v superlatívoch, ako v týchto dňoch práve v súvislosti s naším čestným hosťovaním,” povedal riaditeľ. „Za týmto úspechom však musíme vidieť rozhodnutie Ministerstva kultúry prijať hosťovanie, a samozrejme, aj rozhodnutie predsedníctva Združenia maďarských kníhkupcov, ktoré pozvalo Slovensko na toto čestné hosťovanie. Po toľkých krajinách, aj exotických, sa odvážili pozvať susednú krajinu, ktorá nemá takých svetoznámych literátov, ako mnohé ďalšie krajiny, a aj napriek tomu išli do rizika,” povedal.
Jeden z kľúčov úspechu podľa riaditeľa SIB je to, že sa snažia vždy nájsť maďarské prepojenie k jednotlivým slovenským autorom, bez toho sa nedá „predať” maďarským čitateľom slovenskú knihu. „V uplynulých dvoch rokoch sme v rámci podujatia Literárna oáza predstavovali dvojičky autorov, slovenského autora predstavil vždy maďarský autor, aby bola pre maďarské publikum známa osoba vedľa nášho autora,” prezradil stratégiu efektívnej prezentácie slovenskej literatúry v Maďarsku. Trvalo to dva roky, kým našli túto stratégiu, o jej úspešnosti však svedčí to, že stánok čestného hosťa na knižnom festivale bol každý deň od desiatej do osemnástej hodiny plný návštevníkov.
Ďalším dôležitým elementom úspechu boli kvalitné preklady. Riaditeľka LIC Miroslava Vallová nám prezradila, že dialóg medzi LIC a SIB v tejto veci sa začal pred vyše rokom. „Spočiatku sme sa s prekladateľkou a pracovníčkou SIB Renátou Deákovou pozreli na to, aké prekladateľské kapacity máme. Vychádzalo nám to, že budeme môcť uverejniť nie viac ako 15 prekladov. Potom vďaka systematickej práci SIB sa vynorilo ešte viac prekladateľských kapacít, takže sme dosiahli počet 40 titulov,” povedala M. Vallová. „Rozhodne treba oceniť činnosť a výkon prekladateľov,” dodal k tomu G. Hushegyi. Totiž, ako nám uviedol riaditeľ, vždy bolo veľkým problémom zaručiť kvalitu prekladov zo slovenčiny do maďarčiny. V minulosti prekladatelia necítili v každom prípade nóvum jazyka a prekladom sa stratil pôvodný zámer autora. „O prekladoch do maďarčiny a z maďarčiny musíme povedať, že konečne zodpovedajú svojej dobe, aj pôvodnej literárnej predlohe, teda originálu,” povedal G. Hushegyi o novej generácii prekladateľov. „Myslím si, že teraz sme práve dospeli do štádia, že môžeme s pokojným svedomím vyhlásiť, že práve vďaka čestnému hosťovaniu Slovenska na knižnom festivale máme niekoľko vynikajúcich nových prekladateľov a je tu rad ďalších, ktorí môžu dorásť a dosiahnuť túto prekladateľskú métu.”
Poslednou veľkou výzvou v príprave na knižný festival bolo vzbudiť záujem maďarských vydavateľstiev, aby sa ujali jednotlivých diel z pôvodnej slovenskej beletristickej tvorby a objavili sa s týmito titulmi na knižnom trhu. „Dobre vieme, že krásna literatúra vo všeobecnosti sa nepredáva veľmi úspešne,” uviedol G. Hushegyi, „iba tie najznámejšie mená znamenajú pre jednotlivé vydavateľstvá aký-taký zisk.” Bola to dlhodobá a namáhavá práca, ale ako povedal riaditeľ, ak sa im už podarilo vybudovať takéto zázemie, tak v tejto práci, v šírení slovenskej literatúry v Maďarsku sa nezastavia. „Možno aj predpokladať, že niekoľko autorov sa veľmi prirodzeným spôsobom udomácni na maďarskom knižnom trhu, že jednotlivé vydavateľstvá siahnu po svojich autoroch knižného festivalu a ich slovenské knihy budú aj v ďalších rokoch prekladať.”
„Keď sme sa pripravovali na Knižný festival s pani Vallovou, rozprávali sme sa o tom, že musíme mať aj ďalší cieľ, aby sa prítomnosť slovenskej literatúry nekončila čestným hosťovaním Slovenska na festivale, ale aby nasledovali ďalšie preklady,” povedal o plánoch riaditeľ a zároveň naznačil, že sa už pripravujú ďalšie preklady zo slovenskej literatúry aj zo spoločensko-vednej tematiky, ktoré by mali vyjsť v druhom polroku, resp. začiatkom budúceho roku. „Veríme, že sa táto kontinuita zachová, a čitatelia a naši autori sa nájdu,” vyjadril svoju nádej riaditeľ. „Dojmy prevyšujú očakávania,” zhodnotila čestné hosťovanie Slovenska riaditeľka LIC. „Nečakala som takú hojnú návštevnosť. Vždy som veľmi opatrná, slovenská literatúra nie je až taká dravá, ale vysoká návštevnosť slovenského stánku ma presvedčila o tom, že má zmysel pokračovať v tejto práci,” zdôraznila M. Vallová.
(kan)
Foto: SIB