Došli sme – pod týmto názvom sa v dňoch 22. – 24. apríla konali spomienkové slávnosti pri príležitosti 270. výročia znovuosídlenia Slovenského Komlóša.

V piatok popoludní sa na hlavnej ulici mesta objavil sprievod, ktorý symbolizoval príchod 80 slovenských rodín na vtedajšiu komlóšsku pustatinu, kde si našli nový domov. Podobne ako v roku 1746 ho viedol farár a učiteľ, nasledovali vozy ťahané koňmi a ľudia. Na hlavnom námestí pred pomníkom znovuosídlenia vítali sprievod početní účastníci osláv, domáci i hostia zďaleka, ktorí si vypočuli súhrn udalostí, ktoré formovali dejiny miestnych obyvateľov. Vyjadrením úcty predkom bolo kladenie vencov pri pomníkoch Slovákov.

Slávnosť v Dome prírody

Na tradičné slávnostné zasadnutie mestskej samosprávy okrem vedenia mesta a miestnych obyvateľov zavítali generálny konzul Slovenskej republiky Igor Furdík, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, podpredseda CSSM František Zelman a podpredseda župnej samosprávy Peter Tolnai. Na slávnosti sa zúčastnili aj hostia zo Slovenska, primátori a starostovia spriatelených miest a obcí Milan Kolesár z Jelšavy, Peter Paška z Galanty, Miroslav Malatinec z Buzitky a Pavel Kyseľ z Polichna.

Primátorka Slovenského Komlóša Rita Garayová vo svojom slávnostnom príhovore pripomenula priaznivé i ťažké etapy života mesta, ale zdôraznila, že tunajších obyvateľov spájajú ich spoločné korene a usilovnosť, vďaka ktorej sa Komlóš rozvíjal. Pri tejto príležitosti vystúpila aj predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku, pôvodom Komlóšanka Anna Piláriková a odovzdala pozdrav z materskej krajiny.

Mestská samospráva v jubilejnom roku udelila dve ceny Pro urbe. Prvým vyznamenaným bol pozaunista Juraj Gyivicsán. Hudbu začal študovať u dirigenta chýrnej komlóšskej dychovky Jána Krcsmériho, ktorý objavil jeho talent. Ako absolvent konzervatória v Segedíne pokračoval v štúdiu vo Freiburgu. Popri úspechoch v zahraničí vždy pokladal za dôležité aktívne sa zúčastňovať na hudobnom živote svojej vlasti. Je docentom segedínskej univerzity, uznávaným pedagógom a hudobníkom. Spolu s rodinou žije v Slovenskom Komlóši. Je horlivým lokálpatriotom a rád sa zapája do verejného života mesta.

Druhým vyznamenaným je Ochranársky spolok v Slovenskom Komlóši, ktorý vznikol z iniciatívy mestskej samosprávy v roku 1996 s cieľom pomáhať udržiavať bezpečnosť v meste. Vedúcim spolku je Ondrej Matajsz. Okolo 60 Komlóšanov slúži ročne približne 7000 hodín. Pomáhajú poštovému úradu, polícii, požiarnickému zboru a vykonávajú aj nočnú službu.

Slávnosť pokračovala tradičným odovzdávaním ocenení Mladý talent Slovenského Komlóša, ktoré prevzalo 9 žiakov za mimoriadne študijné, kultúrne alebo športové výsledky. Tohto roku to boli Henrik Horváth, Renáta Hrivnáková, Dorina Hudáková, Boglárka Kármánová, Balázs Lehoczki, Martin Lehoczki, Anett Osztroluczká, Jázmin Szathmáriová Nagyová a Ladislav Tóth.

Slávnostné zasadnutie vyvrcholilo vernisážou výstavy hmotných pamiatok mesta od najstarších čias pod názvom Došli sme. Výstavu otvorila primátorka a prítomných „zaviedol“ do minulosti hlavný organizátor Pavel Csontos.

Sympózium o dejinách mesta

Slovenská komunita sa v sobotu ráno zišla v slávnostnej sieni mestského úradu, kde farár miestneho evanjelického cirkevného zboru Attila Spišák v prítomnosti viceprimátora Róberta Mótyovszkého otvoril konferenciu o dejinách Slovenského Komlóša, slávnych rodákoch mesta a výsledkoch miestnych etnografických výskumov, spestrenú anekdotami zo života Komlóšanov. Na sympóziu, ktoré moderovala miestna rodáčka, bývalá profesorka budapeštianskej univerzity ELTE Anna Divičanová, odzneli zaujímavé prednášky bádateľov miestnej histórie Pavla Csontosa a Juraja Sinčoka, miestnych rodákov Alžbety Hollerovej Račkovej a bývalého vedeckého tajomníka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Jána Chlebnického, ako aj riaditeľa Múzea M. Munkácsyho v Békešskej Čabe Juraja Anda.

Komlóšske pochúťky

V budove slovenskej školy bola úvodným programom prezentácia rozšíreného vydania knihy Komlóšske pochúťky. Komlóšania sa snažia zachovávať hmotné i nehmotné pamiatky svojich predkov, veľký dôraz kladú na slovenský jazyk a kultúru. Úspešne si chránia gastronomické dedičstvo. V rámci tradičných programov Organizácie komlóšskych Slovákov si môžu pochutnať na miestnych špecialitách nielen domáci, ale aj hostia. Keďže mnohé sú skutočne pozoruhodné, pred niekoľkými rokmi vznikol nápad zozbierať recepty jedál, ktoré kedysi nemohli chýbať v jedálničku komlóšskych rodín, a vydať ich knižne. Tak sa zrodilo prvé vydanie publikácie Komlóšske pochúťky v slovenskom i maďarskom jazyku. Keďže sa rýchle rozpredalo, OKS sa rozhodla pre nové, rozšírené vydanie. Na Kultúrnom stretnutí dolnozemských Slovákov a súťaži suchých klobás ho predstavila hlavná iniciátorka vzniku publikácie Anna Molnárová, ktorá vyzdvihla zásluhy ochotných komlóšskych gazdiniek a finančnú podporu Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku.

Prezentácia slovenskej kultúry a gastronómie

Kultúrny program prilákal na dvor slovenskej školy množstvo divákov i vzácnych hostí, medzi ktorými boli I. Furdík, A. Hollerová Račková, primátori a starostovia Jelšavy, Galanty, Buzitky a Polichna, primátor rumunského Nadlaku Vasile Ciceak a delegácia Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti. Na podujatie zavítali aj A. Piláriková, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Lučenci Alena Rezková a predseda MO MS vo Vlachove Jozef Jakubovský. Na javisku sa striedali folklórne súbory zo Slovenska a hostiteľské kultúrne telesá od najmenších až po dospelých. Škôlkari predniesli slovenské detské hry, ale ako praví Komlóšania sa s divákmi lúčili maršom. Po nich nasledovali s veselým programom druháci a tretiaci. Obrovský úspech mal Mládežnícky ľudový orchester Igrici na čele s Miroslavom Brnom, bývalým hosťujúcim učiteľom, ktorý má veľké zásluhy na oživení slovenského kultúrneho života mesta. Veľký potlesk si zaslúžil aj Tanečný súbor Komlóš, ktorý v tento deň po prvý raz predviedol choreografiu Myjavské tance. Ale obecenstvo sa veľmi dobre zabávalo na všetkých vystúpeniach, pri niektorých sa zapojilo do spevu, pri iných aj do tanca. Maratón ľudového tanca, spevu a hudby sa skončil vyhlásením výsledkov súťaže suchých klobás. Za najlepšiu z vynikajúcich určila porota na čele s A. Hollerovou Račkovou klobásu Krcsmériovcov. Keďže Gábor, vedúci súboru Komlóš, musel byť na javisku, cenu prevzala jeho matka – vedúca mandolínového orchestra Tremolo Mária Krcsmériová Gyurkovicsová, ktorá mala v ten deň dvojnásobnú radosť z úspechu – predpoludním získal orchester vynikajúce ocenenie na kvalifikačnej celoštátnej a regionálnej prehliadke v Orosháze.

Slávnostné bohoslužby

V nedeľu oslavujúce mesto prebudil hustý dážď. Ani prudké ochladenie neodradilo ľudí, aby sa vybrali do evanjelického kostola, kde ich privítal zborový farár A. Spišák. Poďakoval za milodary na obnovu kostola a informoval veriacich, že k 500. výročiu reformácie by chceli obnoviť kostol. A. Piláriková vyslovila 270-ročnému zboru uznanie a vďaku za to, že vždy pôsobil v prospech rozvoja miestnej slovenskej komunity. Odovzdala bratovi farárovi podporný list a symbolický darček.

A. Spišák vo svojej kázni hovoril o tom, že dnes už nemusia veriaci zúrodňovať pustatinu, ako to robili ich predkovia. Dnes už majú pekné mesto. Musia však budovať dušu, aby prejavovali o seba väčší záujem, neobávali sa o svoju budúcnosť, aby sa odvážili mať viac detí... „Veď od nášho Otca dostaneme všetko, on neodvráti od nás zrak, svoje požehnanie. Dáva nám možnosť zamyslieť sa nad sebou, nad svojím životom. Je na nás, aby sme budovali, plánovali svoju budúcnosť, brali si príklad od našich predkov, ktorí položili pevné základy svojej viery, svojho života,“ povedal A. Spišák.

Po bohoslužbe veriaci na starom, pekne obnovenom evanjelickom cintoríne položili vence k pomníku vojakov, ktorí padli v I. svetovej vojne.

Marianna Bajczerová, vzs

Foto: autorka